Hneď úvodom by nás zaujímalo, čo Vás viedlo k štúdiu práva a povolaniu advokátky.
Chcela som lepšie rozumieť niektorým vzťahom v spoločnosti aj v nadväznosti na pravidlá, ktoré by mali v spoločnosti platiť. O to viac, že bolo krátko po Nežnej revolúcii, po ´89, a chcela som dobre rozumieť, aké pravidlá majú platiť v demokratickom štáte. A k povolaniu advokátky ma viedla úloha advokáta v spoločnosti, páčilo sa mi, že budem pôsobiť v povolaní, ktoré je o presadzovaní spravodlivosti. Tak som to aj vždy vnímala, že je to, samozrejme, o obhajobe záujmov klienta. Ale vždy by to predsa malo byť o presadzovaní záujmov klienta, ktoré sú v súlade s právom. To znamená, že som istou predĺženou rukou spravodlivosti.
Od absolvovania štúdia na právnickej fakulte ste sa s právom stretávali v rôznych oblastiach – ako advokátka, riaditeľka centra právnej pomoci, štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti aj vyučujúca na právnickej fakulte. Vnímate pôsobenie na niektorom z postov pre váš osobný rozvoj ako najprínosnejší?
Je zložité povedať, ktorý z toho je najprínosnejší. Všetko vnímam v určitej vzájomnej synergii. Ale pristavila by som sa pri dvoch pozíciách. Jednou boli projekty v mimovládnej organizácii, kde som sa stretla s ľuďmi, ktorí mi skutočne rozšírili obzor vnímania vecí aj vnímania hodnôt. Osobitne tých, ktoré súvisia so spôsobom, ako by sa mali šíriť vedomosti, ako je dôležité učenie aj samotný proces učenia. Že k hodnotám ľudí neučím tak, že im poviem, že demokracia, sloboda prejavu je dôležitá, ale musím vymyslieť ten proces učenia tak, že tú hodnotu si v tom procese uvedomia. Je to ťažké, ale súčasne veľmi dôležité naučiť sa to takto na školách robiť. V nadväznosti na to bolo pre mňa osobitne prínosným, že som mala sama možnosť učiť iných a vnímala som, že práve proces učenia, a toho byť v kontakte, v interakcii so študentmi, ma neuveriteľne obohatil, pretože každé učenie, každé stretnutie so študentmi, žiakmi, som vnímala, že toto je to, čo ma formuje a učí ma, čo sú dôležité hodnoty, či už v práve, ale vôbec pre mňa ako pre osobu.
Na univerzite ste pôsobili na katedre ústavného práva, no ste považovaná aj za odborníčku v oblasti občianskeho, obchodného, pracovného aj správneho práva. Našli ste v rámci uplynulých rokov právnu oblasť, ktorá je vám najbližšia?
Asi by som povedala, že ústavné právo a v tej nadväznosti základné práva a slobody. I keď musím povedať, že základné práva a slobody, v konečnom dôsledku aj ústavné právo, sa veľmi krásne ukazuje aj v konkrétnych sporoch, ktoré sú z oblasti občianskeho práva, osobitne v správnom práve, kde ide o konflikt medzi postavením orgánov verejnej správy, štátu a občana.
Všimli ste si ako vyučujúca na letnej škole a následne aj na univerzite nejaké zmeny vo výučbe alebo prístupe študentov v porovnaní s Vašimi študentskými časmi?
Rada spomínam na pozitívne skúsenosti s procesom výučby aj počas mojich študentských čias. V tejto súvislosti spomeniem napríklad profesorku Máriu Patakyovú, ktorá je momentálne verejnou ochrankyňou práv a ktorá ako vyučujúca mala úplne iný spôsob výučby. Povedala by som, že veľmi neštandardný v rámci predmetu klinika obchodného práva, kde som sa ako študentka cítila skutočne zapojená do procesu výučby a zároveň som vnímala, že ju veľmi zaujímajú názory študentov a hľadanie aj v rámci právnej úpravy, ktorá by mala byť, nie len tej, ktorá je. Z tohto pohľadu si myslím, že nám doslova otvárala hlavy pri obchodnom práve. Keď už som spomenula profesorku Patakyovú, tak musím povedať, že toto bol aj môj prvý kontakt s Luciou Žitňanskou, ktorá bola mojou vyučujúcou v rámci obchodného práva a jej hodiny boli tiež veľmi osviežujúce. Ale napokon aj Peter Kresák pri porovnávacom štátnom práve bol pre mňa človekom, ktorý nám ako študentom prinášal vedomosti rozsiahlejšie ako bolo úplne bežné v rámci iných predmetov. Nemôžem tiež nespomenúť profesorku Alexandru Krskovú a jej vzťah k hodnotám, k filozofii, čo svojou osobou skutočne stelesňovala a dávala nám. A potom už musím spomenúť aj profesora Pavla Holländera, ktorého som stretla na škole na hodinách teórie štátu a práva, ktorého som už vtedy vnímala ako obrovskú osobnosť a jeho prednášky boli určitou oslavou.
Čo je podľa Vás v príprave študentov na ich budúce právnické povolanie kľúčové?
Kľúčové je stretnúť počas výučby ľudí, od ktorých si študenti môžu odniesť hodnoty. A aby si ich odniesli aj z procesu výučby. Myslím si, že je v zásade jedno, či je to občianske právo, ústavné právo. Dôležité je, že v nich vidia tie hodnoty, že je to naozaj o prístupe k spravodlivosti. A keď pôjdeme po predmetoch, tak to, čo mne dnes veľmi chýba, sú tzv. etické dilemy. Nemyslím tým teóriu, o čom je etika. Hovorím o tom vedieť aké správanie je to, ktoré je v súlade so zákonom a s etikou právnického povolania. Napríklad kedy už je konflikt záujmov, kedy mám odmietnuť prípad ako advokát, kedy sa mám vyhnúť niektorým stretnutiam, aká komunikácia je vhodná mňa ako advokáta, sudcu. Na ktoré stretnutia je a nie je vhodné ísť ako sudca. Toto všetko je to, čo by sme mali študentov učiť a o čom by sme sa mali s nimi veľmi otvorene rozprávať.
Aké boli Vaše začiatky v advokácii?
Moje začiatky v advokácii súviseli aj s prácou v mimovládnej organizácii Občan a demokracia, takže mojimi klientmi boli často mimovládne organizácie, aj ľudia, ktorí prichádzali s prípadmi v oblasti porušovania ľudských práv.
Podľa vyjadrení SAK je spájanie práce advokáta s konaním jeho klienta základné nepochopenie práce advokáta. Stretli ste sa však niekedy s odmietnutím prípadu práve pre nesúhlas s konaním či požiadavkami klienta?
Áno. Absolútne rozumiem, že zastupovanie niekoho, kto porušil zákon, osobitne v trestnom konaní, nie je o tom, že taký je aj jeho advokát. Rovnako rozumiem aj tomu, že každá osoba si zaslúži mať svojho obhajcu. Nakoniec, aj v tých najzávažnejších trestných činoch je to postavené na tom, že obhajcu majú mať. Je to pre vyváženie, aby sme hľadali naozaj spravodlivé rozhodnutie. Na druhej strane si myslím, že je absolútne v poriadku, že aj advokát má priestor na to, aby odmietol právnu službu. Osobitne vtedy, keď zistí, že mu napríklad klient klame, keď nemá dôveru, že skutočnosti, ktoré mu uvádza, sú tie, ktoré vyplývajú zo skutkového stavu a osobitne ak ho klient navádza na nezákonné, podvodné konanie.
V otvorenom liste Gáborovi Gálovi ste pri odchode z postu štátnej tajomníčky uviedli okrem iného aj rozdielne názory na spôsob vedenia ministerstva. Je Váš názor pri spätnom pohľade rovnaký a môžeme v spôsobe vedenia ministerstva očakávať výrazné zmeny? Ak áno, vedeli by ste ich konkretizovať?
Rada by som najskôr objasnila, čo som myslela týmto vyjadrením. Jednak sme nenašli zhodu v tom, čo sú priority ministerstva a čo je podľa mňa dôležité z pohľadu ministra a vedenia ministerstva riešiť. A zhodu sme nenašli ani v tom, ako viesť ministerstvo. Myslím si – a to vnímam ako dôležité aj na súdoch – že nestačí mať len nejaké predstavy, ktoré chcem realizovať. Rovnako dôležité pri tom je, ako sa správam k ľuďom na ministerstve, ako celé to ministerstvo, ten tím ľudí, vediem. V tomto sme sa rozchádzali. V pozícii ministerky sa usilujem, aby v súlade s tým, čo považujem za dôležité, aby sa zmenilo v justícii, to súviselo aj s tým, ako to ministerstvo vediem.
Mali ste príležitosť nahliadnuť aj do fungovania ministerstva spravodlivosti v Českej republike. Prinášate si odtiaľ nejaké skúsenosti ktoré sa budete snažiť aplikovať aj u nás, alebo možno fungovanie rezortu u našich susedov v značnej miere prirovnať k nášmu?
Bohužiaľ, tá spolupráca s Ministerstvom spravodlivosti ČR nebola taká dlhá ako bolo pôvodne očakávané a plánované. To znamená , že tie reformy, ktoré chcel v tom čase urobiť minister Pospíšil, sa nám žiaľ nepodarilo zrealizovať. Napriek tomu si ten kontakt s Ministerstvom spravodlivosti ČR veľmi vážim, pretože to bolo o výmene skúseností aj poznatkov, v akom stave je justícia v Čechách a na Slovensku aj s ohľadom na to, s čím sme vstupovali do EÚ. Napríklad to, že v Českej republike nebola zriadená súdna rada, kým na Slovensku ju zriadenú máme. S tým súvisí aj celý proces výberového konania na súdoch. V tomto sme sa na Slovensku posunuli, pokiaľ ide o otvorenie, stransparentnenie procesu. V Českej republike to tiež plánovali. V danej súvislosti bola cennou aj výmena skúseností o tom, ako môžu veci fungovať bez ohľadu na to, aké máte pravidlá. Pretože jedna vec je mať veľmi prísne pravidlá a druhá vec, že tá aplikácia pravidiel v konečnom dôsledku závisí od ľudí. Toto nám bolo zrejmé, keď sme uvažovali o reformách pre Českú republiku, že v konečnom dôsledku bude veľmi dôležité, akí ľudia sa nakoniec zhostia implementácie pravidiel.
Náhodné prideľovanie spisov na súdoch funguje už určitý čas. Myslíte že je tento systém dostatočne spoľahlivý alebo poskytuje priestor na obchádzanie jeho podstaty?
Systém pre náhodné prideľovanie spisov je kľúčová vec pre to, aby sme znížili riziko korupcie na súdoch. Neviem, či sa dá povedať, že existuje systém, ktorý je nemožné napadnúť podvodníkmi. Aj tu existuje určitý priestor, ale súčasne existujú aj nástroje ako následne zistiť, či k takémuto podvodnému konaniu došlo. Myslím si, že to jednoznačne sťažuje takéto podvodné správanie a keď príde akýkoľvek podnet v tejto súvislosti, tak sa s ním veľmi dôsledne zaoberáme.
Čo považujete za najväčší problém v efektívnejšom a rýchlejšom fungovaní súdov na Slovensku?
Ak by som mala povedať jeden, tak podľa mňa je to to, že sudca vybavuje viaceré hlavné agendy, že nie je špecializovaný pre jednu hlavnú agendu a na to chcem zamerať reformu justície.
Ako si viete najlepšie oddýchnuť po náročnom dni v práci?
Pre mňa je veľkým oddychom od práce to, že sa stretnem s mojimi deťmi.
Máte vytýčené nejaké priority či výzvy, ktoré považujete za hlavné pre vaše nadchádzajúce funkčné obdobie?
Hlavnou výzvou pre mňa je urobiť reformu justície, pre ktorú som sem prišla. Skutočne chcem, aby sme mali zorganizované súdy tak, že to budú vnímať aj sudcovia cez lepšie podmienky pre prácu a že to tak budú vnímať aj ľudia pri rozhodovaní o ich sporoch, že justícia sa posunula dopredu.
My Márii Kolíkovej za účasť na rozhovore ďakujeme a v nasledujúcich týždňoch sa môžete tešiť na rozhovory s ďalšími zaujímavými osobnosťami z oblasti práva a verejného života.
