Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini sa počas roka 2025 intenzívne venoval legislatívnemu procesu a rozhodovaniu o zákonoch schválených Národnou radou SR. Celkovo posudzoval 113 zákonov, ktoré poslanci parlamentu prijali na jednotlivých schôdzach.
Z celkového počtu schválených legislatívnych návrhov prezident podpísal 107 zákonov, vrátane jedného z najzásadnejších dokumentov – zákona o štátnom rozpočte na rok 2026. Okrem rozpočtu dal zelenú aj viacerým zákonom, ktoré majú priamy dopad na každodenný život občanov Slovenska.
Zákony zamerané na pomoc občanom a stabilitu štátu
Podpísané zákony sa dotýkali širokého spektra oblastí. Prezident podporil legislatívu zameranú na zdravotnú starostlivosť, energopomoc, sociálnu oblasť, ako aj zákony posilňujúce fungovanie samospráv a ich finančnú stabilitu. Dôležitou súčasťou jeho rozhodovania boli aj návrhy týkajúce sa školstva, dopravy, financií, justície, obrany a bezpečnosti, ako aj cestovného ruchu.
Prezidentská kancelária opakovane zdôraznila, že pri posudzovaní zákonov prezident zohľadňoval nielen ich súlad s ústavou, ale aj praktický dosah na obyvateľov, verejné financie a dlhodobú udržateľnosť verejných politík.
Päť zákonov vrátených parlamentu
Súčasťou ústavných právomocí prezidenta je aj možnosť vrátiť zákon Národnej rade SR na opätovné prerokovanie. V roku 2025 Peter Pellegrini túto možnosť využil pri piatich zákonoch, pri ktorých identifikoval vecné, právne alebo systémové výhrady.
Medzi vetovanými návrhmi bol zákon z 27. marca 2025, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Prezident mal výhrady najmä k systémovým dopadom navrhovaných zmien a k ich vplyvu na fungovanie prokuratúry.
Ďalším vráteným zákonom bol zákon z 9. apríla 2025 o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami, často označovaný aj ako zákon o tzv. covidových amnestiách. Prezident upozornil na možné právne nejasnosti a riziká nerovnakého prístupu k jednotlivým skupinám občanov.
Podpora prioritných okresov a hazardné hry
Prezident SR vrátil parlamentu aj zákon z 11. júna 2025 o podpore prioritných okresov. Pri jeho opätovnom prerokovaní poslanci Národnej rady SR akceptovali výhrady prezidenta a zákon upravili v súlade s jeho pripomienkami. Tento krok bol vnímaný ako príklad konštruktívnej spolupráce medzi výkonnou a zákonodarnou mocou.
Medzi vetovanými návrhmi figuroval aj zákon z 23. októbra 2025, ktorým sa menil zákon o hazardných hrách spolu s úpravou zákona o správnych poplatkoch. Tento návrh poslanci doposiaľ opätovne neprerokovali, pričom prezident poukazoval na možné negatívne spoločenské dopady a potrebu dôslednej regulácie hazardu.
Posledným vetovaným zákonom bol zákon z 9. decembra 2025 o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Prezident mal k návrhu zásadné pripomienky, týkajúce sa najmä inštitucionálneho nastavenia a kompetencií nového úradu.
Parlament však pri opätovnom prerokovaní prelomil veto prezidenta, čo znamená, že zákon vstúpi do platnosti aj bez podpisu hlavy štátu. Ide o legitímny ústavný postup, ktorý potvrdzuje rovnováhu moci medzi jednotlivými zložkami štátu.
