Osobitné úpravy záložného práva v iných právnych predpisoch, ako v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), vystupujú vo vzťahu k OZ, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu, ako lex specialis. Všeobecná úprava záložného práva obsiahnutá v § 151a a nasl. OZ sa použije vždy tam, kde osobitný zákon nestanovuje špeciálnu úpravu.
Záložné právo na obchodný podiel
O zriadení záložného práva na obchodný podiel hovorí § 117a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“). Platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, predmetom ktorej je obchodný podiel, treba skúmať v zmysle § 117a ods. 3 ObchZ. V tomto ustanovení sa síce uvádza, že ide o podmienky, ktoré sa týkajú vzniku záložného práva, ale ide najmä o podmienky potrebné na posúdenie platnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Následne tieto podmienky skúma registračný súd.[1] Základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je to, že spoločenská zmluva umožňuje prevod obchodného podielu. Ak by bol totiž podľa spoločenskej zmluvy prevod obchodného podielu vylúčený, neprichádzalo by do úvahy ani zriadenie záložného práva. Ak však prevod obchodného podielu spoločenská zmluva pripúšťa, ale ho napríklad viaže na súhlas valného zhromaždenia, v tom prípade aj zriadenie záložného práva bude musieť byť týmto orgánom odsúhlasené. To isté platí aj na splnenie iných podmienok, ktoré by zakladateľský dokument spoločnosti mohol vyžadovať na prevod obchodného podielu. Prvou podmienkou vzniku záložného práva na obchodný podiel je teda súhlas valného zhromaždenia, ak ho spoločenská zmluva vyžaduje, prípadne splnenie ďalších podmienok v nej uvedených. Splnenie týchto podmienok dáva v budúcnosti veriteľovi možnosť ľahšie realizovať svoje záložné právo. Na prevod založeného obchodného podielu pri výkone záložného práva sa už tak súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje. Ďalším krokom bude uzavretie písomnej zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel s úradne osvedčením i podpismi a nakoniec musí byť záložné právo zapísané do obchodného registra. Až zápisom do obchodného registra, ktorý predstavuje jeden z osobitných registrov, vzniká záložné právo. Návrh na zápis alebo výmaz záložného práva zriadeného zmluvou je podľa zákona oprávnený podať tak záložný veriteľ, ako aj záložca. K návrhu na zápis je potrebné doložiť všetky dokumenty osvedčujúce splnenie podmienok na vznik záložného práva, teda záložnú zmluvu, spoločenskú zmluvu spoločnosti nevylučujúcu prevod obchodného podielu, dokument svedčiaci o súhlase orgánu spoločnosti so zriadením záložného práva, pokiaľ je podľa spoločenskej zmluvy potrebný, alebo o splnení iných podmienok požadovaných spoločenskou zmluvou. Zákon ustanovuje, že počas trvania záložného práva na obchodný podiel vykonáva práva spojené s účasťou v spoločnosti spoločník. Spoločník teda nemôže byť v doterajšom výkone svojich práv vyplývajúcich z jeho obchodného podielu obmedzený. Dokonca ani v dispozícii s ním, môže ho napríklad predať, no každopádne musí rešpektovať § 151i Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže záložca používať záloh obvyklým spôsobom, je však povinný zdržať sa všetkého, čím by sa jeho hodnota zmenšovala.
Záložné právo v pracovnoprávnych vzťahoch
Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) ustanovuje subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka k jeho prvej, všeobecnej časti. Podstatným ustanovením, pokiaľ ide o záložné právo je § 20, ktorý ho uvádza ako jeden z možných zabezpečovacích inštitútov záväzkov, ktoré vznikli z pracovnoprávnych vzťahov. Takto zriaďované záložné právo má svoje špecifiká. Základným rozdielom konštituovania záložného práva podľa Zákonníka práce na jednej strane a podľa Občianskeho zákonníka na druhej strane je aj samotný záloh, ktorým podľa Zákonníka práce môže byť výlučne nehnuteľná vec, ktorú už zamestnanec vlastní a podľa Občianskeho zákonníka aj iné, hnuteľné veci a práva, teda hodnoty, ktoré inak môžu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Právnym titulom zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní zamestnanec, je len záložná zmluva. Podľa Zákonníka práce možno záložným právom zabezpečiť len relatívne úzky okruh pohľadávok zamestnávateľa. Podľa § 20 ods. 4 Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní, len nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne. Takto úzko koncipovaná možnosť zabezpečenia neprináša veriteľovi (zamestnávateľovi) široké manévrovacie pole. K uzatvoreniu platnej zmluvy o zriadení záložného práva môže dôjsť nielen v priebehu trvania pracovného pomeru, ale aj po jeho skončení. Nakoľko Zákonník práce upravuje oblasť záložného práva v pracovnoprávnych vzťahoch len okrajovo, jediným ustanovením, je nevyhnutné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Ide nielen o obsahové náležitostí záložnej zmluvy, ale najmä o spôsob výkonu záložného práva.
Záložné právo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. zákon o cenných papieroch
Zákon o cenných papieroch rozlišuje vo svojich ustanoveniach medzi zákonným a zmluvný záložným právom. Zákonné záložné právo k cenným papierom sa riadi ustanoveniami osobitného zákona, ktorým je napríklad zákon o správe daní a poplatkov. Štátny orgán sa však pri jeho registrácii musí riadiť ustanoveniami tohto zákona. Zmluvné záložné právo (§ 45) vzniká taktiež registráciou, a to v osobitnej evidencii založených cenných papierov, ktorý vedie zväčša centrálny depozitár. Zákon sa vo svojich ustanoveniach venuje najmä tým okolnostiam, ktoré súvisia s podstatou cenných papierov a ktoré ich odlišujú od iných predmetov záložnoprávnych vzťahov, pričom vytvára nové práva a povinnosti pre záložcu ako aj veriteľa. V ostatnom sa zmluva o založení cenných papierov spravuje ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka o záložnom práve. „Keďže všeobecná právna úprava záložného práva v ObchZ bola medzitým zrušená, do úvahy prichádza len subsidiárne použitie OZ.“[2] Jedinou podstatnou náležitosťou, ktorú zákon označuje je písomná forma zmluvy.
Ďalšie formy záložného práva
Ak hovoríme o záložnom práve, ktoré sa primárne alebo subsidiárne spravuje ustanoveniami OZ, nesmieme zabúdať, že slovenský právny poriadok pozná aj niektoré ďalšie formy záložného práva, ktoré však nemajú so záložným právom zriaďovaním podľa OZ v podstate nič spoločné, okrem jeho účelu a podstaty. Takýmito sú najmä:
daňové záložné právo zriaďované podľa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ktoré zriaďuje správca dane na zabezpečenie daňového nedoplatku ako aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená,
exekučné záložné právo zriaďované na nehnuteľnosti podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, na nehnuteľnosti, a to na účely exekučného konania.
Pre takéto formy záložného práva je charakteristická ich plnohodnotná úprava v konkrétnom zákone, pokiaľ ide o zriadenie, vznik, práva a povinnosti, predmet ako aj výkon samotného záložného práva. Jediným bodom, kde sa táto úprava križuje s úpravou v OZ, je ich registrácia, ktorá má vplyv na prioritné postavenie záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Do účinnosti poslednej novely OZ, ktorou sa ustanovila súčasná podoba záložného práva, uprednostňoval zákonodarca pri výkone záložného práva postavenie štátu, tým že niektorým podobám záložného práva dával prioritné postavenie. Dnešná úprava však takéto prioritné postavenie nepozná. Prioritné postavenie má ten veriteľ, bez ohľadu na jeho povahu, ktorý má svoje záložné právo skôr zaregistrované (resp. ktoré vzniklo skôr). Túto zásadu potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn.: 1Sžo 26/2008: „Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného záložného práva sa riadi poradím tohto zmluvného záložného práva. vôľou zákonodarcu bolo ustanoviť rovnaké právne postavenie oprávnených zo záložného práva bez ohľadu, či ide o zmluvné záložné právo alebo daňové alebo exekučné záložné právo.“
