Pán profesor, s vyznamenaním ste absolvovali Akadémiu Policajného zboru SR. Čo vás viedlo k absolvovaniu štúdia práve na akadémii?
Po spoločensko politických zmenách v roku 1989 ma oslovila vízia vstúpiť to transformujúceho sa Policajného zboru. Po úspešnom absolvovaní prijímacieho konania som bol prijatý do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. Bol zaradený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v Dolnom Kubíne, kde som na základnom útvare začínal „od ulice“ a neskôr som tam vykonával viaceré funkcie. Vzhľadom na to, že jednou zo základných podmienok na funkciu vyšetrovateľa bolo vysokoškolské vzdelanie, začal som uvažovať o štúdiu na vysokej škole. V uvedenom období práve vznikala Akadémia Policajného zboru, a tak som s „malou dušičkou“ predložil nadriadenému na schválenie žiadosť o štúdium na Akadémii Policajného zboru. Na moje veľké prekvapenie som súhlas od nadriadeného dostal a po úspešnom absolvovaní prijímacieho konania som bol prijatý na vysokoškolské štúdium Bezpečnostná služba – študijné zameranie vyšetrovanie, ktoré som v roku 1999 úspešne ukončil.
Čomu ste sa po skončení štúdia venovali a ako ste sa dostali k právu, resp. výučbe práva?
V čase keď som končil štúdium, v Bratislave som už mal vážnu známosť a moja predstava, že sa vrátim naspäť do Dolného Kubína začínala byť nereálna. Uvažoval som aj o tom, že by som chcel učiť na mojej alma mater, ale v čase skočenia štúdia nebolo žiadne voľné miesto vysokoškolského učiteľa. Dostal som viacero ponúk na pôsobenie v Bratislave, z ktorých so si vybral pozíciu na jednej sekcii ministerstva vnútra. Po niekoľkých týždňoch som prišiel na to, že „úradnícka“ práca ma nenapĺňa. Práve v tom období sa uvoľnilo jedno miesto na katedre trestného práva na Akadémii. Po úspešnom výberovom konaní som bol zaradený na katedru trestného práva. Veľmi rýchlo som zistil, že je to práca ktorá ma napĺňa a dáva mi dostatočný priestor na tvorivý rozvoj.
Snažíte sa pri výučbe aplikovať aj skúsenosti z predchádzajúcich povolaní? Čo študentov najčastejšie zaujíma?
Pri výučbe trestného práva by sa mi asi ťažko učilo niečo čo som nikdy nezažil, ale mám to iba načítané z kníh. Myslím si, že ako učiteľ trestného práva, ktorý nikdy nevidel „živého páchateľa“, nevykonával výsluch či obhliadku miesta činu, by som mal vyučovanie podstatne ťažšie a zrejme by som iba teoretizoval. Každý dobrý učiteľ sa snaží „suchú“ teóriu nejako „okoreniť“ nejakými praktickými príkladmi. Pre študentov je to zaujímavé, rozširuje to ich obzory a motiváciu. Takéto príklady, nielen z vlastných skúseností, ale aj z judikovaných súdnych rozhodnutí, sú vhodným prostriedkom na vzbudenie záujmu študentov a zvýšenie pozornosti pri prednáškach. Vzhľadom na to, že naším cieľom je naučiť študentov rozmýšľať a aplikovať trestnoprávne normy, v zásade časť každého seminára je venovaná riešeniu praktických príkladov. V konečnom dôsledku riešenie prípadovej štúdie z trestného práva je tiež obsahom štátnej skúšky na našej fakulte. Študentov zaujímajú predovšetkým aktuálne „medializované“ kauzy a prípady, ktoré sa dotýkajú ich samých alebo ich známych. Častokrát uvedené prípady presahujú oblasť trestného práva.
Verejnosť často nesprávne označuje všetkých vysokoškolských vyučujúcich za profesorov. Vy ste tento titul získali po vymenovaní prezidentom SR v roku 2011. Ako vyzerala cesta k získaniu tohto titulu?
Ako aj v minulosti, tak aj v súčasnosti sa na začatie inauguračného konania je potrebné naplniť určité minimálne kritériá. Okrem plnenia jednotlivých kritérií (napr. vykonávanie vysokoškolskej pedagogickej činnosti v odbore, riešenie výskumných projektov, publikácia predpísaného počtu vysokoškolských učebníc, monografií, štúdií, preukázanie potrebného počtu citácií...), bolo potrebné plnenie jednotlivých kritérií aj „dokladovať“ – t. j. do prílohy k žiadosti priložiť aj fotokópie separátov z publikácií a citácií, čo mi pri príprave žiadosti o začatie konania zabralo najviac času. Po podaní žiadosti predsedovi vedeckej rady ju tento preskúmal a následne so súhlasom vedeckej rady vymenoval inauguračnú komisiu a oponentov. Boli to najvýznamnejšie osobnosti trestného práva zo Slovenska a Českej republiky. Komisia preskúmala plnenie jednotlivých podmienok a po skonštatovaní splnenia podmienok bol stanovený termín inauguračnej prednášky a téma inauguračnej prednášky. Hoci pri prednáškach od začiatku môjho pedagogického pôsobenia som nepociťoval výraznejšiu trému, situácia, keď som na inauguračnej prednáške prednášal pred najvýznamnejšími osobnosťami teórie a praxe trestného práva zo Slovenska resp. Českej republiky vo mne vyvolala dosť veľkú trému aj napriek tomu, že som sa na prednášku viac ako mesiac intenzívne pripravoval. Možno ešte náročnejšiu ako samotnú prednášku som vnímal následnú diskusiu, kde boli položené aj niektoré „polemické“ otázky, na ktoré sa nedá jednoznačne odpovedať. Po hlasovaní komisie bol návrh predložený fakultnej vedeckej rade a následne vedeckej rade vysokej školy. Po schválení vedeckou radou vysokej školy, rektor predložil návrh na vymenovanie za profesora ministrovi školstva. Ministerstvo v tom čase každú žiadosť o vymenovanie za profesora postupovalo Akreditačnej komisii na preskúmanie splnenia podmienok. Po kladnom vyjadrení Akreditačnej komisie, minister školstva predložil návrh prezidentovi, ktorý ma vymenoval za profesora v odbore trestné právo 28. novembra 2011.
Po viac než 8 rokoch pôsobenia na Vašej alma mater Akadémii Policajného zboru v Bratislave ste zmenili pôsobisko na Paneurópsku vysokú školu. Čo vás viedlo k takejto zmene?
Na Akadémii som mal od začiatku na katedre veľmi dobrý kolektív a dobré podmienky na odborný rast, čo mi umožňovalo celkom rýchlo profesionálne napredovať. Po určitom čase som začal pociťovať niečo také, čo sa v manažmente zvykne označovať ako „sklenený strop“. Bol som docentom, vedúcim katedry a osobne som nevidel ďalšiu perspektívu profesionálneho rastu v uvedenej inštitúcii. Začal som hľadať „nové výzvy“, mal som rozpracovaných viacero nových pracovných možností, vrátane zahraničných. Profesor Ivor sa práve v tom období stal dekanom fakulty práva, vtedajšej Bratislavskej vysokej školy práva (od roku 2010 došlo k zmene názvu na Paneurópska vysoká škola) a navrhol mi užšiu spoluprácu, konkrétne ako jeho prodekan. Po zvážení všetkých za a proti som sa rozhodol ponuku profesora Ivora akceptovať.
Čomu sa na Paneurópskej vysokej škole venujete a ako hodnotíte výučbu na fakulte?
Ako som uviedol, profesionálne sa zameriavam na trestné právo. Trestné právo sa ešte vnútorne člení na trestné právo hmotné a trestné právo procesné. Vnútroštátne trestné právo je výrazne ovplyvňované aj nadnárodným právom, preto v študijných programoch máme zavedené predmety trestné právo Európskej únie, resp. európske trestné právo. V doktorandskom štúdiu zabezpečujem aj výučbu predmetov korupcia a metodológia vedy. Výučba na fakulte prebieha štandardne – prednáška/seminár. Snažíme sa zabezpečovať vyučovanie orientované na študenta, t. j. rešpektovať jedinečnosť každého študenta, podporovať jeho tvorivosť a samostatnosť vo vzdelávaní s ohľadom na možnosti zosúladenia jeho pracovného alebo rodinného života so štúdiom. Presadzujeme prístup, že my sme tu pre študentov a nie študenti pre nás. Okrem toho, že študentom pripravujeme kvalitné učebnice, predovšetkým pre externých študentov poskytujeme aj online podporu štúdia a záznamy z vybraných prednášok im sprístupňujeme prostredníctvom informačného systému.
V predchádzajúcom rozhovore s Vašou kolegyňou z fakulty sme sa dozvedeli, že sa na Paneurópskej vysokej škole snažíte zamerať okrem iného aj na klinické vzdelávanie študentov. Ako sa majú študenti možnosť stretnúť s trestným právom v praxi?
Pre študentov, ktorí majú záujem sa naučiť aj niečo naviac, sa snažíme vytárať vhodné podmienky. Títo študenti sa okrem plnenia štandardných študijných povinností, sa môžu zapojiť aj do rôznych mimokurikulárnych aktivít (napr. ŠVOČ, simulované súdne spory, moot courts, stáže, exkurzie...). Na fakulte rozširujeme aj klinické vzdelávanie, konkrétne na našom ústave máme predmet rozhodovanie v trestnom práve, ktorého cieľom je osvojiť si praktické skúsenosti z aplikácie trestnoprávnych noriem, v rámci predmetu penológia môžu študenti organizovane navštíviť ústav na výkon trestu odňatia slobody alebo ústav na výkon väzby. Snažíme sa klásť dôraz aj na praktickú prípravu, kde na základe podpísaných memoránd o spolupráci môžu naši študenti absolvovať stáž u našich partnerov (napr. prokuratúra, polícia, súdy, Centrum právnej pomoci, advokátske kancelárie...), kde si študenti môžu preveriť „naučenú teóriu“ v praxi.
Vaše pracovné zameranie od akadémie až po PEVŠ sa orientuje najmä na trestné právo, kriminológiu, kriminalistiku. Je aj iná právna oblasť, ktorá Vás zaujala viac ako ostatné? Alebo ste oddaný „trestňák“?
Ako som už uviedol, venujem sa predovšetkým trestnému právu, dokonca sa ani nepodieľam na výučbe „príbuzných“ predmetov ako je kriminalistika či kriminológia. Trestné právo je moja „srdcová záležitosť“ a hoci som mal viacero, možno aj lukratívnych ponúk na zmenu môjho profesijného zamerania, trestnému právo som zostal verný a verím, že mu zostanem až do konca svojej profesionálnej kariéry.
V čom je výučba práva iná v porovnaní s výučbou na policajnej akadémii?
Študentov, bez ohľadu na vzdelávaciu inštitúciu v podstate „rozdeľujem“ na dve základné skupiny. Prvá skupina je študenti, ktorí sa chcú čo najviac naučiť a študenti, ktorí študujú len pre to aby „získali diplom“. Pre druhú skupinu je charakteristické, že robia iba to čo musia, aby „spravili“. Študenti, ktorí študujú „iba“ pre diplom, boli aj na Akadémii a sú aj na Paneurópskej vysokej škole. Od toho sa aj odzrkadľuje ich motivácia k štúdiu. K samotnému vyučovaniu práva na Fakulte práva PEVŠ a Akadémii Policajného zboru by som stručne povedal asi toľko. Vzhľadom na zameranie Akadémie a profil jej absolventa sú niektoré právne odvetvia vyučované v obmedzenom rozsahu, iné v širšom rozsahu. Trestné právo bolo v období, keď som tam pôsobil vyučované v troch semestroch, u nás je vyučované v štyroch semestroch. Iné predmety, ktoré sú u nás ako „jednosemestrálne“ boli na Akadémii vyučované ako viacsemestrálne, napr. kriminológia – 2 semestre, kriminalistiky 3 semestre. Formy a metódy vyučovania sú v podstate obdobné, nakoľko už dlhú dobu sa každoročne konajú každoročné stretnutia katedier trestného práva zo Slovenska a Českej republiky, kde si vzájomne vymieňame poznatky a skúsenosti.
Na fakulte práva PEVŠ ste riaditeľom Centra vedy, výskumu a projektovej činnosti fakulty. Čo je Vašou úlohou, resp. čo patrí do pôsobnosti centra?
Centrum je administratívnym, koordinačným a metodickým pracoviskom fakulty. Zabezpečuje uskutočňovanie vedecko-výskumných, vedecko-teoretických, vedecko-popularizačných, vedecko-organizačných a ďalších tvorivých aktivít zamestnancov a študentov fakulty. Medzi moje hlavné úlohy patrí predovšetkým koordinácia vedy a výskumu na fakulte, metodicky sa podieľam na vypracovávaní projektov výskumných úloh na fakulte a podieľam sa na hodnotení kvality vedeckých aktivít zamestnancov fakulty.
Ktorá konkrétna pracovná funkcia aj s ohľadom do minulosti je Vášmu srdcu najbližšia?
Hoci som prešiel viacerými funkciami, vrátane vedúcich, najbližšia mi je stále funkcia vysokoškolského učiteľa, bez ohľadu či je to odborný asistent, docent alebo profesor. Ako som uviedol úradnícka práca ma nejako nenapĺňa. Aj keď som pôsobil ako prodekan, popri „úradovaní“ som sa vždy veľmi tešil na prednášku resp. seminár, ktoré som bral ako „psychohygienu“, kde som vždy pookrial.
Na fakulte práva sa priamo podieľate na formovaní nových budúcich právnikov. Čo si predstavujete pod pojmom „ideálny právnik“?
Ideálny právnik je „science fiction“. Niečo ako ideálny právnik sa zrejme ani nedá zadefinovať. Z dôvodu stále sa rozširujúcej právnej regulácie, vzniká množstvo nových oblastí práva, ktoré vyžadujú určitú špecializáciu a preto dobrý univerzálny právnik v súčasnosti už zrejme ani neexistuje. Mám pocit, že sa čestnosť pomaly vytráca z ľudského a spoločenského života, asi by dobrý právnik mal byť predovšetkým čestným človekom, samozrejme by mal byť aj cieľavedomým a komunikatívnym. Vzhľadom na proces globalizácie by mal byť schopný komunikovať minimálne dvoma svetovými jazykmi.
V trestnom práve či už v pozícii právneho zástupcu, sudcu či vyšetrovateľa alebo policajta, je veľmi podstatné odosobniť sa a k prípadu pristupovať profesionálne. Mali ste niekedy problém pri nejakom prípade nepodľahnúť emóciám, napríklad hnevu či krivde, čo by mohlo narušiť nezaujatý chod konania? Myslíte, že ide o častý problém v tejto oblasti?
Každý, či už sudca, policajt alebo prokurátor je v prvom rade človekom, ktorý má vybudovaný určitý hodnotový systém. Hoci sú to profesionáli, ktorí by sa mali od prípadu odosobniť, nie vždy sa to celkom dá. Keď sa tak spätne pozriem, predovšetkým na začiatky mojej policajnej praxe, spomínam si niektoré prípady, kedy som mal takéto stavy. Snáď najviac na mňa zapôsobili prípady vraždy, keď manžel pred dvoma maloletými deťmi zavraždil svoju manželku, či keď pri dopravnej nehode zomrelo mladé nevinné dieťa, alebo keď zlodej prepadol a brutálne dobil starenku a ukradol jej niekoľko desiatok korún. Takýchto prípadov, po ktorých som cítil „veľký pocit krivdy“, však bolo ďaleko viac. Niektoré som „spracoval“ rýchlejšie, v iných prípadoch mi to trvalo dlhšie.Ťažko povedať či je to častý problém v tejto oblasti, nedá sa to predvídať. Všetko závisí na človeku a okolnostiach. Hovorí sa, že človek si časom na všetko zvykne.
Trošku odbočíme od profesného života – ako najradšej trávite voľný čas? Čo robíte, keď si potrebujete oddýchnuť a vyčistiť hlavu?
Vzhľadom na to, že moja práca je predovšetkým intelektuálna, snažím sa oddychovať aktívne – predovšetkým pri športe. Pokiaľ mi to časové možnosti umožňujú, rád si „prevetrám hlavu“ na vysokohorskej turistike alebo na bicykli. Rád si tiež pozriem dobrý hokej, obľúbený tím momentálne nemám, pokiaľ ešte náš tím Paneurópa kings hrával univerzitnú hokejovú ligu, fandil som jemu a chodil som na ich zápasy.
+ Bonusová otázka pre čitateľov študentov: Aká je Vaša rada pre študentov práva?
Pri skúškach sa ma neúspešní študenti niekedy snažia presviedčať, že oni to trestné právo vedia. Jedna študentka sa ma pred mnohými rokmi snažila presvedčiť, že ona to vie, že sa to učila „od rána do večera“. Odvtedy na úvodnej prednáške z trestného práva zdôrazňujem študentom, že trestné právo nie je predmet, ktorý sa dá naučiť „od rána do večera“ ale je potrebné sa ho učiť systematicky – celý semester.
Pánovi profesorovi za rozhovor ďakujeme a želáme veľa úspechov v osobnom aj kariérnom živote.
