ROZHOVOR: Silvia Belovičová o práve, právnych službách, korupcii a spoločnosti

Štúdium

Boli ste aktívnym študentom? Mali ste nejaké mimoškolské aktivity? Mali ste už nejaké konkrétne profesné ciele počas štúdia?

Do spoločenského života ani školských aktivít som sa bohužiaľ moc nezapájala. Nie preto, že by som spolužiakov nemala rada, ale už od prvého ročníka som popri škole pracovala a veľa voľného času mi neostávalo. Pracovala som napr. ako sekretárka a občasná tlmočníčka v americkej advokátskej kancelárii Squire Sanders v Bratislave a počas prázdnin som sa účastnila rôznych stáži, seminárov a letných škôl. No a od 1995 som začala pracovať pre Hogan Hartson (dnes Hogan Lovells) v Prahe, kde som po škole aj nastúpila. Bolo to skvelé obdobie, lebo všetko bolo nové, chodilo sem prednášať veľa profesorov zo zahraničia, rozbiehali sa veľké projekty a ja som mala hroznú chuť učiť sa všetko, čo súviselo s právom a najmä bolo v angličtine. Takže už počas školy sa tak nejako prirodzene vyprofilovalo moje ďalšie smerovanie – práca pre zahraničnú právnickú firmu.

Spomienky na Právnickú fakultu UK. Keďže príležitostne ešte učíte, zlepšila sa podľa Vás kvalita?

Mne sa zdá, že dnešní študenti sú pohodlnejší a lenivejší a napriek tomu, že majú toľko možností vzdelávať sa, študovať v zahraničí, majú prístup k literatúre od výmyslu sveta a v akom jazyku chcú, majú omnoho lepšie skriptá, chýba väčšine „drive“ a ambícia. My sme boli, podľa mňa, omnoho motivovanejší a dychtivejší po informáciách, snažili sme sa využiť každú možnosť zdokonaliť sa. Ale to bolo asi dané tým, že do 1989 boli naše možnosti cestovať, učiť sa z kvalitných učebníc a v cudzích jazykoch značne obmedzené a vážili sme si nové príležitosti. Dnes je to pre študentov všetko samozrejmosť a ich prioritou, zdá sa mi, je často nejako skončiť školu, niekde sa zamestnať a príliš sa nenadrieť, hlavne aby bol dobrý plat. Samozrejme nechcem paušalizovať, ale príde mi, že možnosti, ktoré majú, dostatočne nevyužívajú a stačí im priemernosť.

Čo sa týka školy, tak odhliadnuc od technologických vymožeností, ktoré dnes študenti majú k dispozícii, mení sa aj spôsob výučby a upúšťa sa od starej formy memorovania a kladie sa väčší dôraz na praktické zručnosti, ktoré právnik potrebuje. Keď som ja bola študentkou, tak sme takmer žiadne práce nerobili písomne, čo znie absurdne, veď práve o písaní je práca právnika. Ale aj dnes je čo zlepšovať. Študentov treba viac motivovať, naučiť ich úcte k právu, morálnej integrite (ak sa to vôbec dá naučiť) a potom nás určite aj Shooty prestane vidieť ako rozkrádačov štátu (aj keď ja úplne chápem prečo to tak vidí a nie som jeho karikatúrou dotknutá). Ja by som z etiky urobila aj štátnicový predmet, lebo je podľa mňa dôležitejšia ako znalosť zákonov naspamäť.

Môže za kvalitu Právnickej fakulty UK aj kvalita doktorandov a s tým súvisiaci ich výber?

Nemám s tým osobnú skúsenosť, ale počula som, že nie vždy rozhoduje len kvalita uchádzača. Možno tým je dané aj to, že doktorandi, podľa môjho názoru, málo publikujú na uznávaných medzinárodných fórach na západ od Československa. Je to škoda, lebo kvalita akademickej obce má vplyv na kvalitu vzdelávania a to na kvalitu absolventov. Je to začarovaný kruh a začať by sme mohli napr. tými doktorandmi.

Z pôsobenia v oblasti práva a poskytovania právnych služieb

Prečo ste sa rozhodli pre kariéru v advokácii? Spätne by ste menili svoje rozhodnutie?

Bol to prirodzený vývoj. Ak by som si mohla znova vybrať školu, asi by som išla do Moskvy na MGIMO (smiech) alebo na Matematicko-fyzikálnu, teda ak by ma tam zobrali. A právo by som si urobila potom následne. Ale vážne, mňa by celkom bavilo pracovať so športovcami takže FTVŠ by bola asi moja voľba.

Na aké právo sa špecializujete vy a Vaša kancelária?

Venujeme sa takmer všetkým hlavným oblastiam práva ako je obchodné právo, pracovné právo, občianske právo, s výnimkou trestného, či rodinného práva. Nosnými oblasťami našich právnych služieb sú financovanie, akvizície a energetika. Ja sa venujem v súčasnosti najmä financovaniu, ale počas mojej kariéry som mala možnosť nakuknúť aj do iných právnych oblastí.

Je podľa Vás dopyt po právnych službách iný ako pred cca 6 rokmi, v čom?

Určite áno, veľkých projektov je oveľa menej a druh práce sa tiež zmenil. V kurze už nie sú realitné projekty a všetko, čo s ich realizáciou súvisí ako v 2006. Dnes by sa ich najradšej všetci zbavili. Aj nové financovania sú zriedkavé. Hlavný dôvod je samozrejme hospodárska kríza, nové regulačné prostredie pre banky a investorov. Obávam sa, že tak ako bolo v rokoch 2005 a 2006 už nebude a trh vytriezvie.

Vzhľadom na veľký počet absolventov práva, čo by ste dnešným študentom odporučili robiť, aby sa dokázali adekvátne uplatniť na trhu práce?

Už počas školy by mali určite pracovať v právnej oblasti, pričom je jedno na akej pozícii. Jeden môj kolega (inak tiež absolvent UK) začínal u nás ako večerný administratívny asistent a dnes pracuje v našej kancelárii v Londýne na zaujímavých transakciách. Človek tak aj zistí, či je právničina pre neho to „pravé orechové“. Uchádzačom o prácu by som odporučila venovať detailnú pozornosť životopisom a motivačným listom, a to nielen obsahu ale aj forma, lebo tá tiež predáva. Ak nám niekto pošle životopis s chybami a preklepmi alebo len taký všeobecný motivačný list, ktorý svedčí o tom, že si o našej kancelárii ani nič poriadne nenaštudoval a je mu v podstate jedno, kde bude pracovať, tak toho určite na pohovor nepozveme. Aj na pohovor treba prísť dobre pripravený, pripraviť si odpovede na možné otázky. Dnes je na internete toľko vzorových životopisov, návodov ako úspešne prejsť pohovormi a získať prácu, ale mnohokrát mám pocit, že príprava skončila len pri identifikovaní európskeho štandardného životopisu a ďalej to je už všetko v rukách osudu. Ale nie je. Závisí to len od človeka, ako sa vie predať a ako sa pripraví.

Ak niekto odíde z White & Case, kde sa môže uplatniť? Respektíve, aké iné pracovné možnosti má skúsený právnik z medzinárodnej advokátskej kancelárie? Skúsenosti Vašich kolegov.

Tých možností je relatívne veľa. Niektorí odchádzajú do spoločností robiť tzv. podnikových právnikov, iní do bánk či k private equity investorom. Právnikov potrebujú v každom biznise a medzinárodná kancelária je veľmi dobrá prax. Jej výhodou je, že pracujete často na komplikovaných cezhraničných transakciách s ľuďmi z iných krajín, čo Vám dáva dobrý rozhľad a cenné skúsenosti, nehovoriac o jazykovej zručnosti, čím sa Vám otvára viac možností.

Slovensko trápia neduhy ako korupcia. Stretávate sa s tým vo Vašej praxi? (napríklad výberové konania, súdy)

Našťastie s tým osobnú skúsenosť nemám, ale niekedy mám pocit, že spravodlivosť nie vždy víťazí.

Zo spoločnosti

Je smerovanie Slovenska v súčasnosti podľa Vás správne?

Z ekonomického hľadiska to neviem odborne vyhodnotiť. Ale zdá sa mi, že hodnotovo sme na akejsi zlej vlne. Ľudia sú veľmi povrchní a ľahostajní, v politike veria populistom a ľudskú slušnosť považovaná za hlúposť. Ako keby sa stále riadili heslom, neokrádaš štát, okrádaš svoju rodinu. Občianska spoločnosť je nepatrná a príde mi, že ľudia s kompetenciami s aktívnymi občanmi viac bojujú než by im pomáhali. Pred týmito ľuďmi dávajú skôr prednosť rôznym špekulantom. A to nie je správne.

Slovensko trápi v súčasnosti možno päť najzákladnejších systémových problémov, a síce (i) nekvalita a neefektivita vzdelávania, (ii) kvalita zdravotníctva, (iii) korupcia, (iv) vysoká nezamestnanosť a (v) rómsky problém. Máte vyhradený názor na niektorý z týchto systémových problémov a aké by bolo podľa Vás jeho riešenie?

Ja by som k tým problémom doplnila ešte vymožiteľnosť práva, lebo to mňa ako právnika trápi zo všetkého najviac....Ak by som mala riešenie na tieto problémy, asi by som tu teraz nesedela. Ale vlastne asi áno, lebo výkonné funkcie nie sú len pre ľudí, čo majú riešenie na tieto problémy. Ale teraz vážne.... jedným z dôvodov, prečo veci nefungujú tak, ako majú, je podľa mňa práve už spomínaný hodnotový systém a ďalší je zlé prerozdeľovanie prostriedkov a neefektívne míňanie štátnych peňazí. Ak absentuje rešpekt k elementárnej ľudskej slušnosti, pre ľudí nie je úplne prirodzené odvádzať svoju prácu najlepšie ako vedia a hlavne robiť to, na čo majú kvalifikáciu (teraz narážam na politické nominácie), tak sa nesnažíme nájsť riešenia, z ktorých budú mať prospech všetci, ale postačí aj zdanlivé riešenie, ktoré sa práve teraz niekomu hodia a nebodaj môže na ňom ešte aj zarobiť. Korupcia je úplne samozrejmým dôsledkom takéhoto nastavenia. Nezamestnanosť s hodnotovým systémom úplne priamo nesúvisí. Jej znižovaniu však určite neprospievajú vysoké odvody, neustále zmeny zákonníku práce, ktorý zamestnávateľom zväzuje ruky a tá povestná zlá vymožiteľnosť práva, ktorá z ekonomického hľadiska nie je až tak determinujúca, ale môže odradiť. Čo sa týka rómskeho problému, páči sa mi napr. nápad s postupným vyplácaním dávok v priebehu mesiaca, alebo prípadne v inej ako peňažnej forme a samozrejme aj zbavenie sa predsudkov u nás ostatných. No a boj s korupciou, to bude na dlho, ale podľa mňa by mal každý začať od seba a prestať ju tolerovať ako nevyhnutnosť a bežnú vec. Čo ale nebude možné, ak budú mať ľudia pocit, že tí na dôležitých postoch sú korumpovateľní. A sme zas pri tých hodnotách. Ale už radšej skončím, aby som toľko nemoralizovala.

AUTOR: Peter Varga