Akou agendou sa zaoberá Váš odbor?
Na našom odbore sa vykonáva prieskum prihlášok, ktorými sa žiada o ochranu technických riešení. Tie môžu byť chránené patentom, úžitkovým vzorom, a ak ide o liečivá alebo výrobky na ochranu rastlín, aj dodatkovým ochranným osvedčením. Patentom sa chránia vynálezy, teda technické riešenia, ktoré spĺňajú podmienky na udelenie ochrany – musia byť nové, byť výsledkom vynálezcovskej činnosti a zároveň musia byť priemyselne využiteľné. Môžu to byť napr. nové zariadenia, výrobky, technológie, spôsoby výroby, ale aj použitie známych vecí na nový účel.
Náš úrad ako súčasť Vyšehradského patentového inštitútu robí aj medzinárodné rešerše a medzinárodný predbežný prieskum medzinárodných prihlášok. Vyšehradský patentový inštitút je jednou z 23 inštitúcií, ktoré majú status medzinárodnej autority a môžu takéto činnosti vykonávať.
Aký je rozdiel medzi patentom a úžitkovým vzorom?
Okruh predmetov, ktoré možno chrániť patentom, je širší, ako tých, na ktoré možno využiť ochranu úžitkovým vzorom. Napr. výrobky obsahujúce biologický materiál je možné chrániť patentom, ale z ochrany úžitkovým vzorom sú vylúčené. Rovnako to platí aj pre spracovanie dát na netechnické účely.
Rozdiel je aj v dobe ochrany. Ak majiteľ platí udržiavacie poplatky, patent platí maximálne 20 rokov od podania prihlášky, úžitkový vzor len 10 rokov. Treba ale povedať, že tých 10 rokov je vo väčšine prípadov úplne postačujúcich, nakoľko inovačný cyklus sa v dnešnej modernej doby výrazne skrátil takmer vo všetkých oblastiach techniky.
Ďalšia vec sú náklady na ochranu, tie sú zasa výhodnejšie, resp. nižšie pri úžitkovom vzore. Čo sa týka rýchlosti konania, tam prihlasovateľ musí počítať s tým, že konanie o patentovej prihláške trvá 3, niekedy aj viac rokov, v nadväznosti na všetky lehoty, ktoré musia byť v konaní dodržané. Pri úžitkovom vzore je proces konania jednoduchší a konanie trvá do 12 mesiacov.
Pri ochrane technických riešení je možné aj tzv. odbočenie – ak si prihlasovateľ podá prihlášku úžitkového vzoru, môže do 36 mesiacov podať na zhodný vynález aj patentovú prihlášku. Prihlasovateľ môže po čase zistiť, že dobu potrebnej ochrany podcenil a len 10 ročná ochrana mu nebude postačovať. Odbočenie funguje aj naopak, t. j. po podaní patentovej prihlášky možno na zhodné riešenie podať aj prihlášku úžitkového vzoru. Kombinovanú formu ochrany patentom aj úžitkovým vzorom prihlasovatelia využívajú napríklad vtedy, ak chcú mať svoje riešenie chránené aj v období, kým ešte len prebieha konanie o patentovej prihláške, t. j. kým im bude udelená patentová ochrana.
Vrátim sa ešte k dobe konania o patentovej prihláške. Ako som uviedla, konanie predchádzajúce udeleniu patentu trvá 3, v niektorých prípadoch aj viac rokov. Od 1. marca 2021 však existuje aj možnosť získať patent na vynález v rámci fast trackového (zrýchleného) konania. Ak je prihláška zaradená do fast trackového konania, patent na vynález je udelený do 24 mesiacov od podania prihlášky. O zaradenie do fast trackového konania prihlasovateľ nemusí žiadať – v zrýchlenom konaní je vybavovaná každá prihláška podaná úradu po 1. júli 2020, ktorá spĺňa stanovené požiadavky. Medzi požiadavky zaradenia do fast trackového konania patrí napríklad to, že rešeršou vykonanou na predmet prihlášky v prioritnej lehote nie sú zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali nepatentovateľnosť vynálezu, ktorý má byť chránený patentom. Zaradenie do fast trackového konania nie je ani osobitne spoplatnené. Udelenie prvých fast trackových patentov očakávame v druhej polovici roka 2022.
Ako vyzerá patentová prihláška?
Patentová prihláška musí obsahovať všetky predpísané náležitosti. Dôležitou súčasťou prihlášky je detailný technický opis samotného riešenia, ktoré má byť chránené patentom. Samozrejme, za ideálny stav by vynálezcovia považovali, ak by im bola udelená patentová ochrana a mali by monopol na komerčné využívanie riešenia, ale detaily svojho vynálezu by si nechali pre seba. Takto to však nefunguje. O patentovej ochrane môžeme hovoriť ako o „výmennom obchode“ – vynálezca získava monopol na komerčné využívanie vynálezu na území SR počas maximálne 20 rokov, ale všetky detaily svojho technického riešenia musí uviesť v patentovej prihláške, ktorá je následne zverejnená, čím je technický opis vynálezu sprístupnený verejnosti. Jednou z podmienok, ktorú musí spĺňať patentová prihláška je, že riešenie v nej musí byť opísané a vysvetlené jasne a úplne, aby ho odborník vedel uskutočniť.
Okrem opisu vynálezu musí prihláška obsahovať aj patentový nárok alebo nároky, anotáciu, a ak je to účelné môže obsahovať aj výkresy.
V patentových nárokoch sa podrobne definuje to, čo je patentom chránené. Ochrana však musí byť primeraná tomu, čo bolo vytvorené – ochranu možno požadovať len na to, čo je opísané a vysvetlené v prihláške. Je potrebné zdôrazniť, že náš úrad je viazaný návrhom v prihláške a môžeme vychádzať len z toho, ako boli nároky naformulované prihlasovateľom, bez jeho súhlasu ich nesmieme meniť.
Čo sa deje s prihláškami, ktoré nespĺňajú všetky náležitosti?
Čo sa týka nedostatkov prihlášok, delíme ich na dva druhy – tie, ktoré sa nedajú odstrániť a tie, ktoré sa odstrániť dajú. Napríklad, ak v prihláške pri podaní nie je uvedený niektorý z podstatných znakov vynálezu, ťažko sa takýto stav odstraňuje, pretože prihlášku po podaní síce možno upraviť, ale vykonané úpravy nesmú ísť nad rámec pôvodného podania. Ale samozrejme existujú aj nedostatky, ktoré sa dajú odstrániť. Napr. ak prihlasovateľ žiada ochranu na výrobok a spôsob jeho výroby a úrad v rámci prieskumu prihlášky zistí, že v prihláške opísaný výrobok síce nie je nový, ale spôsob jeho výroby áno a spĺňa aj ostatné podmienky patentovateľnosti - oznámime to prihlasovateľovi a ten môže svoju prihlášku upraviť a požadovať ochranu iba na spôsob výroby.
Pred zamietnutím prihlášky vždy poskytujeme prihlasovateľovi možnosť vyjadriť sa k dôvodom, na základe ktorých má byť prihláška zamietnutá.
Aké sú najčastejšie chyby v prihláškach?
Stále sa stretávame s tým, že ľudia sa začnú o patentovú ochranu zaujímať až v čase, keď už je ich výrobok alebo technológia úspešná na trhu. A to je zvyčajne fatálna chyba. Akonáhle je výrobok na trhu, považuje sa to spravidla za sprístupnenie vynálezu verejnosti a to je prekážkou udelenia patentu na daný vynález. S takouto chybou sa už bohužiaľ nedá nič robiť.
Pri úžitkových vzoroch sú pravidlá benevolentnejšie - ak prihlasovateľ sprístupnil riešenie verejnosti nie skôr ako 6 mesiacov pred podaním prihlášky, nie je to prekážkou ochrany.
Nedostatkom býva aj nesplnenie podmienky novosti riešenia, na ktoré sa požaduje ochrana – pri prieskume prihlášky sa zistí, že rovnaké riešenie je už známe. Častejšie to však je chýbajúca vynálezcovská činnosť.
Čo to znamená „novosť“ vynálezu?
Jednoducho povedané – nový je taký vynález, resp. riešenie, ktoré ešte nebolo žiadnym spôsobom sprístupnené verejnosti nikde na svete. Definícia vynálezcovskej činnosti je trochu zložitejšia na pochopenie – vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Inak povedané, vynález sa nepovažuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak by odborník na základe toho, čo už bolo sprístupnené verejnosti, dospel k danému vynálezu bez toho, aby musel vynaložiť vynálezcovskú činnosť, teda úsilie vyššie, ako sa od takéhoto odborníka očakáva. Zjednodušene sa dá povedať, že riešenie sa považuje za vynálezcovské, ak je skokom alebo vybočením z prirodzeného technického vývoja.
Kto môže robiť posudzovateľa prihlášok?
Prieskum prihlášok nerobia klasickí úradníci, ako si ich bežne predstavujeme. Prieskumu sa venujú technici, ktorí musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa príslušného technického zamerania. Na úrade sa venujú prihláškam z tej technickej oblasti, ktorú majú vyštudovanú. Technika sa však rýchlo vyvíja a patentoví experti, t. j. posudzovatelia prihlášok, si musia priebežne dopĺňať vedomosti, vysokoškolský titul v tomto prípade nestačí. Okrem toho musia poznať právne predpisy upravujúce správne konanie a priemyselnoprávnu ochranu a ovládať cudzie jazyky, minimálne angličtinu, v ktorej je publikovaná väčšina technickej literatúry. Takže požiadaviek kladených na patentových expertov je skutočne veľa - musí ísť o špičkových odborníkov v danej oblasti.
Aký je rozdiel medzi slovenským a európskym patentom?
Európsky patent udeľuje Európsky patentový úrad. Pre prihlasovateľov je v prípade, že chcú mať chránený vynález napríklad v 20 európskych štátoch, jednoduchšie podať jednu európsku prihlášku a následne udelený európsky patent validovať v jednotlivých krajinách. Ku koncu minulého roka sme na Slovensku mali 21 912 platných patentov, z toho 696 bolo udelených našim úradom a zvyšok tým európskym.
Ak chce prihlasovateľ chrániť svoj vynález vo viacerých štátoch, mal by si vypracovať stratégiu postupu patentovania. Osobne by som vynálezcom zo Slovenska odporúčala začať proces ochrany svojho vynálezu podaním prihlášky na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Podaním takejto prihlášky vznikne prihlasovateľovi právo prednosti - priorita, ktorú si v lehote 12 mesiacov môže uplatniť pri podaní prihlášky na zhodný vynález v zahraničí. Takýto postup je pre prihlasovateľa výhodný z viacerých dôvodov. Podanie slovenskej prihlášky je lacnejšie ako napríklad podanie európskej patentovej prihlášky, prihlasovacie poplatky na Slovensku je možné rátať v desiatkach eur a prihlasovateľa príliš finančne nezaťažia. Ďalšou výhodou je, že na náš úrad sa podávajú prihlášky v slovenskom jazyku, vďaka čomu prihlasovateľovi nevzniknú náklady na preklad prihlášky. Na európsky úrad je potrebné mať prihlášku preloženú do angličtiny, nemčiny alebo francúzštiny. Navyše, slovenský prihlasovateľ v konaní pred úradom nemusí byť zastúpený, vďaka čomu mu nevzniknú ani náklady na zastupovanie. Ako som už uviedla, podaním prihlášky na Slovensku vzniká prihlasovateľovi tzv. právo prednosti a toto právo si do 12 mesiacov môže uplatniť pri podaní zahraničnej prihlášky alebo prihlášok. Tých 12 mesiacov, ktoré prihlasovateľ získava vďaka podaniu prioritnej prihlášky na slovenskom úrade, by mal využiť najmä na to, aby zistil, či sa mu oplatí podať prihlášky aj v iných krajinách, kde už poplatky môžu byť vyššie. Prihlasovateľ by sa v rámci 12 mesačnej prioritnej lehoty mal snažiť zistiť, či je jeho vynález patentovateľný (či spĺňa podmienky patentovateľnosti) a či má potenciál uplatniť sa na trhu.
Ak by prihlasovateľovi nestačili na rozhodnutie o prípadnej ochrane vynálezu aj v zahraničí ani 12 mesačná prioritná lehota, môže si pred uplynutím tejto lehoty podať medzinárodnú prihlášku, vďaka čomu na podanie prihlášok v zahraničí získava ďalších minimálne 18 mesiacov. Je však potrebné upozorniť, že na základe podania medzinárodnej prihlášky prihlasovateľ nezíska medzinárodný alebo svetový patent. Nič také zatiaľ neexistuje. Na základe podania jednej medzinárodnej prihlášky je prihlasovateľovi priznaný deň podania v 153 štátoch (ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o patentovej spolupráci), ale len za predpokladu, že prihlasovateľ si v stanovenej lehote podá v týchto štátoch následné národné a/alebo regionálne prihlášky.
Na čo slúži dodatkové ochranné osvedčenie?
Dodatkové ochranné osvedčenie sa udeľuje len na liečivá a na výrobky na ochranu rastlín, na ktoré už bol udelený patent a ktorých uvedenie na trh podlieha schváleniu príslušnou autoritou. Po 20 rokoch patentovej ochrany tieto môžu byť dodatočne chránené ďalších 5rokov dodatkovým ochranným osvedčením. Ak ide o liek testovaný aj na použitie pre pediatrických pacientov, doba platnosti osvedčenia sa môže predĺžiť o ďalších 6 mesiacov.
Pani riaditeľke ďakujeme za príjemný rozhovor a všetky cenné informácie.
