ROZHOVOR: Alojz Hlina o korupcii

Ak porovnáte úroveň korupcie dnes s inými rokmi od samostatnosti Slovenska, aký je podľa Vás jej trend? Znižuje sa?

Viete, svet nie je čierny ani biely. Ja nežijem v bubline. Taká svätá krajina neexistuje, kde by neexistovala korupcia. Niekto povie, že príroda alebo stvoriteľ dal svetu mieru. Aj vyspelé krajiny sa nevedia korupcie zbaviť, ale tá korupcia je tam v miere, nebije toľko do očí. U nás sme ušli z miery. Ten trend nie je nastavený správne a podľa mňa sa to zhoršuje. Ono sa korumpuje v takom úzkom kruhu, a teda síce máte pocit, že akoby sa nekorumpuje, ale korumpuje sa veľmi. U nás chýba taký veľký exemplárny prípad, niekto, kto by bol odsúdený, niekto dôležitý. Podľa mňa je existujúci stav neúnosný. My sme zabili tvorivosť, chuť niečo robiť. Tu vyhrávajú iba vyvolení. Tento typ spoločnosti Slovensko ničí. Ja by som chcel žiť v krajine, kde vyhrávajú najlepší. U nás vyhrávajú tí, čo sa narodili do zlatej kolísky alebo majú správne čísla v telefóne. A teda nie boľševická rovnosť, ale naozaj, ak ste dobrý, tak majte aj kopu peňazí, ale bez takejto obrovskej korupcie aká je dnes, žiaľ, u nás...

Čiže si myslíte, že úroveň korupcie neklesá. Keby ste mali porovnať „černákovskú dobu“ 90.rokov so súčasnosťou?

Keby sme išli po tých etapách, áno boli tu horšie etapy. Podsvetie tu bolo vždy. Otázka je, či podsvetie je v podsvetí alebo sa tlačí hore a znepríjemňuje život aj slušným ľuďom. To boli tie roky 1995 až 1998, kedy to podsvetie naozaj bolo na povrchu. Potom ich zahnali naspäť. Ono sa nedá oddeliť korupcia od štátu. Sú to však dve entity, ktoré spolu koexistujú. Pokiaľ sú prieniky medzi nimi silné, spoločnosť to ničí. A to u nás je veľmi silné. U nás sa parlament stal vykonávateľom želaní oligarchických skupín. Sú tu neustále tlaky v súvislosti s energiami, poplatkami, a inými záležitosťami, aby parlament schválil to, čo niekto chce.

V rozhovore s Richardom Sulíkom a Danielom Lipšicom sme sa pýtali, či existuje určitá hranica cez ktorú by už politik nemal prekračovať v tom rýpaní do káuz, pretože by mu niekto mohol siahnuť na život, zdravie, rodinu, majetok a podobne. Aký je Váš názor na to?

Niekedy mám pocit, že existuje akýsi pakt o primeranom „šteku“. Vám ako opozičnom poslancovi prináleží štekať, tak štekáte. Ale nie ste dôsledný, štekáte len do nejakej miery, akoby ste sa ďalej ani nechceli/nemohli vŕtať. Ak sa chcete dôsledne venovať kauzám, nesmiete mať strach, lebo ten vás zväzuje, nedovolí vám konať. A to je nebezpečné, ak tá faktická moc v krajine pracuje so strachom, že na to, aby vás udržala v tom primeranom šteku vytvára strach, rozseje ho medzi ľudí. A ten človek, ktorý by sa aj chcel vŕtať s tým strachom kalkuje a tak nie je dôsledný.

Máte vy konkrétne nejaké indície, že sa niečo okolo Vás deje v súvislosti s Vašimi aktivitami, a to hlavne s preukazovaním prepojenia vládnej moci s finančnými skupinami? Hovoril Vám niekto, pokiaľ je ten primeraný štek?

Ak sa bojíš, tak nechoď do lesa. Nemôžte ísť do politiky a presadzovať verejný záujem a to často proti silným subjektom a ráno sa báť vstať pomaly. Treba si uvedomiť v akej krajine žijete, takže to riziko si pripúšťate. Ja chcem byť ale aj tak dôsledný v tom, čo robím, aby sa na tie kauzy minimálne nezabúdalo. A to nechcem meniť.

Vám pred niekoľkými rokmi rozbili „hrubokrkí“ prevádzku. Ak si dnes chcem otvoriť kaviareň, budem mať s nejakými takýmito živlami problém?

Ja si myslím, že toto je už za nami. Dnes sa to už robí sofistikovane. Avšak slabosť tohto štátu nevylučuje to, že sa k tomu vrátime. Ak si chcete otvoriť zajtra kaviareň, otvorte si, myslím, že už v tomto ohľade nebezpečenstvo nehrozí. Ja som nemal problém s nejakou výpalníckou skupinou. My totižto máme v našich prevádzkach také pravidlá, že ľudia, ktorí navonok, napríklad oblečením, prejavujú sympatie k extrémizmu, tak ich náš personál neobslúži. Tak sa aj stalo v prípade tejto skupiny. V ten predmetný večer, kedy táto skupina nebola obslúžená, urobili bordel v prevádzke, kde dokonca jedna zamestnankyňa tým, ako rozbíjali poháre skoro prišla o oči. Ja som si myslel, že to týmto skončilo, avšak na druhý deň, počas bieleho dňa prišli a ukázali, kto je v tejto krajine pánom; rozbili nám časť prevádzky.

Angela Merkelová vyhrala nedávno parlamentné voľby v Nemecku. Prečo sa tešila? Prečo chce politik vyhrať tak veľmi tie voľby? To si tam ide naozaj zarobiť?

Prečo sa tešia politici, neviem. Tak tie pohnútky sú rôzne. A moc je jednou z nich. Niekto tam však ide naozaj prežiť a to je úbohé.

Tak sú rôzni poslanci. Kariérni mladí politici pracovali doteraz za pár stoviek a tých 3000 EUR poslaneckého platu potrebujú, aby si kúpili byt, čiže ich motivácia je jasná. Sú však takí, ktorí majú vysoké pasívne príjmy a 3000 EUR nepotrebujú. Prečo idú takí do politiky?

Sú aj takí politici, tí sú tam možno kvôli iným pohnútkam. Ale politici typu Fico; viete, ono to má v sebe istý druh afrodiziaka, čo muži, prirodzene, častokrát potrebujú a tým je moc, mať nad niekým vplyv. Niekedy vám stačil meč, teraz potrebujete vyhrať voľby a to nemeňme. A možno, že to je aj dobré, že to v tom človeku je, tá vôľa niečo riadiť, rozhodovať o niečom. Ten politik by však mal mať niečo to veľké, to Churchillovské, niečo v sebe, mal by chcieť niečo po sebe zanechať, aby sa naňho spomínalo, brať to ako svoju misiu a zároveň vedieť odísť. Keby napríklad Mečiar v 1998 odišiel, možno by si ho o 10 rokov neskôr časť ľudu vypýtalo späť. Dôstojný odchod z politiky u nás ešte nezvládol nikto.

AUTOR: Peter Varga