Inštitút dohody o vine a treste v poslednej dobe rezonuje spoločnosťou. Ide o typický inštitút trestného práva alebo skôr výnimočný?
Je pravdou, že v poslednej dobe inštitút dohody o vine a treste výrazne rezonuje v spoločnosti, a to najmä z dôvodu, že množstvo mediálne sledovaných trestných vecí končí práve uzavretím dohody o vine a treste a následne jej schválením na súde. Z pohľadu aplikačnej praxe je však nevyhnutné uviesť, že dohoda o vine a treste je v našom právnom poriadku zakotvená od účinnosti súčasného Trestného poriadku, t. j. od 1.1.2006, pričom nejde o výnimočný spôsob ukončenia trestnej veci.
Aké podmienky musia byť splnené, kým prokurátor pristúpi k návrhu dohody?
Základné podmienky sú upravené v ustanovení § 232 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Na uvedenú úpravu nadväzuje následne vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, ktorá ďalej upravuje skutočnosti relevantné pre uzavretie samotnej dohody (ochota obvineného, nákladnosť súdneho konania, pravdepodobnosť usvedčenia v konaní pred súdom, prejavenú ľútosť a pod.).
Sú prípady, kedy nie je možné uzavrieť dohodu o vine a treste?
Z čisto teoretického pohľadu nie je uzavretie dohody o vine a treste limitované a je ju možné uzavrieť s každým obvineným za akýkoľvek trestný čin. Jedinou prekážkou pre jej neuzavretie je nesplnenie zákonných podmienok a podmienok uvedených v už spomínanej vyhláške.
Je v praxi štandardné, že obvinený o navrhovanej dohode o vine a treste vyjednáva, alebo väčšinou prijme prokurátorom navrhované podmienky?
Je úplne prirodzené, že záujmom obvineného v dohodovacom konaní je získanie čo najpriaznivejšieho trestu, avšak považujem za nevyhnutné uviesť, že ide o dvojstranný konsenzuálny úkon, pričom hlavným aktérom celého konania je práve prokurátor. To znamená, že ak by aj obvinený chcel vyjednávať, je limitovaný ochotou prokurátora pristúpiť na uvedené podmienky, pričom tento je povinný vychádzať zo zákonných ustanovení, ktoré jednoznačne ohraničujú jeho možnosti.
Ak súd návrh dohody o vine a treste schváli, aký je ďalší postup?
Schválenie dohody o vine a treste prebieha na súde na verejnom zasadnutí, pričom sa postupuje v zmysle ustanovení § 331 a nasl. Trestného poriadku. Schválenie dohody o vine a treste sa realizuje formou rozsudku, pričom rozsudok je právoplatný schválením dohody, nakoľko proti nemu nie je prípustné odvolanie a ani dovolanie, okrem dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku – porušenie práva na obhajobu závažným spôsobom. Uvedeným úkonom je predmetná trestná vec právoplatne skončená a nastupuje prípadné vykonávacie konanie.
Aké výhody vyplývajú spolupracujúcemu obvinenému z dohody? Napr. v akej miere prichádza k zníženiu trestu odňatia slobody oproti pôvodnej sadzbe?
Zákon nerozlišuje, či dohodu uzavrel obvinený alebo spolupracujúci obvinený. V zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, môže v konaní o dohode o vine a treste súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Táto hranica je teda zákonnou limitáciou prokurátora pri vyjednávaní o výške trestu.
Schvaľuje súd dohodu o vine a treste vo väčšine prípadov, alebo sa stáva, že takýto návrh zamietne? Môže ju súd zamietnuť len v časti, prípadne máte možnosť na predloženie druhého znenia dohody?
Vo väčšine prípadov súd dohodu o vine a treste schváli, no nie je vylúčené, aby návrh na schválenie odmietol, pričom sa to v ojedinelých prípadoch aj stáva. Dôvodom na odmietnutie návrhu je závažné porušenie procesných predpisov, najmä práva na obhajobu, alebo ak je dohoda zrejme neprimeraná. Okrem uvedeného môže súd dospieť k záveru, že síce dohoda nie je neprimeraná, ale nepovažuje ju za spravodlivú. V takom prípade preruší verejné zasadnutie za účelom dohody procesných strán na novom znení. Z uvedeného vyplýva, že súd v predmetnom konaní nie je len „štatistom“, ktorý položí desať otázok a schváli dohodu, práve naopak, ingerencia súdu môže byť pomerne výrazná, ak nepovažuje dohodu za spravodlivú, alebo sa mu zdá byť celkom neprimeraná.
Je možné tvrdiť, že v niektorých prípadoch by bez dohody o vine a treste nedošlo v konaní k zisteniu dôležitých skutočností potrebných napr. pre obvinenie iných osôb?
Jednou zo skutočností, ktoré je nevyhnutné vyhodnocovať pri dohodovacom konaní, je aj ochota obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní iných obvinených, pričom táto skutočnosť vyplýva priamo z vyššie uvedenej vyhlášky. Obvinený musí sám prejaviť ochotu usvedčovať iných obvinených. Koniec koncov, práve zavedenie inštitútu dohody o vine a treste malo motivovať členov zločineckých skupín usvedčovať svojich bývalých spolupracovníkov, pričom určite existujú prípady, v ktorých práve dohoda o vine a treste zohrala významnú úlohu pri následnom zisťovaní skutočností dôležitých pre obvinenie iných osôb.
Vnímate aj nejaké negatíva dohody o vine a treste, resp. oblasti, ktoré by bolo potrebné upraviť alebo zmeniť?
Zastávam názor, že zákonná úprava uvedeného inštitútu je dostatočná, pričom predstavuje kompromisné riešenie medzi absolútnym odmietnutím takéhoto konania a totálnou slobodou v zmysle plea bargaining, kedy je možné úplne vypustiť niektoré obvinenia, „privrieť oči“ a nestíhať niekoho za odmenu za to, že uzavrel dohodu pre najprísnejší trestný skutok.
Aký je podľa Vás pohľad spoločnosti na tento inštitút?
Z pohľadu odbornej verejnosti si myslím, že jej drvivá väčšina vníma tento inštitút pozitívne. Hlasy, ktoré hovoria o „kupčení so spravodlivosťou“ prakticky z odbornej aj vedeckej diskusie vymizli. Z pohľadu laickej verejnosti to bude asi zložitejšie, pričom si myslím, že v tejto skupine existuje väčšie percento ľudí, ktorí vnímajú tento inštitút kriticky, práve z dôvodu, že to nepovažujú za správne, spravodlivé, vnímajú to ako „kupčenie so spravodlivosťou“ a pod.
Za ochotu poskytnúť rozhovor pánovi prokurátorovi ďakujeme a prajeme veľa úspechov v pracovnom aj osobnom živote.
