Prepad fínskeho školstva a poučenie pre nás

Že to je obrovský prepad svedčia výsledky z rokov 2000, 2003 a 2006, keď sa Fínsko umiestnilo na prvom mieste. Aj v ostatných rokoch skončilo Fínsko na popredných priečkach. Avšak v tomto roku sa fínski študenti zhoršili o 2,8% v matematike, 1,7% v porozumení textu a 3% v prírodovede. „Zlaté časy sú preč“ tak komentovali tento prepad fínske média. Ešte ťažšie to nesú fínski pedagógovia.

„Všeobecný pokles študijných výsledkov naznačuje, že musíme prijať prísne opatrenia k rozvoju fínskeho vzdelávania. Zahrnieme nielen odborníkov vo výskumu, vzdelávania a politického rozhodovania, ale aj zástupcov študentov a rodičov,“ povedala Krista Kiuri, ministerka pre vzdelanie a vedu.

Výsledok je tiež skľučujúci pre tých, ktorí sa obzerali za Fínskom ako modelom pre reformu vzdelania. Fínsko bolo možno jedinečné medzi top krajinami v PISA rebríčku. Vzdelávací systém obsahoval niekoľko „výstredností“, ktoré sa ostatné krajiny snažili imitovať: neskoršia školská dochádzka pre deti, menší dôraz na skúšanie, viac učiteľov (s veľmi slušným platom) and prísnymi pravidlami pre súkromné školy.

Čo sa teda stalo? Pasi Sahlberg, autor bestselleru „Fínske lekcie: Čo sa môže svet dozvedieť o vzdelávacej zmene vo Fínsku“, pre the Washington Post ponúkol svoj pohľad. Jedna z kľúčových pasáži: Nečakaná pozícia svetového lídra a vzoru vo vzdelaní môže narušiť predchádzajúci záväzok k neustálemu zlepšovaniu sa. Niektorí argumentujú, že sebauspokojenie a zameranie sa na vysvetľovanie historických krokov odvrátilo pozornosť od rozvoju vlastného školského systému. Iní tvrdia, že vysoko profilovaná PISA viedla ostatné národy meniť ich učebné osnovy. Títo pozorovatelia poukazujú na využitie PISA k formovaniu výuky a smerovaniu študentov k prispôsobeniu sa k otázkam PISA ako k testovacím normám. Národy, ktoré sa učili od Fínska nutne znížili umiestnenie Fínska.

John Bangs, predseda poradného výboru OECD pre vzdelanie ponúkol vlastné vysvetlenie: „Môj názor je, že Fínsko a Švédsko (ktoré tiež zaznamenalo pokles) sú pod vplyvom klesajúcej ekonomickej výkonnosti a sociálnych tlakov, čo sa odráža aj na ich výsledkoch vo vzdelávaní.“

Tiež je nutné poznamenať, že fínske vysoké umiestnenia spôsobili polemiku medzi fínskymi pedagógmi. Vážny problém bol obzvlášť v matematike, kde viacerí pedagógovia nesúhlasili s metódou, ktorou PISA hodnotí študentov. PISA sa zameriava na bežné znalosti namiesto znalostí založených na učebných osnovách. Napríklad v roku 2005 viac než 200 fínskych akademikov varovalo o prílišnej spokojnosti PISA výsledkami. Fínsky experti v oblasti vzdelávania, Markku Halmetoja, šéf redaktor matematického magazínu Solmu a Matti Lehtinen, vedúci medzinárodnej matematickej olympiády (IMO), ponúkli svoje vysvetlenie problému „fínskej matematiky“. Po politickom rozhodnutí z 1985, existuje len jedna matematika v povinnej fázy vzdelávania (7-15 rokov). Považujeme to za úplne prirodzené na primárnej úrovni. Každý si musí osvojiť základne aritmetické znalosti. Ale v súčasnosti to znamená, že takmer všetka formálna algebra a geometria sa vytratila z učebných osnov ako príliš zložitá pre väčšinu študentov. Dôsledkom toho je, že stredné školy musia začínať takmer od nuly a to je naozaj dlhá cesta k úrovni dostatučujúcej k univerzitnému štúdiu zahrnujúceho matematiku. Jeden z indikátorov nízkej úrovne dôležitosti matematiky sú slabé výsledky Fínska v stredoškolských medzinárodných matematických olympiád.

Samotní fínski pedagógovia však nie sú prekvapení umiestnením. Kai-Ari Lundell, učiteľ na základnej škole, ktorý bol ocenený cenou „Učiteľ roka“ vysvetlil: „Matematiku učíme len štyri krát týždenne. Nie je to veľa, zvlášť ak porovnáme, koľko matematiky majú v školách v niektorých ázijských krajinách.“

Samozrejme, všetko je relatívne a Fínsko stále vysoko boduje v porozumení a prírodovede, v ktorých bol top európskym národom. Ale dominancia ázijských krajín v hodnotení PISA vychádza z niečoho pomerne jednoduchého, no zároveň ťažko napodobniteľného – tvrdej práce. „Niektorí učitelia si myslia, že náš život vo Fínsku je tak ľahký, že naši žiaci zabudli ako pracovať,.“ Hovorí Lundell. „Nenaučíte sa matematiku, pokiaľ na tom nebudete pracovať dosť tvrdo.“