Ako riešenie, ktoré malo predchádzať negatívnym vplyvom na deti počas rozchodu ich rodičov, vznikol v roku 1992 tzv. Cochemský model, resp. Cochemská prax. Ide o multidisciplinárnu prax, pri aplikácii ktorej spoločne spolupracujú všetky zainteresované subjekty od súdu, cez kolíznych opatrovníkov, mediátorov až po rodičov. Jedným z hlavných princípov Cochemu je uvedomenie na strane rodičov, že rozhodnutie a zodpovednosť za život dieťaťa je ich úlohou a v ich rukách. Zároveň však Cochem vyžaduje rešpekt, dôveru a pomoc rodičom na to, aby opäť mohli prevziať do vlastných rúk rodičovskú zodpovednosť. V priebehu celého konania je dôležitým faktorom, že všetky podporné profesie sú si rovné a sledujú rovnaký cieľ. Konanie ako také je viac ľudské a menej byrokratické, snahou všetkých zúčastnených profesií je, aby bol celý proces efektívny a rýchly.
V máji 2018 začali na Slovensku prvé aktivity v rámci projektu Procesno – organizačný audit Ministerstva spravodlivosti SR a vybraných organizácií a zároveň aj audit výkonu súdnej moci. V zriadenej pracovnej skupine k rodinnoprávnej agende pôsobili prevažne sudcovia a vyšší súdni úradníci – koordinátori pilotných súdov, zástupcovia mediátorov, advokátov, Ministerstva spravodlivosti SR a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Účelom stretnutia pracovnej skupiny bolo postupné pripravenie otázok a tém týkajúcich sa poručenskej agendy na súdoch a úprava možností zavedenia tzv. Cochemského modelu, resp. obdobného systému na súdoch. Už v tom čase sa v pracovnej skupine a medzi členmi diskutovalo o hlavných zásadách Cochemského modelu v kontexte slovenského právneho poriadku. Z diskusie vzišiel návrh, aby sa nepoužíval pojem Cochemský model, keďže je zrejmé, že v podmienkach SR bude môcť existovať obdobný model, avšak so špecifikami typickými pre náš právny poriadok. Špecifikom a modifikáciou tohto modelu bolo odskúšanie zaradenia špecializovaného zamestnanca súdu, ktorý by mal plniť úlohu koordinátora odbornej pomoci, teda vyššieho súdneho úradníka - koordinátora a špecialistov na psychológiu na vybrané okresné a krajské súdy. Z diskusie v pracovnej skupine a postupným formulovaním zásad nového prístupu v rodinnoprávnej agende sa zaviedol názov pre tento prístup a prijalo sa označenie Multidisciplinárny prístup v rodinnoprávnej agende.
O multidisciplinárnom prístupe sme sa rozprávali s JUDr. Zuzanou Vašekovou, ktorá pôsobí ako poradkyňa ministerky spravodlivosti SR pre rodinnoprávnu agendu.
Aký je postup súdu pri aplikácii multidisciplinárneho prístupu v rodinnoprávnej agende?
Konanie na súde začína podaním návrhu na súd (najčastejšími podaniami v rodinnoprávnej agende sú: návrh na rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom – úprava zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a úprava styku s druhým rodičom, striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého, návrhy vo veciach výživného a úpravy styku, návrhy na určenie mena a priezviska, aj návrhy vo veciach maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť a týkajú sa podstatných vecí v súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností, napr. určenie školského zariadenia, vycestovanie do cudziny a iné, o ktorých je možné rozhodovať v súdnom konaní).
Súd pokračuje v konaní po podaní návrhu tak, že vyšší súdny úradník – koordinátor predvolá účastníkov konania – rodičov na informatívny výsluch / informatívne stretnutie rodičov, ktoré sa koná na súde a malo by sa uskutočniť do troch týždňov od pridelenia veci vyššiemu súdnemu úradníkovi – koordinátorovi, najneskôr však do jedného mesiaca od podania návrhu na súd. Okrem písomného zaslania návrhu na začatie konania na vyjadrenie a predvolania, súčasťou ktorého je aj informačný list o postupe súdu, je takto prvým priamym kontaktom účastníkov konania so súdom informatívne stretnutie. Účelom informatívneho stretnutia rodičov na súde je edukovať rodičov o dôležitosti prevzatia ich rodičovskej zodpovednosti a nasmerovať rodičov k využitiu odbornej pomoci špecialistom pre riešenie rodičovského konfliktu a uzatvoreniu rodičovskej dohody.
Ak sú rodičia ochotní a schopní už na tomto stretnutí s koordinátorom na súde uzatvoriť rodičovskú dohodu aj bez využitia odbornej pomoci, koordinátor môže pomôcť rodičom spísať znenia ich rodičovskej dohody a súčasne s nimi prechádza jednotlivé body dohody a jednotlivé inštitúty aj vysvetľuje – výživné, osobná starostlivosť, striedavá osobná starostlivosť, stretávanie sa s dieťaťom, vykonateľnosť súdneho rozhodnutia a pod. Takto spísaná dohoda je predložená sudcovi na schválenie, je vytýčené 1. pojednávanie, na ktorom súd dohodu schváli, ak je v záujme maloletého dieťaťa.
Ak rodičia, ani po úvodnej edukácii koordinátora nie sú pripravení sa dohodnúť a konflikt medzi rodičmi je vyhrotený alebo rodičia spolu nekomunikujú, je ďalším krokom navrhnutie odbornej pomoci. Koordinátor spolu s rodičmi prechádza možnosti, aký druh odbornej pomoci by rodičom pomohol pri riešení ich konfliktu. Ak sa jedná o konflikt medzi rodičmi z pohľadu ich záujmov alebo nezlučiteľných stanovísk, odporúča koordinátor mediáciu, ak sa jedná o konflikt vzťahový, odporúča psychologickú pomoc. V prípade, ak rodičia nesúhlasia s odbornou pomocou, spis koordinátor predloží sudcovi.
Termín prvého pojednávania by mal byť v zásade nariadený do jedného mesiaca od uskutočneného informatívneho stretnutia rodičov. V prípade, ak to odôvodňuje napríklad dlhšie trvajúca odborná pomoc, kedy rodičia spolupracujú a riešia vecné alebo rodičovské konflikty u niektorého zo subjektov zapojených do interdisciplinárnej spolupráce, (jedným zo subjektov je vždy súd, ktorý rozhoduje v konaní a ďalšími subjektami sú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je ustanovovaný ako kolízny opatrovník dieťaťa; mediátor, psychológ, poradenskí konzultanti a akreditované subjekty sociálnoprávnej ochrany detí, advokát) môže súd vytýčiť prvé pojednávanie aj neskôr.
Ak rodičovská dohoda do času prvého pojednávania nebola uzatvorená, na prvom pojednávaní sa sudkyňa alebo sudca v rámci zmierovacieho konania snaží pôsobiť na rodičov a apeluje na nich, že je v záujme ich detí, aby sa dohodli a nenechali autoritatívne rozhodovať o ich deťoch súd. Vysvetľuje, aké dôležité je nájsť vlastné prijateľné riešenia a najmä s ohľadom na deti neudržovať konflikty, nájsť spoločnú reč aspoň v miere, ktorou pomôžu svojim deťom prejsť porozvodovou alebo porozchodovou situáciou čo najmenej bolestne.
Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu ani prostredníctvom nariadenej pomoci rodičom, zväčša do troch mesiacov od prvého pojednávania nariadi súd druhé pojednávanie. Ideálne je, aby súd vo veciach maloletých rozhodol najneskôr na druhom pojednávaní. Ak to vec výnimočne vyžaduje alebo niektorá zo strán navrhne znalecké dokazovanie, súd nariadi znalecké dokazovanie a vytýči tretie pojednávanie. Najefektívnejšie, z dôvodu zabránenia eskalácii konfliktu rodičov, je skrátenie dĺžky súdneho konania vo veciach maloletých na maximálne 6 mesiacov. Samozrejme sú prípady, ktoré tvoria výnimku (cezhraničné spory, znalecké dokazovanie, dlhšie poskytovanie odbornej pomoci a iné).
Čo je kľúčovou úlohou multidisciplinárneho prístupu a aké nástroje využíva?
Kľúčovou úlohou je zmena prístupu k riešeniu vecí v rodinnoprávnej agende, kedy interdisciplinárna spolupráca súdu a profesií zapojených do riešenia rodičovských konfliktov predstavuje spôsob, ako vrátiť rozhodovanie a rozhodnutie o budúcom živote ich detí späť rodičom, teda prevziať svoju rodičovskú zodpovednosť, a to aj za pomoci zúčastnených profesií a štátnych orgánov. Primárna je snaha súdu, kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého dieťaťa, spolu so zapojenými profesiami, aby výsledkom spoločnej práce všetkých s rodičmi bolo uzatvorenie rodičovskej dohody samotných rodičov, a aby proces s tým spojený bol rýchly, aktívny, efektívny a výsledok stabilne a dlhodobo upravoval rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom.
Medzi základné piliere nového prístupu riešenia konfliktov patria najmä motivácia a podpora rodičov/účastníkov konania zo strany súdov, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny a zo strany všetkých zapojených odborníkov alebo subjektov (advokátov, mediátorov, psychológov, pedagógov, sociálnych pracovníkov, centier pre deti a rodiny a ďalšie), aby našli sami vhodné riešenie dohodou; rýchlosť súdneho konania; interdisciplinárna spolupráca; orientácia na najlepší záujem dieťaťa.
Rodičia sa majú snažiť naučiť sa aj pri veľmi vyhrotených rodičovských konfliktoch vzájomne komunikovať a vo vzájomnej zhode hľadať riešenia a tým prevziať svoju spoločnú rodičovskú zodpovednosť. Zásadné je vedenie rodičov k zmieru, k dohodám, ktoré sú nimi akceptované, vnútorne prijaté a tým aj dlhodobo udržateľné.
Častokrát samotní rodičia v konflikte a pri rozchode a rozvode zabúdajú na záujmy vlastných detí, nakoľko sú ponorení do vzájomného boja manžel-manželka, partner-partnerka, otec a matka. Zásadným je uvedomenie si všetkých zainteresovaných strán, že rozhodnutie a zodpovednosť za maloleté dieťa patrí rodičom a až poslednou možnosťou je nechať rozhodovať súd. Dôležité je vysvetlenie a orientácia rodičov maloletého dieťaťa na to, aby sa spoločne s druhým rodičom snažili o uzatvorenie rodičovskej dohody, nakoľko oni svoje dieťa a jeho potreby poznajú najlepšie.
Dôležitý prvkom a najvýznamnejšou zmenou v konkrétnych postupoch súdu je zaradenie informatívneho stretnutia rodičov na súde do obdobia medzi podaním návrhu na súd a prvým pojednávaním súdu. Zaradenie stretnutia rodičov na súde v krátkom časovom úseku od podania návrhu má za cieľ najmä skrátenie lehoty na prvý kontakt súdu s rodičmi/účastníkmi konania a malo by sa tak zabrániť eskalácii konfliktu, nakoľko, ak medzi podaním návrhu a prvým pojednávaním súd s rodičmi nekomunikuje alebo komunikuje len písomne, zasiela návrh na vyjadrenie a preposiela vyjadrenia, môže nastaviť rodičov do väčšieho boja a nepochopenia, ktoré prichádza napríklad z písomných vyjadrení.
Neformálny prístup, ktorým je charakterizované informatívne stretnutie rodičov na súde, sa snaží o zabránenie rozvoja konfliktu do väčších rozmerov a smerovanie rodičov najmä k zmierlivému riešeniu a využitiu odbornej pomoci.
V čom spočívajú hlavné rozdiely a výhody tohto prístupu od bežného riešenia poručenskej agendy?
„Klasicky“ vedené súdne konanie, najmä v konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, je zamerané na dôsledné zistenie skutkového stavu a vykonanie dokazovania tak, aby bolo zrejmé, ktorému rodičovi svedčí zverenie do osobnej starostlivosti alebo či je striedavá osobná starostlivosť pre dieťa vhodnejšia. Tento spôsob vedie rodičov viac menej k tomu, aby „bojovali“, aby preukazovali, ktorý rodič je „lepším“ rodičom a súčasne sú nútení poukazovať na neschopnosť „horšieho“ rodiča. Tento boj nesie so sebou rôzne ťažkosti, nielen zvyšujúce sa napätie medzi rodičmi, ale aj zvýšenú emočnú záťaž pre spoločné deti, ktoré dlhotrvajúcim bojom a konfliktmi trpia, nehovoriac o dopadoch viacročných súdnych konaní, spojených s odvolávaním sa a povolávaním „do boja“ aj ďalších členov rodiny a okolia.
Nový prístup, ktorý sa postupne pilotným overovaním skúša na pilotných súdoch, je výnimočný aktívnym prístupom súdu a upriamuje pozornosť na zmiernenie konfliktov v rodine. Prenáša zodpovednosť za úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na rodičov. Nový prístup zdôrazňuje rovnoprávnosť postavenia obidvoch rodičov voči svojim deťom. Rodičia potrebujú byť rešpektovaní, dôvera a podpora zo strany odborníkov im pomáha opätovne prevziať spoločne rodičovskú zodpovednosť. Zásadné je, že tento nový prístup v riešení rodinnoprávnych sporov pomáha stabilizovať rodinné prostredie dieťaťa.
Pomocou vyššieho súdneho úradníka – koordinátora a odklonom na mimosúdne riešenie veci sa umožňuje rodičom nájsť spôsob pre spoluprácu a riešenia pre dieťa a aj oboch rodičov. Výsledkom je nielen dohoda dobrovoľne uzatvorená rodičmi, ale aj nimi akceptovaná, nakoľko na jej tvorbe aktívne participovali. Výsledkom je aj zníženie nápadu vecí na odvolacích súdoch a je predpoklad, že tento prístup sa odrazí aj pri znížení nápadu na zmenu rozhodnutí v budúcnosti.
Aké konkrétne postupy zahŕňa práca vyšších súdnych úradníkov aplikujúcich multidisciplinárny prístup? Sú špeciálne vyškolení, majú k dispozícii metodiku práce?
Koordinátor motivuje na osobnom stretnutí rodičov, a to prostredníctvom osvety a informácií, ktoré podáva, a podporou v komunikácii rodičov. Je zamestnancom súdu, má právnické vzdelanie. Prioritou pri komunikácii s rodičmi nie je právna a formálna presnosť vyjadrovania, ale porozumenie zo strany rodičov - tomu koordinátor prispôsobuje jazyk a výber slov.
Koordinátor udržiava pracovné kontakty so spolupracujúcimi profesiami vo svojom regióne.
Metodika práce aj pre koordinátorov je pripravovaná zo strany Ministerstva spravodlivosti SR počas trvania projektu. Rovnako je záujem, aby koordinátori boli riadne aj zaškolení. Prvé spoločné prezenčné školenie koordinátorov a špecialistov na psychológiu sa uskutočnilo v októbri 2020 na pôde Ministerstva spravodlivosti SR. Ďalšie podporné vzdelávania sudcov a vyšších súdnych úradníkov prebiehalo až do mája 2021.
Pilotným súdom, ktorých je spolu 12, bolo pridelených spolu 13 miest pre koordinátorov na okresných súdoch a 3 miesta pre špecialistov na psychológiu, po jednom na Krajskom súde Bratislava, Krajský súd Prešov a Krajský súd Košice. Od leta 2021 bolo priradené pre Krajský súd Prešov ďalšie miesto pre špecialistu na psychológiu.
Keďže ide o malý počet koordinátorov a špecialistov na psychológiu, najfunkčnejším sa javilo v rámci edukačnej podpory individuálne poradenstvo a podporné vzdelávanie pre oblasť komunikačných a facilitačných zručností, pod záštitou MS SR.
Uviedli ste, že na pilotné súdy boli pridelení aj špecialisti na psychológiu. Aká je ich úloha?
Na troch pilotných krajských súdoch máme v rámci projektu miesta v pozícii špecialistov v oblasti psychológie. Ich úlohou je prinášať podporu nielen poručenským sudcom, ale najmä koordinátorom, ktorí ich často prizývajú na informatívne stretnutia rodičov na súde. Pre zmenu konfliktného vedenia sporu v rámci edukácie je často potrebné napomôcť rodičom porozumieť dopadom správania na deti, kde prítomnosť psychológa zohráva veľkú úlohu.
Špecialista na psychológiu je zamestnancom súdu, avšak nesupluje úlohu súdneho znalca a ani nepodáva smerodajné hodnotenia , ktoré by mohli byť použité ako dôkaz pri rozhodovaní súdu. Jeho hlavnou úlohou v pilotnom projekte je napomáhať sudcom a koordinátorom s teoretickými otázkami z oblasti psychológie detí, ktoré musia vyhodnocovať, ktoré nevyžadujú znalecké dokazovanie, ale majú presah do oblasti psychológie detí.
V záujme dieťaťa je najlepším riešením pri rozchode / rozvode nájsť zmier pokojnou cestou. Je možné konštatovať, že si to rodičia uvedomujú a oceňujú tento inštitút, resp. sú nápomocní a ochotní spolupracovať?
Väčšina rodičov, ktorí si prešli na pilotných súdoch týmto novým prístupom, sú spokojní s riešením ich veci/konfliktu a výsledok, na ktorom participovali, vnímajú pozitívne. Aby takáto spolupráca rodičov fungovala, je podstatné nastavenie ich vzájomnej konštruktívnej komunikácie a pochopenia.
Cielená edukácia zo strany súdu a to, že rodičia pochopili a podieľali sa aktívne na tvorbe pravidiel týkajúcich sa starostlivosti o ich dieťa po ukončení ich spolužitia alebo manželstva vo forme dohody, je pre nich viac akceptovateľné ako akékoľvek autoritatívne rozhodnutie súdu. Súčasne sa javí, že títo rodičia budú aj do budúcna dobrovoľne a dlhodobo svoje dohody dodržiavať. Mottom pre týchto rodičov je „Keď vieš prečo, vieš aj ako.“ Títo rodičia, ak sú schopní a ochotní sa dohodnúť v záujme blaha svojich detí a ich budúcnosti, obaja vyhrali.
A advokáti? Vnímajú tento postup pozitívne?
Ak chcete zodpovedať otázku ako vnímajú túto tému advokáti, tak na túto otázku musia zodpovedať buď samotní advokáti alebo SAK. Avšak ministerstvo spravodlivosti registruje, že viacero advokátov špecializujúcich sa na oblasť rodinného práva sa čoraz viac snaží zapojiť do spolupráce so súdom a ostatnými profesiami zapojenými aj do tohto nového prístupu v poručenskej agende. Rovnako máme informácie, že aj Slovenská advokátska komora pripravila v minulosti viacero prednášok a stretnutí na tému multidisciplinárneho prístupu v poručenskej agende, aby uviedla do tejto problematiky aj advokátov.
Pozná multidisciplinárny prístup v rodinnoprávnej agende vypočúvanie detí pred súdom? Ako to funguje?
Áno, multidisciplinárny prístup v rodinnoprávnej agende využíva vypočutie dieťaťa v poručenskom konaní. Samotné vypočutie dieťaťa sa všeobecne javí ako dôležité, a to najmä pri deťoch, u ktorých je predpoklad, že sú schopné vyjadriť svoj názor. Dieťa je potrebné považovať za subjekt a nie objekt súdneho konania.
Vypočutie dieťaťa vykonáva sudca. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa obvykle zo strany sudcov nie je hodnotené ako problém, na niektorých súdoch sú zriadené pre vekovo mladšie deti tzv. detské alebo obývacie miestnosti, príp. výsluchové miestnosti. Pre vekovo staršie deti obvykle nie je problém aj realizácia výsluchu v pojednávacej miestnosti.
Maloleté deti nie sú tí, o ktorých sa rozhoduje, ale tí, ktorí sú zapojení do konania, ktoré sa ich týka. Dieťa má právo byť informované o veciach, ktoré sa ho týkajú, má právo samostatne vyjadriť svoj názor a právo byť vypočuté, súd na jeho názor prihliadne. Sudca zisťuje názor dieťaťa spôsobom, ktorý zodpovedá veku dieťaťa a jeho vyspelosti.
Súd môže zisťovať názor dieťaťa aj nepriamo, a to prostredníctvom školy, psychológa, kolízneho opatrovníka a pod.
Ako možno zhodnotiť doterajšie fungovanie multidisciplinárneho prístupu?
Doterajšie výsledky z pilotného overovania tejto metódy nasvedčujú tomu, že cielená edukácia a podporný prístup súdu k rodičom ako účastníkom konania aj v tých prípadoch, kde sa nepodarí dosiahnuť dohodu rodičov, viac či menej deeskalujú konflikt, čo má nesporne pozitívny dopad najmä na emočnú stránku prežívania detí. Dobrým výsledkom aplikácie tohto postupu súdu je skutočnosť, že aj pri zmene pomerov majú rodičia viac možností a nadobudnutých zručností tieto zmeny riešiť dohodou a nemajú potrebu iniciovať nové súdne konanie.
Zvažuje sa jeho aplikácia na všetkých súdoch? Aj v nadväznosti na prípravu novej súdnej mapy?
Áno, Ministerstvo spravodlivosti SR predpokladá aplikáciu multidisciplinárneho prístupu riešenia vecí v poručenskej agende a zavedenie nových postupov v rodinnoprávnej agende na všetkých okresných a krajských súdoch v SR. Tento nový prístup v poručenskej agende je súčasťou aj plánovanej špecializácie sudcov na poručenskú agendu.
Interdisciplinárna spolupráca súdu a ostatných zapojených pomáhajúcich profesií a inštitúcií má pre činnosť súdov význam nielen v zrýchlení a zefektívnení súdneho konania, prináša aj nové možnosti riešenia vecí v záujme maloletých detí.
Za príjemný rozhovor a zaujímavé informácie pani doktorke Vašekovej ďakujeme a želáme, aby sa aplikáciu takýchto prorodinných postupov podarilo postupne zaviesť aj na ďalších súdoch.
