Nárok na odchodné
Nárok na odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce, podľa ktorého môžu nastať dve situácie za účelom vzniku nároku na odchodné:
po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru (po vzniku nároku na dôchodok), ak požiada o poskytnutie uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení,
po priznaní nároku na predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Ako vyplýva z uvedeného, pri starobnom a invalidnom dôchodku postačuje vznik nároku, avšak v situácii s predčasným dôchodkom nepostačuje len vznik nároku, ale aj jeho reálne priznanie Sociálnou poisťovňou.
Dôležité je zdôrazniť, že nie každý zamestnanec, ktorému vznikne nárok na invalidný dôchodok, má automaticky nárok aj na odchodné. V takomto prípade treba brať do úvahy aj Zákon o sociálnom poistení, ktorý hovorí, že invalidný dôchodok sa priznáva osobám, ktorých pokles schopnosti vykonávať prácu je viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Preto si treba dávať pozor na percentuálne ohodnotenie poklesu schopnosti, pretože ako sme uviedli, pri odstupnom sa požaduje pokles schopnosti viac ako 70%. To znamená, že ak máte priznaný invalidný dôchodok s ohodnotením percentuálneho poklesu 41%, odstupné vám neprináleží.
Rozdiel medzi odchodným a odstupným
Je dôležité rozlišovať tieto dva inštitúty, pretože v nich je hneď niekoľko rozdielov. Odchodné sa, ako sme už vyššie spomínali, vypláca zamestnancovi, ktorý odchádza do dôchodku, a teda ide o odmenu pre zamestnanca za odpracovanú dobu a kariéru, ktorú u zamestnávateľa budoval.
Odstupné je inštitút, ktorý zamestnancovi priznáva zákon v prípade, ak dostane výpoveď od zamestnávateľa v prípadoch uvedených Zákonníkom práce podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), teda ak zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta, napr. z ekonomických dôvodov, a taktiež v prípade, ak zamestnanec stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov.
Rozdiel je tiež v metodike výpočtu odchodného a odstupného. Odstupné sa počíta podľa § 76 ods. 1 písm. a) až d), čiže v skratke podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Odchodné sa podľa Zákonníka práce vypláca minimálne v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Nič však zamestnávateľom nebráni túto minimálnu hranicu zvýšiť (napr. ustanovením v kolektívnej zmluve).
Odchodné tak, ako každý iný bežný príjem podlieha zdaneniu a stáva sa súčasťou vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvádzajú odvody a sociálne poistenie.
Napriek tomu, že nárok na odchodné vzniká zamestnancovi zo zákona, samotný zákon upravuje situáciu, kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné zamestnancovi – ide o prípady, v ktorých zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
Nie ste si istý, či máte nárok na odchodné? Napíšte nám do redakcie a radi vám poradíme s ohľadom na vašu konkrétnu situáciu.
