Novela zákona o vysokých školách našla podporu v parlamente a bola schválená. Aký je Váš názor na prijaté zmeny?
Schválená podoba novely zákona o vysokých školách nie je žiadnym víťazstvom. Na jednej strane sme radi, že si poslanci a poslankyne v NR SR osvojili aspoň niektoré z tých „rozumnejších“ pozmeňujúcich návrhov. Výsledný produkt – schválená podoba novely zákona je však nie celkom šťastným kompromisom, keďže obsahuje nezmyselné a účelové zásahy do fungovania verejných vysokých škôl a nenapĺňa očakávania zvýšenia kvality vedy a vzdelávania na Slovensku.
Ako boli vysoké školy zapojené do tvorby novely?
Vysoké školy boli prostredníctvom svojich zástupcov v reprezentáciách súčasťou konzultačnej skupiny MŠVVaŠ SR, ktorá zasadala v priebehu 6-tich mesiacov asi 5-krát. Hmatateľné výsledky stretnutí tejto skupiny prakticky neexistujú. Ministerstvo pripravilo návrh novely zákona v paragrafovom znení bez našej účasti a zaslalo nám ju približne deň pred jej zverejnením v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK). Samozrejme, naša univerzita využila všetky zákonné, formálne i neformálne možnosti vyjadrenia nesúhlasu so znením novely. Zapojili sme sa do MPK, verejne sme diskutovali so zástupcami ministerstva, ale neváhali sme ani vyjsť do ulíc s transparentmi či venovať čas určený na výučbu diskusiám o akademickej samospráve.
Ktoré prijaté zmeny vnímate ako najproblematickejšie a prečo?
Asi najvýraznejším zásahom do akademickej samosprávy verejných vysokých škôl je posilnenie kompetencií prakticky externého orgánu – Správnej rady. Už tento samotný fakt, že ide o orgán zložený z osôb mimo akademickej obce, predstavuje vážny zásah do samosprávneho rozhodovania a fungovania vysokej školy. Správna rada bude zapojená do voľby rektora, hoc v podstatne menšej miere ako ministerstvo pôvodne navrhovalo, bude schvaľovať rozpočet a bude rozhodovať o akomkoľvek nakladaní s majetkom vysokej školy v hodnote do 500 000 eur. Novela obsahuje prvky oslabovania akademickej samosprávy na úrovni fakúlt, určovania kritérií na obsadzovanie miest docentov a profesorov priamo zo strany ministerstva, ako aj množstvo nesystémových zásahov do fungovania vysokých škôl.
Obzvlášť by som však chcel zdôrazniť formálnu stránku novej právnej úpravy, ktorá má byť účinná už od 25. apríla 2022. Absencia primeranej lehoty na prispôsobenie interných predpisov prakticky destabilizuje vnútorné procesy na vysokých školách, vytvorí právne vákuum a zahltí vysoké školy ďalšou administratívou.
Ktoré zmeny považujete za pozitívne, prínosné?
Zrovnoprávnenie dĺžky denného a externého štúdia, návrat k limitácii počtu funkčných období rektorov a zákonné zadefinovanie fakulty ako samostatnej prevádzkovej jednotky na účely verejného obstarávania.
Ako ovplyvní novela fungovanie vysokých škôl v praxi?
V tejto chvíli je ťažké predvídať, čo všetko novela prinesie. Podľa mňa však nenaplní proklamované ciele ako je väčšie zdynamizovanie procesov riadenia na vysokých školách, väčšie otvorenie sa vonkajšiemu prostrediu, či zabránenie odchodu našich študentov do Českej republiky. Skôr naopak, v dobe drastických škrtov financovania verejných vysokých škôl môže vyvolať skôr opačný efekt.
Aký bol dôvod na zmenu voľby vedenia fakúlt a aké následky z toho plynú do praxe?
Nepoznám myšlienkové procesy a motivácie tvorcov novely zákona, ktoré ich viedli k narušeniu dvojúrovňového systému akademickej samosprávy na vysokých školách. V pôvodnom návrhu zákona dokonca absentoval pojem „dekan“, ktorý sa pretransformoval do akéhosi „orgánu“ fakulty. Táto absurdnosť sa našťastie neudiala. Naďalej budeme mať dekanov fakúlt, avšak budú vyberaní výberovým konaním, nie priamou voľbou akademickým senátom fakulty.
Finálna verzia novely zákona, aj vďaka nezanedbateľnému množstvu práce zástupcov vysokoškolského prostredia, obsahuje možnosť vysokej školy upraviť si obsadenie funkcie dekana voľbou – zhromaždením, v ktorom bude rektor kreovať ¼ všetkých členov. Následky plynúce do praxe si dovolím predvídať len na našej univerzite. Urobíme všetko pre to, aby sme si zachovali čo najvyššiu mieru samosprávnosti, čo premietneme aj do našich vnútorných predpisov a dekan bude riadne voleným zástupcom fakulty.
Dlhé roky Slovensko čelí odlivu študentov do zahraničia. Bude mať novela vplyv aj na túto oblasť?
Odliv študentov ako dôvod na „reformu“ nebol ničím iným ako populistickým argumentom tvorcov zákona, ktorým sa snažili legitimizovať zásah do fungovania vysokých škôl. Novela zákona tento problém nerieši.
Súčasné politické nastavenie v oblasti vysokého školstva môže mať naopak práve opačný efekt – spôsobiť odliv nielen študentov, ale aj pedagógov. Študenti odchádzajú hlavne vďaka mizerným investíciám do infraštruktúry ako sú napríklad internáty, ale aj vďaka tomu, že naše elity dokola opakujú reči o zlom školskom systéme. Na našich univerzitách pôsobia mnohé špičkové tímy, ktoré prinášajú vzdelanie porovnateľné s tými najlepšími univerzitami na svete – v súčasnosti sa však obávame, či sa ich v atmosfére radikálnych škrtov podarí udržať.
Podľa novely sa má financovanie vysokých škôl odvíjať od ich kvality. Ako to bude fungovať v praxi?
Financovanie vysokých škôl je už v súčasnej dobe nastavené podľa kvalitatívnych ukazovateľov. Ministerstvo rozdeľuje finančné prostriedky na základe každoročne aktualizovaného dokumentu – Metodiky rozpisu štátnej dotácie verejným vysokým školám. Tento dokument obsahuje kritériá rozdelenia financií podľa výstupov vo vede a vzdelávaní. V metodike na rok 2022 sa objavil nový prvok – účelová podpora excelentných pracovísk vysokých škôl. Podporu výnimočnosti považujeme za krok správnym smerom, avšak len za predpokladu, že bude táto podpora poskytnutá nad rámec bežných výdavkov. Novela zákona prináša nóvum v podobe výkonnostných zmlúv, avšak zakotvenie tohto nástroja nie je automaticky zárukou podpory kvality.
Najhoršia na tom všetkom je však absolútna nepredvídateľnosť tohto systému. Menia sa vstupy, akcenty na ten či onen segment publikačnej činnosti, a to prakticky každoročne. Vysokoškolské prostredie je tým nestabilné a nepredvídateľné, navyše sa nikdy nepodarilo metodiku zverejniť tak, aby sme dokázali seriózne pripraviť rozpočet – vždy to doháňame na poslednú chvíľu. A tak sa to opakuje každý jeden rok...
Aké reálne problémy, ktoré by bolo potrebné riešiť, táto novela nepokryla?
Momentálne zápasíme s existenčnými problémami spôsobenými nepriaznivým ekonomickým vývojom, neustále sa znižujúcim rozpočtom pre vysoké školy a enormnou administratívnou záťažou. Žiadny z týchto problémov novela zákona nerieši.
Za kľúčové považujem rovnako to, aby sa konečne začala diskusia o akejsi „stratifikácii“ slovenských vysokých škôl. Tak ako nemôže byť každý špičkový, nemôže byť každá univerzita skutočne výskumná. Vysokoškolské vzdelanie má aj reflektovať aktuálne potreby spoločenskej praxe prostredníctvom profesijne orientovaných, predovšetkým bakalárskych študijných programov, ale aj saturovať hlbšie potreby kultúry a vzdelanosti bez ohľadu na aktuálne preferovaný segment priemyslu. Tomu by malo zodpovedať rozdelenie vysokých škôl a aj ich financovanie.
U nás o stále menší „koláč“ súperí príliš veľa subjektov, a kritériá sú nastavené tak, že každá vysoký škola musí robiť všetko: špičkovú vedu a výskum, kvalitné, ale pritom dostupné vzdelávanie a pod. Systém vzdelávania sme teda devalvovali pod tlakom nedostatku financií. To, v spojitosti s katastrofálnou finančnou poddimenzovanosťou, sú absolútne kľúčové problémy nášho vysokého školstva.
Pánovi rektorovi za rozhovor ďakujeme a prajeme veľa úspechov v pracovnom aj osobnom živote.
