# súdnictvo
Sloboda prejavu patrí medzi jeden z najdiskutovanejších aspektov výkonu jeho funkcie, kde na jednej strane musí sudca zachovávať zdržanlivosť, na strane druhej však nemôže byť toto právo obmedzované iba z titulu jeho profesie. Slobodou prejavu sudcu sa zaoberal Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Sarısu Pehlivan proti Turecku v sťažnosti č. 63029/19.
Dnes vám prinášame ďalšiu z vítazných esejí na tému „Môže sudcu nahradiť umelá inteligencia?“. Pri príležitosti 30. výročia vzniku Najvyššieho súdu SR túto súťaž vyhlásila Kancelária NS SR. Medzi ocenenými je aj Tomáš Jurkanin z Trnavskej univerzity v Trnave. Prečítajte si pohľad na túto tému očami študenta práva.
Pri príležitosti 30. výročia vzniku Najvyššieho súdu SR vyhlásila Kancelária NS SR esejistickú súťaž na tému „Môže sudcu nahradiť umelá inteligencia?“. Medzi ocenenými je aj Sára Zsemlyová z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej esej si môžete prečítať v riadkoch nižšie.
Po tom, ako Poľsko 20. decembra 2019 prijalo zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú vnútroštátne právne predpisy o organizácii všeobecných súdov, správnych súdov a Najvyššieho súdu, podala Európska komisia žalobu o nesplnenie povinnosti, v ktorej navrhovala, aby Súdny dvor vyhlásil, že režim zavedený touto novelou porušuje viaceré ustanovenia práva Únie.
Už zajtra sa na pôde Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční odborná diskusia zameraná na zlepšenie dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní a na jeho efektívnejší priebeh.
Generálny advokát Rantos sa vo štvrtok, 25. februára, vyjadril ku dvom otázkam, ktoré boli položené Súdnemu dvoru Európskej únie v spojených veciach C-804/18 IX/WABE eV a C-341/19 MH Müller Handels GmbH/MJ.
Vzhľadom na neustále meniace sa opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19 sa v uplynulom období menili aj odporúčania pre súdy ohľadom nariadenia pojednávaní. Obsahom dnešného článku je rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. septembra 2020, v ktorom sa pozrieme na postup súdu v súvislosti s odročením pojednávania v čase súčasnej pandémie.
Krajský súd v Bratislave sa v spore dvoch obchodných spoločností zaoberal otázkou, či žalobcom navrhnutý dôkazný prostriedok – nahrávka rozhovoru z obchodného rokovania, je v konaní prípustný, hoci bol vyhotovený bez súhlasu osoby v konaní. Odpoveď a podrobnejšie odôvodnenie si prečítate v tomto článku.
Každý subjekt vystupujúci v hospodárskej súťaži má právo na ochranu proti nekalej súťaži. Na to, aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť splnené tri podmienky a to, že ide o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Obchodný zákonník nekalú súťaž explicitne zakazuje.
Orgán na ochranu údajov v štáte, kde má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ svoju hlavnú prevádzkareň v EÚ, má všeobecnú príslušnosť začať súdne konanie pre porušenia GDPR v súvislosti s cezhraničným spracúvaním osobných údajov.