Dane

Právna poradňa II: Optimalizácia daní a odvodov (nielen) pre študentov

O optimalizácii daní a odvodov bolo (nielen) na Slovensku povedaná aj napísané viac ako dosť. Poďme sa však pozrieť na konkrétne prípady, ako možno optimalizovať daňové a odvodové zaťaženie u pracujúcich mladých ľudí s privilegovaným pracovnoprávnym statusom študenta (pracujúcich pre zamestnávateľa na základe dohody o brigádnickej práci študenta) a u tých žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí takýto status z rôznych príčin nemajú.  

Redakcia 12. 04. 2014 8 min.
    Študenti a odvody Študenti a odvody PENonline.sk

    Optimalizácia odvodov v praxi

    Kým plateniu dane z príjmov sa môže vyhnúť prakticky každý nízkopríjmový zamestnanec, s platením poistných odvodov (povinných príspevkov) je to ťažšie. Prakticky ich musí platiť každý zamestnanec v pracovnom pomere, ako aj pracovník v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (pracujúci „na“ dohodu o vykonaní práce alebo „na“ dohodu o pracovnej činnosti) podľa ustanovení § 223 a nasl. Zákonníka práce[i]. Jedinou výnimkou je žiak strednej školy alebo študent vysokej školy, ktorý so zamestnávateľom uzavrie dohodu o brigádnickej práci študentov podľa ustanovení § 227 Zákonníka práce[ii]. Ak splní prísne podmienky podľa ustanovení § 227a Zákona o sociálnom poistení[iii], potom mu príspevková povinnosť zo zákona nevznikne a plateniu poistných odvodov sa vyhne.

    Problémom môže byť príspevková povinnosť na starobné dôchodkové poistenie, z ktorej si možno uplatniť výnimku z plnenia poistných odvodov (písomným vyhlásením u zamestnávateľa, prípadne v Sociálnej poisťovni)[iv]. V zásade si študent za taxatívne stanovených podmienok podľa ustanovení § 4 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení[v] môže odvodovú výnimku uplatniť na jednu dohodu o brigádnickej práci študenta.

    Odvodovú výnimku si však možno uplatniť len do výšky priemerného mesačného príjmu 159,- EUR brutto v kalendárnom roku 2014, ak ide o denného študenta vysokej školy do dovŕšenia veku 26 rokov Podľa ustanovení § 227a Zákona o sociálnom poistení)[vi]. V prípade žiakov strednej školy pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študenta si podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení možno uplatniť odvodovú výnimku v kalendárnom roku 2014 len do výšky priemerného mesačného príjmu 68,- EUR brutto[vii].

    Opakovanie je matka múdrosti

    Ešte raz si zopakujme, za akých podmienok má fyzická osoba s privilegovaným pracovnoprávnym štatútom študenta (v zmysle ustanovení § 227a Zákona o sociálnom poistení)[viii] právo na uplatnenie si odvodovej výnimky (z príspevkovej povinnosti na starobné dôchodkové poistenie) v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy (pri kumulatívnom splnení štyroch obligatórnych podmienok):

    • Forma dohody: Dohoda o brigádnickej práci študentov (podľa § 227 Zákonníka práce)[ix],
    • Písomné vyhlásenie študenta: Študent si písomne uplatní u zamestnávateľa odvodovú výnimku na jednu dohodu o brigádnickej práci študenta,
    • Numerus clausus: Odvodovú výnimku si možno uplatniť len na jednu dohodu, hoci ich môže uzavrieť prakticky neobmedzený počet. Svoje rozhodnutie (na ktorú dohodu) môže študent každý mesiac zmeniť.
    • Limit: Odvodovú výnimku si možno uplatniť len do výšky priemerného mesačného príjmu 159,- EUR pre študenta VŠ a do výšky 68,- EUR pre študenta SŠ (v kalendárnom roku 2014).

    Čo však s tými, ktorých príjem prekročí zákonný limit alebo pracujú na viacero dohôd o brigádnickej práci študentov? Jednoducho im vznikne z jednej alebo viacerých dohôd o brigádnickej práci študentov starobné dôchodkové poistenie a „za pár eur“ získajú minimálne niekoľko mesiacov ako obdobie dôchodkového poistenia[x] (na účely vzniku nároku na starobný dôchodok v budúcnosti podľa ustanovení § 65, § 70 a §72 Zákona o sociálnom poistení)[xi].

    Oplatí sa špekulovať s poistnými odvodmi?

    Študent, ktorému z dohody o brigádnickej práci študenta vznikne príspevková povinnosť, je na účely predmetných ustanovení Zákona o sociálnom poistení[xii] (ad hoc) považovaný za zamestnanca. Podľa prof. Matláka z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity takýto kvázi - zamestnanec zaplatí štandardné 4,0% z príjmu (ako odvody zamestnanca) a 14% z príjmu (ako odvody zamestnávateľa) na starobné dôchodkové poistenie[xiii]. Takýto študent okrem iného zo svojej odmeny za vykonanú prácu musí odviesť v rámci povinných príspevkov 0,8% z vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a 0,25% z vymeriavacieho základu ako poistné na garančné poistenie[xiv].

    Z toho by sme mohli vyvodiť, že pri odmene študenta VŠ neveľmi prevyšujúcej limit 159,- EUR (priemerný mesačný zárobok brutto) alebo pri odmene študenta SŠ o málo prevyšujúcej hranicu 68,- EUR (priemerný mesačný zárobok brutto) je vymeriavací základ veľmi nízky, a teda aj celková suma poistných odvodov je z pohľadu zamestnanca aj zamestnávateľa zanedbateľná.

    Neskoršie priznanú výšku dôchodku to prakticky neovplyvní, teda nezlepší ani nezhorší (pre veľmi nízky vymeriavací základ a pre krátku dobu platenia príspevkov). Na druhej strane, podľa Krippela nízky osobný mzdový bod (pre platenie minimálnych príspevkov) bude aspoň čiastočne kompenzovaný získaním dlhšieho obdobia dôchodkového poistenia (rozhodujúceho alebo rozhodného obdobia)[xv].

    Nie je to také jednoznačné

    Napriek všetkým vyššie uvedeným argumentom nám zostalo jedno veľké ALE. Zamestnávatelia ani zamestnanci v praxi neprejavujú ochotu nechať sa zavaliť byrokratickými povinnosťami kvôli niekoľko-eurovej daňovej alebo odvodovej povinnosti. Navyše, vždy uprednostnia možnosť neplatiť nič pred platením symbolických odvodov spojených s nadmernou byrokraciou. Preto sa dostávame k spôsobu, ako sa vyhnúť plateniu odvodov v spomínanom prípade, a pritom sa nedopustiť porušenia alebo obchádzania zákona. Pozrime sa bližšie, ako funguje tento jednoduchý odvodový trik.

    Predstavme si bežnú situáciu, že študentka pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov (podľa ustanovení § 227 Zákonníka práce)[xvi] ako predavačka v stánku rýchleho občerstvenia na letnom kúpalisku. Rozvrhnutie jej práce je nepravidelné z dôvodu sezónnosti jej biznisu, preto je odmeňovaná nepravidelne, v niektorých sezónach v minulosti jej dokonca vyplácali odmenu jednorazovo pozadu (post hoc). V praxi teda 19-ročná vysokoškolská študentka počas vrcholiacej letnej sezóny odpracuje každý pracovný deň plus víkend (počas mesiacov júl, august a september), kým na jar a na jeseň pracuje len cez víkend a cez štátne sviatky (v máji, júni a v októbri).

    Z vyššie uvedeného vyplýva, že brigádnička má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a aj odmena je jej vyplácaná nerovnomerne. Zamestnávateľ s ňou z praktických dôvodov uzavrel dohodu o brigádnickej práci študentov na obdobie od 1. januára 2014 až do 31. decembra 2014, teda na obdobie celého kalendárneho roka. Preto síce vo vrcholiacej letnej sezóne počas mesiacov júl, august a september síce dostane odmenu 300,- EUR mesačne brutto, predsa však nedôjde k prekročeniu limitu na uplatnenie si odvodovej výnimky a dôchodkové poistenie jej nevznikne[xvii]. Je to tak preto, lebo pri nepravidelnom alebo jednorazovom vyplácaní odmeny sa študentovi v zmysle príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení sa celková vyplatená odmena delí počtom kalendárnych mesiacov trvania dohody na určenie priemernej hrubej mesačnej odmeny (na pracovnoprávne, daňové a príspevkové účely)[xviii].

    Takýmto trikom teda študentka a jej zamestnávateľ dosiahnu, že odmena 900,- EUR vyplatená za prácu v bufete v mesiacoch júl, august a september sa rozpočíta na 12 kalendárnych mesiacov (počas trvania dohody brigádnickej práci študentov). Ak študentka iný príjem z dohody nedosiahla, na účely určenia príspevkovej povinnosti jej vyjde len priemerná mesačná odmena 75,- EUR brutto, ktorá je pod zákonným limitom na uplatnenie odvodovej výnimky[xix].

    Na záver ešte k právnej analýze prikladáme čestné vyhlásenie študenta – brigádnika o uplatnení si odvodovej výnimky na konkrétnu dohodu o brigádnickej práci študenta, ktoré sme stiahli z oficiálneho webu Sociálnej poisťovne[xx]. K čestnému vyhláseniu ešte prikladáme poučenie s odkazmi na relevantné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení[xxi], aby vyhlásenie zaväzovalo študenta voči Sociálnej poisťovni.

    1. Zákon Národnej rady SR č. 311/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
    2. Zákon Národnej rady SR č. 311/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
    3. Zákon Národnej rady SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
    4. KRIPPEL, M. 2014. Študent vysokej školy a platenie poistných „odvodov“ v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, s. 24-25. ISSN: 1338-4821.
    5. Zákon Národnej rady SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
    6. Zákon Národnej rady SR č. 311/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
    7. Zákon Národnej rady SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
    8. Zákon Národnej rady SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
    9. Zákon Národnej rady SR č. 311/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
    10. KRIPPEL, M. 2014. Študent vysokej školy a platenie poistných „odvodov“ v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, s. 24-25. ISSN: 1338-4821.
    11. Zákon Národnej rady SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
    12. Zákon Národnej rady SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.    
    13. MATLÁK, J. a kol. 2009. Právo sociálneho zabezpečenia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2009, s. 98-100. ISBN: 978-80-7380-212-7.
    14. MATLÁK, J. a kol. 2009. Právo sociálneho zabezpečenia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2009, s. 98-100. ISBN: 978-80-7380-212-7.
    15. KRIPPEL, M. 2014. Študent vysokej školy a platenie poistných „odvodov“ v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, s. 24-25. ISSN: 1338-4821.
    16. Zákon Národnej rady SR č. 311/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.    
    17. KRIPPEL, M. 2014. Študent vysokej školy a platenie poistných „odvodov“ v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, s. 24-25. ISSN: 1338-4821.
    18. MATLÁK, J. a kol. 2009. Právo sociálneho zabezpečenia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2009, s. 98-100. ISBN: 978-80-7380-212-7.
    19. KRIPPEL, M. 2014. Študent vysokej školy a platenie poistných „odvodov“ v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, s. 24-25. ISSN: 1338-4821.
    20. Dostupné na Internete z: http://www.socpoist.sk/formulare/oznamenie-a-cestne-vyhlasenie-k-dohode-o-brigadnickej-praci-studentov. [online]. [Prístup k 27.3.2014].
    21. Zákon Národnej rady SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.