# zastupovanie

Ústavný súd Českej republiky sa vo svojom náleze zo dňa 22. marca 2022, sp. zn.: I. ÚS 1882/21 zaoberal porušením práva na spravodlivý proces sťažovateľa, ktorý bol v trestnom konaní v právnom postavení poškodeného. Ako poškodený si uplatňoval priznanie nároku na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na zastupovanie advokátom.

Témou dnešného článku je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa zaoberal otázkou posúdenia platnosti udelenia splnomocnenia na zastupovanie v dovolacom konaní, ako aj otázkou, v akej forme musí byť plnomocenstvo na zastupovanie v dovolacom konaní súdu predložené.

Aké budú následky, ak si strana v konaní, v ktorom zákon vyžaduje povinné zastúpenie advokátom, zvolí tohto zástupcu po lehote určenej súdom? V tomto prípade mal byť žalovaný zastúpený advokátom, pričom ak by nedošlo k jeho určenie v lehote, na úkony žalobcu by súdy neprihliadali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v jednom zo svojich rozsudkov zaoberal tým, či je možné žalovať neplatnosť rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti z dôvodu, že bolo na základe plnomocenstva podpísané zástupcom, ktorý mal konať v rozpore so záujmami zastúpeného.

Konanie páchateľa trestného činu sa vo väčšine prípadov nezaobíjde bez jeho okamžitého posúdenia spoločnosťou, ktorá práve kvôli svojmu vnútornému presvedčeniu, ktoré sa s konaním páchateľa nestotožňuje, vystupuje voči jeho osobe zaujato. Páchatelia majú bez rozdielu na závažnosti svojho konania právo na svojho advokáta. Čo ak sa tento s konaním páchateľa nestotožňuje na toľko, že nie je schopný hájiť klientove záujmy?