ROZHOVOR: Richard Sulík o Slovensku a korupcii (2.časť)

Rozprávali sme sa s Richardom Sulíkom, uznávaným slovenským ekonómom, o niektorých ekonomických a spoločenských otázkach vzťahujúcich sa na Slovensko. Dotkli sme sa aj odvodového bonusu, ktorý presadzoval a rozobrali sme aj zdravotné odvody z dividend. Richard Sulík nám priblížil aj jeho pohľad na korupciu v Slovenskej republike.

Redakcia 30. 09. 2013 9 min.
    Richard Sulík Richard Sulík PENonline.sk

    Slovensko

    My sme identifikovali 4-5 základných systémových problémov súčasného Slovenska: (i) nezamestnanosť, (ii) zdravotníctvo, (iii) korupcia, (iv) rómsky problém a možno verejný dlh. Viete v krátkosti naznačiť ako by sa tieto problémy podľa Vás mohli dať riešiť?

    Ja vidím dva najväčšie problémy. Samozrejme je ich viac; rómsky problém je veľký problém. Tie dva najväčšie sú však podľa mňa nezamestnanosť a nespravodlivosť. Tá nezamestnanosť len čiastočne súvisí s tým, že nie je odbyt, a teda, že je kríza. To nie je pravda. Slovensko za rok 2012 vyrobilo najviac áut v histórii, platy sú v automobilovom priemysle najvyššie v histórii a veľmi veľa ľudí tam pracuje. Tento rok síce nemá byť taký veľký skok ako v z roku 2011 na 2012, ale má to byť lepšie, má to ďalej rásť. Nie je pravda, že teraz prestali chodiť zákazky a niečo tu krachuje. Pravda je tá, že táto vláda systematicky zhoršuje podnikateľské prostredie, či už tým, že opätovne zaviedli pracovnú zdravotnú pohotovosť alebo tým, že zdvihli sadzbu dane z príjmov právnických osôb, čo v kombinácii so zdravotnými odvodmi na dividendy zabíja nie veľkých, lebo tam je strop, ale tých malých a stredných. A tým podporujú obchádzanie zákonov, neplatenie daní a odvodov, lebo malé a stredné spoločnosti tie zisky nepriznajú.

    Ale zdravotné odvody na dividendy zaviedla Radičovej vláda, ktorá chcela zaviesť aj sociálne odvody na dividendy

    Áno. To je takto. Ono by tie odvody mali existovať. To je to isté ako s rovnou daňou. Rovná daň je dobrá vec, ale keď zavediete rovnú daň vo výške 40%, tak to je na nič a v takej situácii je ďaleko lepšie mať progresívne zdanenie so sadzbami od 10 do 20%. Niečo podobné je aj s tými odvodmi. Zdravotné odvody by mali byť uplatnené na akýkoľvek príjem. Dnes je situácia taká, že zdravotné odvody z dividend sa platia bez ohľadu na to, či osoba, ktorá dividendy dostáva platí zdravotné odvody aj z titulu iného príjmu, napríklad ako zamestnanec. Ja som navrhoval v odvodovom bonuse, aby tá hranica maximálneho vymeriavacieho základu bola 24 000 EUR, dnes je okolo 180 000 EUR a zároveň som navrhoval, aby sa do vymeriavacieho základu zahŕňali všetky príjmy. Čiže, keď niekto má 30 000 EUR mzdu a 100 000 EUR dividendy, tak je to 130 000 EUR, ale platil by zdravotné odvody len z 24 000 EUR. Dnes je to však tak, že platí z celej sumy 130 000 EUR. Na druhej strane, ak má niekto iba príjem z dividend napríklad len 24 000 EUR a nemá žiadny iný príjem, taký človek by logicky neplatil žiadne zdravotné odvody. Taký človek však musí prispievať na financovanie určitej miery solidarity. A toto bol náš návrh. Figeľ však tlačil svoj návrh najviac na koaličnej rade a tam to bolo vždy o kompromisoch. Ak sme chceli my presadiť niečo, tak sme sa museli zrieknuť niečoho iného. Ja som zdôrazňoval, aby zdravotné odvody z dividend tak nezavádzali, aby nezasahovali do toho systému, lebo to vtedy nebolo možné zaviesť. To je možné zaviesť, keď máte ročné zúčtovanie všetkých príjmov. My nemáme ani len všetkých príjmov a ani nie to ročné. To znamená, že dnes, keď niečo zarábate na základe troch rôznych titulov, tri krát nezávisle musíte aj platiť zdravotné odvody.

    V tom zákone, ktorý schválila Radičovej vláda bola odpočítateľná položka, ktorú Ficova vláda zrušila

    Niečo si spomínam. Toto však tiež nepovažujem za správne. Myslím si, že jeden strop 24 000 EUR je dostatočný nástroj. Zdravotné odvody z dividend majú byť, ale nie takto, toto je likvidačné. Figeľ o tom nič nevedel, niekto mu asi povedal, že by sa mali z kapitálových príjmov platiť zdravotné odvody, tak s tým prišiel.

    Ako riešiť tú nezamestnanosť?

    To je veľký problém. Myslím si, že to riešenie je jednoduché napísať, ale prácne realizovať. Je treba zlepšovať podnikateľské prostredie. Napríklad by sa mala zvýšiť hranica od ktorej sa požaduje nechať si ročné závierky schváliť audítorom. A takýchto opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia je nespočetne veľa. My (pozn. redakcie: strana Sloboda a Solidarita) máme na našej stránke 160 takýchto opatrení. Týmto by sa dala riešiť nezamestnanosť. Okrem toho je však obrovský problém tá nespravodlivosť. A to nie je len korupcia, to je aj to, že súdnictvo je na smiech, prokurátora je v rozklade. To bude trvať ešte roky rokúce. Ja si to neviem predstaviť. Tam by musela byť aj vôľa. Ale kto by mal vôľu dosadiť na miesto riadneho prokurátora, keď sa obáva toho, že ako prvé čo by ten prokurátor vyšetril boli peniaze zohnané vlastnou hlavou.

    Kde by mala byť dnes podľa Vás sadzba dane z fyzických a právnických osôb?

    Ja by som to nechal pri tých 19%, lebo si nemyslím, že to teraz je nevyhnutné zlepšovať a pokračoval by som v tom, aby sme každý jeden príjem zdaňovali 19%. Rušil by som výnimky, lebo zjednodušovaním systému zvyšujete verejné príjmy. S čím by sa však malo niečo robiť sú odvody. My máme ôsme najvyššie odvody na svete. To by som prioritne riešil.

    Nemá význam vo vystupovaní pred médiami hovoriť o superhrubej mzde, lebo potom stačí niekomu povedať, nech sa pozrie na krajinu X, kde je 40% zdanená cena práce. Na Slovensko také vysoké zdanenie pocitovo nie je práve vďaka tomu, že superhrubá mzda sa ako termín nepoužíva?

    Ja tomu nerozumiem. Ja som raz bol pozvaný na taký workshop do Poľska, kde boli rôzni reformní ekonómovia, ktorí sa bavili o tom, aké kroky je potrebné v Poľsku spraviť. Jeden návrh tam bol taký, že sa znížia o päť percentuálnych bodov odvody zamestnancov a dajú to na stranu zamestnávateľov. Pýtal som sa, že prečo nie všetkým. Ako odpoveď som dostal to, že aj zamestnávateľ musí niečo platiť. Ja som myslel, že spadnem zo stoličky ako som to počul. A to už boli tí reformní ekonómovia. Jednoducho v našej spoločnosti je to v ľuďoch hlboko zakorenené. No veď to platí ten zlý zamestnávateľ. Mne keby sa prihodilo to, čo Fico, že mám v parlamente 83 „Kolesíkov“, ja by som začal najťažšími reformami a potom by som mohol spokojný z politiky odísť.

    Od nového roka sa situácia pre SZČO relatívne dramaticky zhoršila predovšetkým kvôli osekaniu paušálnych výdavkov a priblížili sa tak daňovo-odvodovým zaťažením k zamestnancom. Kde je podľa Vás ten balans medzi týmito dvoma druhmi príjmov s prihliadnutím na zamestnanecké výhody vyplývajúce zo Zákonníka práce, či sociálneho systému?

    Podľa mňa by mali platiť všetci rovnaké odvody. Do Zákonníku práce by som ako úplne prvý paragraf doplnil „Tento zákonník práce platí iba v tom prípade, že sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak a zároveň platí kogentne v prípadoch, kedy je zamestnávateľom štát“. Potom by si zamestnanec a zamestnávateľ mohli dohodnúť pracovnú dobu akú chcú. Napríklad je v Zákonníku práce obmedzenie, že zamestnanec môže pracovať maximálne 48 hodín, čo je totálny nezmysel. Keď chce a nesmie? SZČO môže robiť aj 100 hodín týždenne. Takisto aj dovolenka. Ak zamestnávateľ príde za zamestnancom s návrhom dvojtýždňovej dovolenky za to, že mu dobre platí a zamestnanec takú zmluvu podpíše, tak je to ich súkromná vec a nech sa do toho štát nestará. Ak by takýto stav bol, tak potom môžu všetci platiť rovnaké odvody.

    20130908-rozhovor-richard-sulik-o-ekonomike-vo-svete-a-eu-v-roku-201301

    Korupcia

    Keď sa pozrieme na vrcholných predstaviteľov štátu, aká je ich motivácia vyhrávať voľby?

    Motiváciou všetkého konania je zisk alebo sláva. Fico sa rád vidí v novinách, ide na družstvo rozoberať klasy, je to v novinách, ľudia ho zbožňujú. Sláva je silný motív, ale nemyslím, že zlý. Samozrejme, že sú tam aj tie motívy zisku, ktoré však nemôžu byť priznané. Potom sa Fico musí tváriť, že hodinky mu darovala manželka, auto mu dala strana, byt mu neviem kto prenajal.

    Ale nie je to jachta ani lietadlo

    Keď chcete pohár mlieka, nemusíte si kúpiť celú kravu. Ak chcete byť na jachte, nemusíte ju vlastniť. Ján Slota je v tom dokonalý príklad. A hentí chlapci, pozor, nie sú padnutí na hlavu ako boli politici za Mečiara. Oni nie sú hlúpi. Oni len pochopili, že musia opakovane rečniť niečo o istotách a sociálno-demokratických nezmysloch. Ale sú to čistí pravičiari. Veď aj Fico, keď išiel rozoberať klasy mal hodinky za 30 000 EUR, Jahnátek za 10 000 EUR.

    Ľubomír Galko je prezentovaný ako veľký bojovník proti korupcii. Rovnako aj vy ste mali dnes status na facebooku o rôznych neetických neprávostiach mecenášov strany SMER-SD. Existuje nejaká latka cez ktorú sa pri rýpaní nemôže prechádzať?

    Ja si nemyslím. Napríklad Galko nemá pred ničím zábrany. Ešte ani raz neboli nejaké vyhrážky alebo niečo. Myslím si, že toto sa už v Európskej únie nerobí. Politici sa možno vraždia mimo Európskej únie. Oveľa účinnejšia metóda je niekoho zosmiešniť alebo nakúpiť volebné prieskumy. Vôbec netreba na to použiť fyzickú silu.

    A čo tzv. hrubokrkí?

    Tým je celá politika ukradnutá. Tí majú svoje obchody ako sú drogy, prostitúcia, čierny alkohol a podobne. Tým môže byť celý Galko ukradnutý.

    Abstrahujme sa od SaS. V boji proti takejto kriminalite neexistujú riziká pre ministra vnútra alebo policajného prezidenta a podobne?

    Napríklad Lipšic „Piťovcov“ zavrel. A čo sa s ním stalo? Dnes chodí bez ochranky. Vtedy síce chodil s pancierovaným autom. Ja som s ním raz išiel beha, tak ma viezol v tom aute. To sú tak ťažké dvere, že ich neviete ani otvoriť. Nie, tu skrátka je taká zábrana, že toto sa nesmie. Ale zdá sa, že na lokálnej úrovni politici nie sú nedotknuteľní a došlo už aj k vraždám a napadnutiam, ktoré vyvolávajú otázky o trúfalosti organizovaného zločinu. Netreba to teda podceňovať.

    Podobnú otázku sme položili Danielovi Lipšicovi v súvislosti s tým ako rýpe do Penty a odpovedal obdobne ako vy.

    Tak zasa neviete koho môže mať Daniel Lipšic za sebou, ale to neviem ani ja. Alojz Hlina si tu dosť otvára ústa. Keď ešte nebol v politike, mafiáni mu rozbili prevádzku, ale teraz nič. Ja som sa priamo nikdy nestretol s niečím takým. Síce, keď som podnikal, v 90. rokoch sa okolo mňa zhusťovali nejaké osoby. Ja som však podnikol niekoľko krokov z ktorých neviem, ktoré a ako boli úspešné, ale ustalo to. To si pamätám presne, bolo to na jeseň 1997 a krátko na to zavreli Černáka. Potom to začalo všeobecne upadať.

    Čo by sa malo urobiť so súdnictvom?

    Viem si predstaviť začať robiť rating sudcov ako je rating vysokých škôl. Pozeralo by sa na to koľko bol sudca na PN, koľko mal disciplinárnych konaní a podobne a 5% takých najproblematickejších sudcov, nielen korupčných, ale aj lenivých. Napríklad na PN dostáva sudca viac ako keď je zamestnaný. Ako sudca ste finančne na tom lepšie, keď ste chorý ako zdravý. A to je vidno. Práceneschopnosť sudcov je dvojnásobne ak nie ešte vyššia ako práceneschopnosť zamestnancov Volkswagenu. A týchto 5 % sudcov vybrať a písať o nich alebo ich vyhodiť, aby sa tých 95 % zľaklo. Ale viete aká vôľa by to musela byť? Na to by možno ani Fico dnes nestačil.

    Autori: Peter VargaLukáš Steiniger