V minulom mesiaci sa obchodníci dohodli na tzv. protiinflačnej garancii, ktorej účelom je zastropovanie cien potravín na najbližšie tri mesiace. Ide o porušenie hospodárskej súťaže? Mal by takúto dohodu preveriť Protimonopolný úrad? Na tieto ale aj ďalšie otázky nám odpovedal expert na súťažné právo, advokát JUDr. Ing. Juraj Steinecker LL.M.
Ministerstvo hospodárstva SR prijalo iniciatívu najväčších obchodných reťazcov o zastropovaní cien 400 potravín na najbližšie mesiace. Má ísť o dobrovoľný záväzok obchodníkov nezvyšovať ceny týchto potravín. Nejde však o porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, keďže sa obchodníci koordinovali na cenách?
Dohoda obchodných reťazcov na „protiinflačnej garancii“ sa naozaj môže javiť ako horizontálna dohoda priamych konkurentov o cene, čo by predstavovalo podľa súťažného práva správny delikt, tzv. cieľovú dohodu obmedzujúcu súťaž. To znamená, že cieľom takejto dohody je porušenie súťažného práva a pre súťažnú autoritu nie je potrebné preukazovať, či taká dohoda mala nejaký dopad na trh.
Uvedomujem si, že táto súťažno-právna téma má potenciál politickej výbušnosti, preto som skeptický, či bude o nej možné verejne debatovať odborne a bez emócií. Z tohto pohľadu nebude mať ľahkú pozíciu ani Protimonopolný úrad SR.
Čo je to vlastne kartelová dohoda a prečo je zakázaná? Aký dopad môže mať na spotrebiteľov?
Kartelová dohoda je závažné porušenie súťažného práva vo forme dohody obmedzujúcej súťaž medzi dvoma alebo viacerými nezávislými podnikateľmi, ktorej cieľom alebo následkom je obmedzovanie súťaže. Predmetom kartelovej dohody môže byť, okrem iného, určenie cien tovarov alebo iných obchodných podmienok, rozdelenie trhu, koordinácia v tendroch a pod. Pod určovanie cien tovarov patrí dohoda o akejkoľvek zložke ceny. Už len výmena citlivých informácií, napríklad o cene, je považovaná za kartel. Kartelové dohody sú zakázané podľa slovenského ako aj európskeho práva, pretože obmedzujú, prípadne eliminujú konkurenciu v určitom segmente alebo ohľadom určitých tovarov, čím škodia spotrebiteľom, iným podnikateľom a trhovej ekonomike ako takej.
Najčastejším negatívnym dopadom, ktorý môže mať kartel na spotrebiteľa, je vyššia cena ako tá, ktorá by bola stanovená za štandardných trhových podmienok. Pri ťažkých karteloch, ako je určovanie cien, sa negatívny dopad na spotrebiteľa predpokladá a podľa rôznych štúdií takéto kartely predražujú finálne produkty a spôsobujú tak škodu spotrebiteľom vo výške 10-20%. Samozrejme, aj keď je kartel predmetom rozhodnutia súťažného úradu, prípadná škoda a jej výška je predmetom komplexného dokazovania na súde.
Existujú výnimky zo zákazu? Bolo by možné nejako dohodu reťazcov „vyviniť“?
Výnimky z tohto základného pravidla sú možné, sú ale veľmi zriedkavé a za štandardnej trhovej situácie sa pohybujú v teoretickej rovine. Obchodníci by svoje správanie mohli oprieť napríklad o tzv. individuálnu výnimku. Každú výnimku je však potrebné vykladať a aplikovať úzko.
Je pravda, že európske súťažné autority počas pandémie COVID-19 povolili spoluprácu konkurujúcich podnikateľov nad rámec toho, čo by bolo možné predtým. Vtedy šlo o prípady, kedy bolo ohrozené fungovanie určitých sektorov a išlo tak o snahu o zachovanie trhových štruktúr a samotných podnikateľov. V predmetnom prípade je nóvum to, že obchodné reťazce sa dohodli priamo na maximálnych cenách a deklarovaným účelom tohto konania má byť tlmenie inflácie vo vzťahu k základným potravinám a najmä prospech spotrebiteľa. Prospech spotrebiteľa je jedným zo základných cieľov súťažného práva, či už podľa predpisov EÚ alebo podľa slovenského zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.
Obchodné reťazce určite mali vopred stanovisko súťažných právnikov, ktorí ich upozorňovali na riziká a predpokladám, že majú naratív, prečo by ich dohoda nemala byť považovaná za kartel a prečo je primeraná. V rámci tohto naratívu by bolo potrebné vysvetliť tiež, akým spôsobom boli vyberané potraviny, ktoré majú byť základné, a ktorých ceny majú byť zastropované, ako presne sa cenový strop určil, prečo na 3 mesiace, akým spôsobom vôbec boli vedené rokovania medzi obchodnými reťazcami, a pod. Zatiaľ však takéto ucelené odôvodnenie neregistrujem.
Registrujem však medializované vyjadrenia, že medzi zastropovanými položkami sú aj také, kde pokles cien už nastal alebo bol čoskoro očakávaný. Môže ísť síce o špekulatívne vyjadrenia, ale ak by to bolo možné preukázať, pri takýchto položkách by bol „cenový strop“ sotva obhájiteľný. Tiež registrujem vyjadrenia, že je možné očakávať zdraženie pri iných výrobkoch, ktoré nie sú zastropované. Ak by takéto „iné“ výrobky, kde je možné očakávať nárast cien, tiež mohli spadať pod základné potraviny, „protiinflačná garancia“ by mohla stratiť kredibilitu.
Ďalšou legitímnou otázkou je, či maloobchodný predaj potravín predstavuje tak výnimočný sektor a súčasná vysoká inflácia je tak výnimočnou situáciou, aby odôvodnili konanie, ktoré by za iných okolností mohlo byť zakázanou dohodu.
Voči zastropovaniu cien sa ohradili aj slovenskí potravinári – podľa predsedu Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov v priebehu posledných dní pred podpisom protiinflačnej garancie pekári zaznamenali neodôvodnené zdraženie ich výrobkov na pultoch viacerých zahraničných reťazcov dosahujúce takmer 10 percent. Vo viacerých sieťach išlo o rovnaké zdraženie identického pekárskeho sortimentu – môže uvedené vytvárať podozrenie z kartelovej dohody?
Zvyšovanie cien tých istých kategórií produktov konkurentmi môže byť indikáciou cenovej dohody. Zároveň však môže byť len reakciou na zdražovanie vstupov, čo je legitímnym postupom každého podnikateľa, pokiaľ takýto postup nie je koordinovaný.
Problémom dohody konkurentov na cene, a to aj krátkodobej, je práve skutočnosť, že fixuje ceny, čo môže aj do budúcna slúžiť ako signál, kde sa má cena pohybovať. „Zastropované“ ceny môžu tiež slúžiť aj ako signál pre obchodníkov, ktorí sa protiinflačnej garancie vôbec nezúčastnili. Fixácia cien môže dokonca indikovať aj mieru zvýšenia cien ostatných výrobkov voči predinflačnému obdobiu. Môže tu ísť síce o teoretické riziká, ale ich dopad na spotrebiteľov z dlhodobého hľadiska by mohol byť závažnejší ako súčasná inflácia.
Malí obchodníci neboli do garancie zahrnutí, môže byť aj toto porušením hospodárskej súťaže?
Myslím si, že nie. Aj keby sa v tomto prípade nejednalo o kartelovú dohodu a bolo by ju možné, či už objektívne ospravedlniť alebo by bola vyňatá z aplikácie súťažného práva, skutočnosť, že do nej nepozvali iné subjekty, by nemala byť porušením súťažného práva. Samozrejme, menší obchodníci sa môžu cítiť diskriminovaní. Nie je však vylúčené ani to, že by nasledovaním prípadného kartelu svojím správaním tiež porušili súťažné právo.
Podľa vyjadrenia Protimonopolného úradu SR je predčasné hodnotiť, či v tomto prípade dochádza alebo nedochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Mal by takéto konanie preveriť?
Podľa môjho názoru určite áno a podľa publikovaného vyjadrenia Protimonopolného úradu SR sa tak aj stane. Zároveň registrujem aj informácie o tom, že bol v tejto veci podaný minimálne jeden podnet na Protimonopolný úrad SR. Bez ohľadu na to by bolo prekvapujúce, ak by sa súťažná autorita nezaujímala o mediálne avizovanú dohodu najväčších konkurentov o stanovení cien, a to v tak mediálne exponovanom segmente ako je maloobchodný predaj.
Aké by boli následky pre obchodníkov / rezort hospodárstva, ak by Protimonopolný úrad SR zistil porušenie hospodárskej súťaže?
Základný negatívny následok pre obchodníka za kartel by bola pokuta, ktorá by sa aj v prípade časovo limitovaného kartelu mohla pri veľkých spoločnostiach pohybovať v miliónoch eur, keďže je závislá aj od výšky obratu dotknutých tovarov. Kartelové právo má nástroj, aby potrestalo aj subjekt, ktorý napomáha kartelu, hoci nie je priamo konkurent. To by mohol byť aj prípad ministerstva. V takomto kontext by však šlo v slovenských podmienkach o bezprecedentný prípad.
Pánovi Steineckerovi ďakujeme za rozhovor a cenné informácie a prajeme veľa úspechov v pracovnom aj súkromnom živote.
