Sťažovateľom bol sudca Martin Smolko. Sťažoval sa na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaní o jeho tzv. antidiskriminačnej žalobe, teda v konaní o určenie, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenom na Okresnom súde Bratislava I. Konanie sa začalo na základe žaloby podanej v máji 2008 a v čase rozhodovania Európskym súdom pre ľudské práva stále prebiehalo. Pred podaním sťažnosti na tento medzinárodný súdny orgán sa sťažovateľ obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý jeho sťažnosť v apríli 2016 odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.
Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku odmietol predbežnú námietku vlády, ktorá tvrdila, že na posudzované konanie sa článok 6 ods. 1 neaplikuje. V tomto ohľade poukázal na to, že sťažovateľom uplatnený nárok na rovnaké zaobchádzanie vnútroštátne právo pozná a spája s ním procesné právo na súdnu ochranu pred zásahmi doň, ako aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Článok 6 ods. 1 Dohovoru sa naň preto vzťahuje.
Pokiaľ ide o podstatu veci, Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že dĺžka konania, ktorá v tomto prípade predstavovala viac ako 9 rokov a 9 mesiacov na dvoch stupňoch, nespĺňa požiadavku „primeranej lehoty“. Vzhľadom na uvedené došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.
Európsky súd pre ľudské práva priznal sťažovateľovi ako spravodlivé zadosťučinenie 2 000 EUR. Rozsudok vyhlásil výbor troch sudcov a nadobudol právoplatnosť okamihom jeho vyhlásenia.
Zdroj: MS SR
