Aká bola Vaša prvá reakcia, keď ste sa oboznámili s navrhovanou štruktúrou novej súdnej mapy? Zapájal sa do tvorby alebo pripomienkovania návrhu súdnej mapy aj Najvyšší súd SR?
Nad prvým návrhom som strávila celé vianočné sviatky roku 2020, keďže legislatíva je mojou ťažiskovou agendou a Najvyšší súd sa intenzívne do pripomienkových konaní zapája. Veľmi ma to zaujalo, keďže som očakávala, že návrh masívneho zásahu do rozmiestnenia súdov v celej krajine bude spracovaný veľmi detailne a budem v ňom nachádzať riešenia toho, čo dlhodobo vnímame v justícii ako kľúčové problémy vedúce napokon k stavu veľkej nedôvery v súdnictvo. Avšak, zjednodušene povedané, môj prvý dojem bol ten, že som sa konečne dozvedela, aké je nárečové a kultúrno - historické členenie Slovenska, ktoré má byť podstatným dôvodom pre prekopanie celého systému najmä prvoinštančnej justície.
Už v našich prvých pripomienkach z februára 2021 je jasný náš postoj, že zámer výraznej zmeny na úrovni odvolacích súdov nevnímame ako vhodný. Zámer predkladateľa zamedziť prieťahom v konaniach a zabezpečiť vyššiu špecializáciu sudcov podľa nás bolo možné dosiahnuť za omnoho menších finančných výdavkov a za výrazne menšieho personálneho a geografického „zemetrasenia“. Vo vzťahu ku krajským súdom v Bratislave a Košiciach sme akcentovali to, že formulovaný zámer pretrhania korupčných väzieb sa nám nejaví ako ten, ku ktorému je možné dospieť tak veľkou zmenou, bez detailnej analýzy podmienok, ako dosiahnuť prenos tak veľkej agendy z dvoch najzaťaženejších krajských súdov na menšie súdy, ktoré sa podľa prvého návrhu mali stať sídlami krajov (Trnava, Prešov). Naše pripomienky boli predovšetkým zamerané na rýdzo odborné aspekty, a to zmeny Civilného sporového poriadku pre dosiahnutie špecializácie takmer výlučne pre oblasť obchodného práva, možno aj rodinného práva. Podľa nás vo zvyšku je už špecializácia zavedená v rámci každého krajského súdu úplne bez problémov. Tento fakt nespochybňovala ani odborná verejnosť.
Ako vnímate proces tvorby novej súdnej mapy?
Prvé návrhy sme veľmi intenzívne riešili, v záujme toho, aby reforma súdnictva nespôsobila opak, teda nie rekonštrukciu, ale ireparovateľnú deštrukciu systému. Oslovili sme kľúčových hráčov a na pôde Najvyššieho súdu sa 4. 3. 2021 stretli predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a predseda Slovenskej advokátskej komory. Výstupom boli rozsiahle pripomienky a čakali sme na výsledky medzirezortného pripomienkového konania.
Dlho sa nič nedialo, potom prišiel v polovici roka úplne nový, do viacerých zákonov rozkúskovaný návrh druhej verzie, pričom sme mali zhruba 3 týždne na vyjadrenie sa. Napriek krátkosti času sme znova nové návrhy prešli (návrh zákona o zriadení Mestského súdu Košice a Mestského súdu Bratislava, návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov a novými sídlami a obvodmi krajských súdov) a predložili sme pripomienky, akcentujúc potrebu vhodnej úpravy kauzálnej príslušnosti v procesných predpisoch, ktorá môže priniesť viac, ako navrhované geografické zmeny vedúce aj k reálnemu premiestňovaniu ľudí a agendy. Osobne som sa zúčastnila 11.10.2021 rozporového konania s pani ministerkou spravodlivosti, s ktorou sme k tomu mali vyše hodinovú diskusiu.
Mimochodom, v rozhovore pre vaše noviny v čase, keď sa pani ministerka ujala funkcie uviedla, že hlavnou výzvou pre ňu je urobiť reformu justície, a chce, aby sme mali zorganizované súdy tak, že to budú vnímať aj sudcovia cez lepšie podmienky pre prácu, a že to tak budú vnímať aj ľudia pri rozhodovaní o ich sporoch, že justícia sa posunula dopredu. Presne takýto zámer máme aj my, teda je dobré navzájom sa počúvať a hľadať inšpiráciu na zmeny tam, kde fungovaniu systému rozumejú a poznajú jeho slabiny.
Aký je Váš pohľad na poslednú verziu súdnej mapy?
Neviem, či je posledná. Je to ostatná verzia, ktorá je pre mňa niečo ako neistá verzia s neznámym pokračovaním, keďže ani politicky to v takom vysokom štádiu legislatívneho procesu (schválenie vládou) ešte nie je isté. Ostatná verzia, ktorá mi je známa len z médií, keďže nám oficiálne nebola na pripomienkovanie doručená, je niečo úplne iné, ako verzia prvá. Ale plytvanie energiou na ďalšie porovnávanie s tým, čo sme už povedali a čo bolo zapracované, bohužiaľ, nateraz nie je relevantné, už sa totiž nejedná o diskusiu odbornú. Teraz sa to bude reálne lámať len na politickej ochote niečo urobiť pro forma alebo reálne justícii pomôcť.
Veľa súdov sa má zrušiť, je podľa Vás redukcia súdov správna? Čo si myslíte o zriadení mestských súdov v Bratislave a Košiciach?
Podľa ostatnej verzie sa majú zrušiť 4 okresné súdy a práve výrazný zásah smeruje k redukcii krajských súdov. Ja to čítam tak, že politická vôľa robiť reálnu reformu redukciou nadbytku okresných súdov (čo dokonca vôbec nevnímali ako zlé riešenia odborníci z vnútra justície) neexistuje, a redukcia na úrovni odvolacích súdov bude znamenať len redukciu papierovú, keďže pracoviská majú zostať zachované.
Zriadenie mestských súdov sme nikdy nekomentovali, je to riešenie, ktoré nijako nezasahuje do rácia toho, čo som už uviedla ako podstatné pre racionalizáciu procesov v súdnictve, zabezpečí sa tým lepšia špecializácia v najväčších sídlach a v podstate sa len zmenia existujúce okresné súdy na súčasti príslušného mestského súdu. Toto považujem za najmenší problém reformy.
Je podľa Vás dôvod na realizáciu takejto veľkej reformy?
Ja vnímam reformu komplexne. Zámerom projektu, ktorý neviem, ako napokon dopadne, ale rozbehol sa, bolo zmeniť snáď všetko, čo sa dá. Veľkolepo sa uviedla reforma, ktorá počas necelých dvoch rokov mala totálne zmeniť mapu súdov všetkých inštancií, mala sa zriadiť úplne nová sústava správneho súdnictva (čo podľa mňa malo byť, vzhľadom na už zriadený Najvyšší správny súd SR, zrealizované ako prvé a teraz sa od toho, paradoxne upustilo), nové mestské súdy, nové krajské súdy, čo by prierezovo muselo zasiahnuť súvisiace inštitucionálne prepojenia, teda advokáciu, prokuratúru, obvodné úrady. Zároveň sa však bojuje aj na fronte zmien základných agend hmotného práva, pracuje sa na príprave nového Občianskeho zákonníka, reforme obchodného práva, trestného práva, nehovoriac o ad hoc situáciách, ktorá sa s obľubou riešia vymyslením si novej právnej úpravy, akoby nový zákon bol vždy liekom na každý neduh. Takýto široký záber je už na detailné sledovanie a úspešnú realizáciu podľa mňa priveľkým sústom aj pre pokojné časy, ktoré teraz určite nežijeme.
Reforma justície má podľa predkladateľa zabezpečiť úsporu financií vyčlenených na súdnictvo - je to podľa Vášho názoru realistické tvrdenie s ohľadom na rozsiahle plánované zmeny?
Jediné čo viem je, že po roku vlastne vôbec nevieme, aká je skutočná predstava toho, ako táto reforma má vyzerať, a hlavne ako sa má v detailoch realizovať. Viem, politicky to nie je jednoduché, ale to predsa muselo byť zjavné autorom mapy na začiatku. Že to bude boj nielen s tými, ktorých sa zmeny dotknú, ale aj s tými, ktorí majú nový model odobriť politicky, v parlamente. Ak dnes nová mapa vyzerá totožne ako stará mapa (v geografickom ponímaní), nie je to reforma mapy. V skutočnosti ide o reformu prideľovania vecí, zjavne ide terminologicky o reformu súvisiacu s elektronizáciou justície (ktorou sa najjednoduchšie dá dosiahnuť zabezpečenie špecializácie vo väčších obvodoch), pretože dobrý informačný systém je kľúčom k tomu, aká úspešná bude konečná realizácia tohto megaprojektu. Teda špecializácia a s ňou spojená kauzálna príslušnosť súdov sú oblasti, nad ktorými sa treba zamyslieť a vedieť procesnú právnu úpravu spojiť s vnútorným členením celého novonavrhovaného justičného systému.
K zrýchleniu konaní podľa mňa prispeje predovšetkým kvalitná elektronizácia justície a kvalitný jednotný justičný informačný systém a dobré analytické strediská najvyšších súdov a samotného ministerstva spravodlivosti. Úplnou samozrejmosťou by malo byť výborné technické vybavenie súdov a dostatočná administratívna opora sudcov, teda podporný odborný personál reprezentovaný kvalitnými úradníkmi a asistentami.
Skúsenosť na Najvyššom súde jednoznačne svedčí tomu, že zvýšenie počtu asistentov sudcov, dnes model jeden sudca a jeden asistent, zvýšili mieru vybavenosti vecí a urýchlili konanie na tejto inštancii. Model najmenej dvoch asistentov pre sudcu najvyššieho súdu je viac ako žiadúci, porovnateľne v ČR sú dvaja asistenti pre sudcu najvyššieho súdu považovaní za štandard a niektoré senáty majú aj po troch asistentov na jedného sudcu. Hoci v témach venovaných reforme justície sa tento bod skoro neobjavuje (zásadne ho však neustále dáva do pozornosti predseda Najvyššieho súdu), je to jeden z najdôležitejších liekov na riešenie zlého stavu vybavenosti vecí.
Ak by to bolo na Vašom rozhodnutí, čo by ste v rámci justície a jej štruktúry zmenili a prečo?
Mapa je čisto politické rozhodnutie a dosahuje sa na úrovni vládnucej väčšiny, v konečnom dôsledku k tomu možno dať len určité odborné výhrady, čo aj Najvyšší súd urobil v každom otvorenom pripomienkovom konaní. Riadenie štátu je však vždy významne limitované financiami a prioritami tej ktorej garnitúry. Redukciu na úrovni okresných súdov považujem za rozumnú, táto sa však napokon, paradoxne, vlastne neudiala. Určite by som odporúčala najskôr redukciu na jednom stupni, podľa toho, ako sa to odrazí na nápade a rýchlosti konania, by bolo dobré pristúpiť k vhodným zmenám na druhej inštancii. Veď aj na úrovni súčasného spôsobu špecializácie napr. v agende konkurznej vidíme, že predsa je možné rôznym spôsobom zaťažiť rôzne kauzálne príslušné súdy, bez potreby rušenia iných súdov v hlavných, prevažujúcich agendách. Zabezpečí sa tak podľa mňa plynulosť výkonu hlavných agend, a to, čo treba špecializovať, sa dá urobiť zmenami v prideľovaní vecí na jednotlivé súdy a podporou viac zaťažených súdov personálom a technikou.
Len drobná skúsenosť z nedávneho obdobia – ešte stále zažívame sťahovanie dvoch kolégií Najvyššieho súdu na nové pôsobisko. Úprimne, je to tak náročné a tak veľmi to zasiahne do miery vybavenosti vecí, že si neviem predstaviť, čo by sa udialo v celom štáte, keby sa mala presúvať v tak krátkom časovom období, ako je jeden rok, hoci aj len spisová agenda a prerozdeľovanie vecí v rámci veľkých územných celkov, o presune celých súdov nehovoriac. Dať tomu len zákonný rámec môže vyzerať dobre a veľmi jednoducho. Detailná realizácia na mieste činu by bola neuveriteľne náročná operácia s pochybným výsledkom. Môj názor je ten, že zmeny sa majú diať pomaly, dôsledne, s oporou v kvalifikovaných analýzach.
Za ochotu poskytnúť rozhovor pani podpredsedníčke aj touto cestou ďakujeme a prajeme veľa osobných úspechov v pracovnom aj osobnom živote.
