Svet anonymity však prináša pocit vlastnej bezpečnosti a neohrozenia, s čím môže byť spojená neochota plniť to, na čo sme sa zaviazali. Správu na facebooku totiž málokto považuje za záväznú. Výnimkou nie sú ani prípady, keď internetovo menej zdatní jedinci naivne naletia „virtuálnym podvodníkom“ a zašlú im peniaze za nejaký tovar alebo službu.
Množstvo neopatrných užívateľov internetu sa stalo obeťou internetového predaja a kúpy. Prípady sú zvyčajne založené na podobnom princípe. Osoba A cez internet ponúka nejaký tovar. Osoba B ako záujemca skontaktuje osobu A. Následne sa formou správ alebo mailov dohodnú na podmienkach ich transakcie. Jedna z osôb potom splní svoju povinnosť, druhá však nie. Výsledkom môže byť situácia, kedy osoba odoslala peniaze, ale tovar jej doručený nebol, alebo naopak bol odoslaný tovar ale protihodnota zaň nebola predávajúcemu uhradená.
Je potrebné si uvedomiť, že v takýchto prípadoch môže vzniknúť najčastejšie kúpna zmluva. Kúpnou zmluvou totiž nemusí byť niekoľkostranový kontrakt, spísaný za účasti právnych zástupcov. Ak sú splnené obsahové náležitosti, môže kúpna zmluva vzniknúť aj konsenzom účastníkov v správe na facebooku. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú:
- identifikácia zmluvných strán,
- vymedzenie predmetu kúpy,
- záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu,
- kúpna cena a záväzok kupujúceho zaplatiť ju.
Ak je možné z dohody medzi účastníkmi tohto vzťahu jednoznačne určiť tieto náležitosti a zároveň sú splnené podmienky jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti, dobrovoľnosti a vážnosti, možno hovoriť o zmluve, nakoľko právny poriadok nešpecifikuje formu jej uzavretia.
Na tomto mieste upriamujeme pozornosť na § 591 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), ktorý hovorí: „Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.“ Kupujúci by mal teda z taktického hľadiska počkať, kým bude mať možnosť prezrieť si predmet kúpy. Čo však, ak už boli peniaze poslané a tovar neprišiel alebo naopak predávajúci odoslal tovar, ale peňazí sa nedočkal?
Ak nedôjde k dobrovoľnému splneniu povinnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany, možno hovoriť o porušení zmluvy. V takýchto prípadoch právnych poriadok Slovenskej republiky umožňuje strane obrátiť na súd so žalobou. V uvedených situáciách prichádza do úvahy žaloba na vydanie veci alebo žaloba na zaplatenie kúpnej ceny. Pôjde pritom o žalobu, ktorou sa v zmysle § 137 písm. a zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) žiada o to, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti. Terminologicky teda hovorím o žalobe na splnenie povinnosti.
Na mieste je zamyslieť sa aj nad možným trestnoprávnym postihom. Prípad je potrebné posudzovať vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti, ale v predmetných situáciách môže byť najčastejšie naplnená skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len TZ), v zmysle ktorej: „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
V zmysle § 125 ods. 1 TZ zas: „škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.“
Ak by však išlo o škodu nedosahujúcu sumu 266 eur do úvahy prichádza sankcionovanie za priestupok. Ten kto by totiž nezaslal peniaze za tovar alebo naopak, by sa mohol v závislosti od konkrétnych okolností dopustiť priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len priestupkový zákon): „Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.“
Pripomíname, že pri predaji či kúpe prostredníctvom internetu je potrebné zachovať vyššiu mieru obozretnosti a ak to miestne a časové pomery dovoľujú trvať radšej na osobnom stretnutí a odovzdaní.
Zdroj: právny poriadok Slovenskej republiky, matepravo.sk
