Prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. sa dlhoročne venoval vzdelávaniu študentov na viacerých právnických fakultách, výkonu advokácie a rozsiahlej publikačnej činnosti. Ako sudca Najvyššieho správneho súdu SR (NSS) pôsobí od augusta 2021. V článku sa okrem iného dozviete aj prečo sa rozhodol „vymeniť“ advokáciu za profesiu sudcu NSS.
Aká bola Vaša prvá reakcia na ohlasy ohľadom vzniku NSS, ako ste vnímali jeho vznik?
Asi nebude žiadnym prekvapením, ak poviem, že ako niekto, kto sa správnemu právu venuje takmer 20 rokov, som bol zo vzniku NSS potešený. Vnímal som pozitívne ohlasy, očakávania, ale aj tie skeptickejšie hlasy, čo som však považoval za úplne prirodzené. Pri tak významnej zmene v súdnom systéme akou je zriadenie NSS by bolo skôr prekvapením, keby „názorový súboj“ neprebehol. Ja osobne však zriadenie NSS považujem za krok správnym smerom, a to tak v rovine ochrany práv, resp. právom chránených záujmov konkrétnych subjektov ako účastníkov konania, ale aj v kontexte verejného záujmu.
V akých veciach je možné obrátiť sa na NSS?
Podstatnú časť našej agendy tvoria kasačné sťažnosti proti rozhodnutiam krajských súdov. V drvivej väčšine prípadov pritom ide o veci finančné, ale napr. aj o veci správneho trestania, veci súvisiace s ochranou životného prostredia, veci týkajúce sa slobody prístupu k informáciám, katastrálna agenda a pod. NSS rozhoduje aj vo veciach azylu a cudzineckej agendy. Máme aj senáty, ktoré sa špecializujú na sociálnu agendu.
Okrem toho – ako je dobre známe už aj z médií – riešime aj disciplinárne veci.
Škála právnych vzťahov vo verejnej správe je mimoriadne pestrá a tomuto spektru viac-menej zodpovedá aj naša činnosť. Dokonca ani táto moja odpoveď na Vašu otázku neposkytuje úplný obraz toho, čo všetko riešia sudcovia NSS SR.
Ako ste uviedli, NSS rieši aj disciplinárnu agendu niektorých právnických povolaní, vedeli by ste nám k tomu povedať viac?
Podľa rozvrhu práce máme tri prvostupňové disciplinárne senáty a dva odvolacie disciplinárne senáty. V súčasnosti primárne riešime veci, ktoré neboli skončené podľa doterajšej právnej úpravy, ale zároveň nám už napádajú nové disciplinárne návrhy.
Z personálneho hľadiska pod NSS spadajú disciplinárne previnenia sudcov, prokurátorov, notárov a exekútorov. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, kedy sa prerušovali disciplinárne konania – okrem iných - z dôvodu, že sudca mal prerušený výkon funkcie, aktuálna právna úprava je striktnejšia a v takýchto prípadoch sa dnes riadne pokračuje. Myslím, že niektoré rozhodnutia disciplinárnych senátov už boli aj medializované.
Akousi procesnou zaujímavosťou konania o disciplinárnom obvinení na NSS je, že síce existuje osobitná právna úprava pre účely tohto konania (Disciplinárny súdny poriadok), subsidiárne sa však na podstatnú časť konania aplikuje ex lege Trestný poriadok. Najvyšší správny súd je teda nielen – ako sa hovorí – „malým ústavným súdom“, ale vlastne aj takým „malým trestným súdom“.
Začala Vám práca sudcu NSS po vymenovaní do funkcie naplno?
Áno, začala. Krátko po vymenovaní za sudcu som bol podľa rozvrhu práce súdu zaradený do jedného z kasačných senátov, a to k dvom skúseným sudkyniam s dlhoročnou praxou, čo ma potešilo, keďže mi to poskytlo možnosť získavať praktické skúsenosti „z prvej ruky“.
Rovnako, aj v rámci disciplinárneho senátu mám možnosť pracovať v senáte pod vedením sudkyne, ktorá v justícií pôsobí vyše dvadsať rokov a pôsobila na všetkých stupňoch súdnej sústavy. Vo viacerých smeroch je to veľká výhoda. Ako advokát som činnosť súdu poznal primárne z „druhej strany“, a preto bolo pre mňa dôležité oboznámiť sa so základnými procesmi na súde hneď na začiatku výkonu funkcie – pohyb spisu na súde, overovanie podmienok konania, vracanie vecí na opravu krajským súdom v prípade zistenia napr. formálnych nedostatkov a, samozrejme, následne aj meritórne štúdium veci a príprava podkladov pre účely referovania veci senátu.
Dĺžka pracovnej časti dní sa mení, ako aj počet samotných pracovných dní v týždni. Pre mňa – a musím povedať, že ani pre kolegov – nie je žiadnou výnimkou, že niekedy pracujeme aj po „štandardnej pracovnej dobe“, resp. počas víkendov.
Aké boli Vaše prvé dojmy po nástupe na NSS? Nastupovali ste v mesiaci, kedy súd začal vykonávať svoju právomoc. Stretli ste sa nejakými problémami?
Bol som pozitívne prekvapený profesionalitou tímu, ktorý na súde pôsobí. Sfunkčniť, resp. „rozbehnúť“ inštitúciu tohto formátu je nepochybne beh na dlhú trať a myslím, že kolegom sa to podarilo... naviac, za pár mesiacov našej existencie sme sa dokonca „stihli“ už aj presťahovať z jednej časti hlavného mesta do druhej, a to tak, že som žiadny negatívny efekt s tým spojený ani nevnímal. Ak by som sa mal na chvíľku vrátiť do pozície vysokoškolského pedagóga, mohol by som povedať, že z môjho pohľadu funguje správa súdu na výbornú.
Aká konkrétna agenda Vám bola pridelená?
V čase môjho nástupu na súd som bol zaradený do kasačného senátu a tiež do tzv. Veľkého senátu. Od decembra 2021 pôsobím aj v jednom z troch disciplinárnych senátov. Možno by som na túto otázku vedel odpovedať skôr negatívne – čo nepatrí do mojej agendy. Sú to sociálne veci a azylové veci, resp. cudzinecká agenda, o ktorých rozhodujú samostatné senáty. Myslím, že okrem tejto agendy rozhoduje náš kasačný senát fakticky vo všetkých ostatných veciach, v ktorých konajú trojčlenné – tzv. kasačné senáty.
Existuje nejaká oblasť, ktorá Vás v rámci Vašej rozhodovacej činnosti nadchla?
Vždy som mal rád veci, ktoré neboli šablónovité. Nepochybne, každá jedna vec, o ktorej rozhodujeme, je špecifická, má svoje konkrétne skutkové a právne okolnosti, avšak rád sedávam najmä nad prípadmi, v ktorých mám následne možnosť s kolegyňami v senáte riešiť principiálne otázky a veci, v ktorých bol zákonodarca nedokonalý. Nedostatočná, neúplná, príp. nejednoznačná právna úprava, ktorá by sa na vec mala vzťahovať, je vždy osobitnou výzvou. Mám rád aj prípady so silnejším rozmerom práva EÚ, príp. veci, v ktorých je prítomný aj výraznejší ľudsko-právny moment.
Ako by ste opísali pracovný deň sudcu NSS?
Každý deň je iný. Klasická schéma však zahŕňa najmä štúdium spisov, prípravu konceptu rozhodnutí vo veciach, v ktorých som sudcom-spravodajcom. Je to vlastne jadro našej činnosti, ktorá – samozrejme - často zahŕňa rozsiahle štúdium judikatúry, neraz vrátane rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ.
Okrem toho sa priebežne vybavujú aj iné parciálne úkony – ako napr. odpovede na prípadné dopyty účastníkov konania. Významnou podporou sudcu sú pri niektorých týchto činnostiach aj asistenti sudcov ako kvalifikovaní právnici.
Vzhľadom na to, že som zaradený aj v disciplinárnom senáte, moja činnosť na NSS zahŕňa aj „klasické“ pojednávania. K činnosti sudcu patria, prirodzene, porady senátov, v ktorých pôsobí, ale napr. aj tzv. pléna, t. j. porady, ktorých sa zúčastňujú všetci sudcovia NSS a ďalšie oprávnené osoby. Okrem toho som predsedom redakčnej rady odborného časopisu nášho súdu – Žurnál správneho súdnictva – takže mám určité povinnosti aj v tomto smere.
NSS už formálne existuje viac ako rok a čoskoro to už bude rok, čo reálne pôsobí. Ako hodnotíte tento časový úsek?
Na nejaké komplexné a širokospektrálne hodnotenie je to asi ešte krátka doba. Subjektívne som však určite rád, že súd vznikol a myslím, že aj skeptickejšie hlasy, ktoré sa v súvislosti s jeho vznikom v minulosti ozývali, postupne slabnú. Z personálneho hľadiska tvoria súd sudcovia s praxou v rozsahu niekoľkých rokov až desaťročí, ale aj sudkyne a sudcovia, ktorí prišli z externého prostredia, čo nám dáva priestor na to, aby sme veci vnímali z rôznych perspektív.
Vedenie súdu uplatňuje nástroje moderného manažmentu, otvorenej komunikácie dovnútra aj navonok. Táto komunikácia je nielen otvorená, ale aj aktívna, o čom svedčí napr. aj web stránka súdu, kde sú nielen bežné „faktografické“ údaje, ale aj adresne spracované výstupy tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť. Teší ma, že sa nadväzuje spolupráca so zahraničnými inštitúciami, sudkyne a sudcovia majú možnosti kontinuálneho vzdelávania a aj priestory, v ktorých pôsobíme, je nepochybne možné považovať za dôstojné. V súhrne – ako som už uviedol – na komplexné hodnotenie je ešte skoro, ale prvé kroky nášho súdu vnímam ako dostatočne isté a najmä ako kroky správnym smerom.
Dovolím si aj osobnú otázku - prečo ste sa rozhodli stať sudcom NSS a v akom momente ste sa tak rozhodli? Nebude Vám chýbať advokácia?
Myslím, že v našich podmienkach nie je veľmi typické, aby sme v produktívnom veku menili zamestnanie, povolanie. Nehovorím, že sa to nestáva, ale je to skôr výnimka ako pravidlo. Sme konzervatívnejší a spravidla radšej staviame na istotu a na to, čo sa už osvedčilo.
Advokáciu som mal vždy rád a hoci to bola náročná profesia, zadosťučinením mi boli spokojní klienti. Na strane druhej, som človek, ktorý má rád zmenu. Práve zriadenie NSS bolo u mňa stimulom zmeny aj v mojom ďalšom pracovnom „smerovaní“. Nepovažujem to však za radikálny odklon od svojho doterajšieho pôsobenia - veď naďalej som aktívny v odvetví správneho práva, akurát sa zmenila moja pozícia v pojednávacej miestnosti a nastavenie toho, ako nazerám na vec. Inak sa totiž na jednu a tú istú vec pozerá advokát, ktorý háji záujmy svojho klienta a úplne inak musí tú vec „uchopiť“ sudca.
Vždy ste boli veľmi aktívny a uznávaný aj na akademickej pôde doma aj v zahraničí, najmä v oblasti správneho práva. Budete sa aj naďalej venovať prednášaniu a vzdelávaniu?
V prvom rade ďakujem za milé slová. Prednášková činnosť je asi niečo, čo ma sprevádza fakticky od skončenia štúdia na právnickej fakulte. Páči sa mi, že akademická pôda je mimoriadne živý fenomén. Nikdy som nemal dve rovnaké prednášky, a to ani vtedy, keď som prednášal tú istú tému – hoci len s odstupom pár dní. Inak prednášate študentom na fakulte a inak skúseným advokátom. Iný prejav zvolíte v Bratislave a iný vo Viedni, či na univerzite v Mexiku. Logicky, aktuálne toho stíham pomenej, ale ak mi to moje povinnosti a časové možnosti dovolia, rád sa postavím „za katedru“.
Pánovi profesorovi za rozhovor ďakujeme a prajeme veľa úspechov v pracovnom aj osobnom živote.
