Práva a povinnosti advokátov upravuje Zákon o advokácii, Advokátsky poriadok a iné predpisy Slovenskej advokátskej komory, ktorá je stavovskou organizáciou združujúcou advokátov.
Zákon o advokácii práva a povinnosti advokáta upravuje v § 18. Medzi základné povinnosti advokáta samozrejme patrí povinnosť chrániť a presadzovať záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. V prípade, ak by pokyny klienta boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, advokát nimi nie je viazaný, no musí o tom poučiť svojho klienta.
Advokát by mal vždy vedieť preukázať, aký pokyn od klienta dostal. Vzhľadom na obtiažnosť preukázania existencie ústneho pokynu je vždy vhodné, aby advokát mal k dispozícii pokyn klienta písomne. V dnešnej dobe je vhodným a najčastejšie využívaným spôsobom práve e-mail.
Ďalšou povinnosťou advokáta je povinnosť postupovať pri výkone advokácie s odbornou starostlivosťou. To znamená, že advokát musí konať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a musí dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme svojho klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Musí dbať aj na účelnosť a hospodárnosť poskytovania právnych služieb.
S vyššie uvedenými povinnosťami určite nezodpovedá postup advokáta v nasledovnom prípade. Advokát prevzal prvostupňový rozsudok vo veci samej, no neinformoval klienta o tom, že mu tento rozsudok bol doručený riadne a včas. V dôsledku toho došlo k márnemu uplynutiu lehoty na podanie odvolania a klient sa o existencii rozsudku dozvedel až v čase, keď proti nemu bolo vedené exekučné konanie. Toto konanie advokáta bolo disciplinárnym senátom Slovenskej advokátskej komory vyhodnotené ako disciplinárne previnenie.[1]
Advokát taktiež nesmie znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu, pričom v tomto záujme musí dodržiavať pravidlá profesijnej etiky[2].
Vzhľadom na to, že klient je vo vzťahu voči advokátovi v pozícii spotrebiteľa, advokát je povinný informovať ho o výške odmeny za právne služby, ešte pred ich samotným poskytnutím. Zákon o advokácii stanovuje aj jednu výnimku, a to situáciu bezodkladnej potreby vykonania úkonu. V tom prípade advokát nie je povinný informovať klienta o odmene bezodkladne.
Ak by si však advokát s klientom v zmluve o poskytovaní právnych služieb dohodol zmluvnú pokutu pre prípad vypovedania zmluvy zo strany klienta, išlo by o disciplinárne previnenie, ktorého sa advokát dopustil.[3]
Vzhľadom na to, že advokát sa môže slobodne rozhodnúť, kto bude jeho klientom, má právo odmietnuť poskytovanie právnych služieb. Advokát však poskytnutie právnej služby nemôže odmietnuť, ak bol na zastupovanie klienta v konkrétnej veci ustanovený (typickým príkladom bude ustanovený obhajca v kontexte trestného práva).
S výnimkou vyššie uvedeného je advokát vždy povinný odmietnuť poskytovanie právnych služieb v prípade, ak by sa dostal do konfliktu záujmov, keďže poskytol právne služby inej osobe a záujmy tejto osoby sú v rozpore so záujmami potenciálneho klienta (napr. protistrana v sporovom konaní). Advokát je tiež povinný odmietnuť poskytovanie právnych služieb v prípade, ak by protistranu zastupoval advokát, ktorý s ním vykonáva advokáciu spoločne. Ďalším dôvodom je napríklad to, že advokát by vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemohol riadne chrániť a presadzovať záujmy klienta.
Veľmi dôležitou povinnosťou advokáta vo vzťahu ku klientovi je povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Tejto mlčanlivosti môže advokáta však klienta zbaviť.
Zákon o advokácii však nie je jediným predpisom upravujúcim obsah vzťahu medzi advokátom a klientom. Advokátsky poriadok počnúc § 3 taktiež stanovuje viaceré povinnosti advokáta voči klientovi. Stanovuje aj to, že vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere.
Platí, že pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta. Advokát je zároveň povinný informovať klienta o tom, ako postupuje pri vybavovaní veci a zasielať mu všetky písomnosti, z ktorých pre klienta vyplývajú práva a povinnosti. Ak by totiž advokát nekomunikoval, neodovzdal klientovi poštu či nepreberal poštu, ktorú mu adresoval súd pretože nezabezpečil, aby mu v mieste jeho sídla boli doručované zásielky, dopustil by sa disciplinárneho previnenia.[4]
Advokát je taktiež povinný písomne odpovedať na písomné dopyty a otázky klienta v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. V opačnom prípade by sa advokát dopustil disciplinárneho previnenia. O tom svedčí aj viacero rozhodnutí disciplinárnych senátov Slovenskej advokátskej komory. Disciplinárnym previnením advokáta by bolo aj to, ak by napriek emailovým a telefonickým žiadostiam klienta, ktorý ho zároveň žiadal o osobné stretnutie, bol nezastihnuteľný.[5]
Zoznam povinností advokáta vo vzťahu ku klientovi však nekončí a Zákon o advokácii a Advokátsky poriadok ukladajú advokátom aj ďalšie povinnosti. Ak by advokát, ktorý Vám poskytuje právne služby konal v rozpore s vyššie uvedeným, prípadne by ste sa domnievali, že jeho postupy či poskytovanie právnych služieb nie je v poriadku, odporúčame Vám obrátiť sa na Slovenskú advokátsku komoru, ktorá postup advokáta vhodným spôsobom prešetrí.
