Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie návrhu zákona. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy.
Reálne dopady pôvodne schváleného zákona začali byť pre aplikačnú prax zrejmé až momentom účinnosti výslednej podoby zákona schválenej parlamentom. V tejto súvislosti možno konštatovať, že v rámci legislatívneho procesu pôvodného zákona neboli na strane dotknutých subjektov dostatočným spôsobom zohľadnené a vyhodnotené jeho možné dopady, čo v praxi viedlo k tomu, že zákon dopadá aj na transakcie, pri ktorých to nie je účelné alebo legitímne. Minister spravodlivosti SR Gábor Gál: „Už od prvých dní účinnosti zákona bol rezort spravodlivosti konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti sme priebežne riešili metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie predkladaného návrhu zákona.“
V nadväznosti na zverejnenú predbežnú informáciu sa zapojila do prípravy návrhu zákona aj verejnosť, resp. dotknuté subjekty ako oprávnené osoby, zástupcovia podnikateľského sektora, ale aj orgány verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti uplatnené podnety k zmene právnej úpravy vyhodnotilo a v rozsahu neodporujúcom základným pilierom právnej úpravy aj zohľadnilo.
„Nový návrh zákona vnímame ako pracovný materiál, rezort spravodlivosti aktuálne zvažuje možnosti, ako znížiť administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora. Keďže dotknuté subjekty už s prvotným návrhom vyjadrili do istej miery nesúhlasné stanovisko, budeme ešte ďalej rokovať o alternatívach“, hovorí minister spravodlivosti.
Z hľadiska praktického fungovania registra partnerov verejného sektora bolo do registra zapísaných ku dňu účinnosti zákona 11 194 partnerov verejného sektora. K výmazu po uplynutí prechodného obdobia došlo v 7104 prípadoch. Stav zapísaných subjektov k 1. máju 2018 je 16 140 partnerov verejného sektora. Z hľadiska vybavovania agendy registrujúcim orgánom sa agenda v priemere ustálila na 1035 návrhov na zápis mesačne. V rámci prechodného obdobia, t. j. v rámci nábehovej fázy, sa však mesačný nápad registrujúceho orgánu pohyboval v rádovo tisícoch návrhov na zápis.
Z hľadiska obsahu zmien návrhu zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona (t.j. vymedzenie/zúženie okruhu registrácie subjektov len na nevyhnutné prípady). V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora. Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018. Účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2018, a to z ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj s ohľadom na potreby úpravy informačného systému registra partnerov verejného sektora vyvolané zmenou zákonnej úpravy.
Pôvodný “protischránkový zákon“, ktorý pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR s účinnosťou od 1. februára 2017 má zabezpečovať transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. Zákon o registri partnerov verejného sektora upravuje pre firmy povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora. Okrem toho sú firmy povinné zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Zdroj: MS SR
