# štát

V dnešnom článku sa pozrieme na nález Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sa zaoberal tým, či štát zodpovedá za škodu spôsobenú notárom pri jeho činnosti ako aj tým, či sa notár považuje za štátny orgán alebo práve naopak.

Matka alebo iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do veku šesť rokov a má priznaný rodičovský príspevok, sa na dôchodkové poistenie nemusí prihlasovať. Sociálna poisťovňa takýchto poistencov eviduje automaticky ako poistencov štátu na základe údajov poskytnutých Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Poistné na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa za nich platí štát.

Sloboda podnikania a právo usadiť sa sú základnými právami občanov Európskej únie. Členské štáty majú preto minimálne právomoci zasahovať do podnikateľských rozhodnutí, dokonca aj vo sfére pracovnoprávnych rozhodnutí zamestnávateľa. Čo však v prípade, ak má štát záujem vo väčšej miere chrániť zamestnancov a zamestnanosť? Môže štát podmieniť právo zamestnávateľa hromadne prepúšťať rozhodnutím správnemu orgánu? Súdny dvor Európskej únie sa vyjadril v rámci svojej súdnej právomoci aj k tejto citlivej téme.

Záujem o reguláciu vysokých odmien vybraných advokátov zastupujúcich štát oceňujeme. Pripomíname však, že každý zákon je potrebné interpretovať a uvádzať do praxe, tak aby sa naplnil jeho deklarovaný zámer.

Pri osobách, ktoré sú zaraďované do skupiny zraniteľných osôb, by mal súd prihliadať na to, aby boli ich práva v konaní pred súdom rovnako ako práva ostatných účastníkov. V tomto konaní tomu tak nebolo.

Regulácia transferového oceňovania je v súčasnosti na Slovensku na vzostupe. Finančná správa investuje do rozvoja vzdelanostných kapacít daňových kontrol. Tie sa dnes oveľa viac zameriavajú na kontrolu správneho nastavenia transferových cien medzi spriaznenými osobami ako tomu bolo v nedávnej minulosti. Keďže každý, kto obchoduje so svojimi spriaznenými osobami musí na žiadosť daňových úradov do 15 dní predložiť transferovú dokumentáciu, sa transferová dokumentácia stáva fakticky povinnou výbavou každého takého daňovníka. Kto sú tieto spriaznené osoby a ako má vyzerať transferová dokumentácia si povieme v tejto analýze.

Povinnosť finančne zabezpečovať všetky registrované cirkví a náboženské spoločnosti nevyplýva len z osobitného zákona, ale okrem toho SR podpísala Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Kedy bola táto zmluva prijatá, o aký typ zmluvy ide a prečo jej znenie nielen akademici považujú za kontroverzné?

Nedávno som zachytila krátky dokument, vypracovaný jednou medzinárodnou neziskovou organizáciou, v ktorom bola ľuďom rôzneho veku, vzdelania a národnosti položená jednoduchá otázka. Mali vysvetliť, čo si predstavujú pod pojmom „ľudské práva“. Odpoveďou si nebol istý nikto z oslovených. Môžeme sa iba domnievať, aký výsledok by mala podobná iniciatíva na Slovensku. Na mieste je položiť si otázku, či ľudské práva, o ktorých tí, ktorým sú určené nevedia, majú vôbec nejaký význam.