# spravodlivý proces
Sťažovateľka podala na Ústavný súd ČR ústavnú sťažnosť, v ktorej namietala, že okresný súd opakovane dospel k záveru priaznivému pre ňu, a len v dôsledku neprípustného tlaku krajského súdu ju nakoniec uznal vinnou. Ako sa ústavný súd postavil k opakovanému vracaniu veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa?
Sťažovateľka vo veci podala naraz ústavnú sťažnosť spolu s dovolaním. Vzhľadom na skutočnosť, že Ústavný súd SR môže o ústavných sťažnostiach rozhodovať až keď už sťažovateľovi nemôže poskytnúť ochranu iný súd, musel najprv posúdiť, či vôbec má právomoc o sťažnosti sťažovateľky rozhodovať.
Aké zaujímavosti a kuriozity priniesol posledný mesiac v judikatúre? Prečítajte si v našom pravidelnom mesačnom súhrne.
Podstatou práva na spravodlivý proces je zaručenie spravodlivej ochrany iných práv. Akými ďalšími právami je toto právo tvorené a ako sa má uplatňovať v praxi? Viac sa dočítate v riadkoch nižšie.
Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Jamal Al Alo proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného Európskym dohovorom o ľudských právach.
V tomto článku sa pozrieme na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 03. marca 2021, sp. zn.: I. ÚS 1250/20, v ktorom sa Ústavný súd Českej republiky musel vysporiadať s námietkami sťažovateľa, ktorý namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
V článku prinášame zaujímave rozhodnutie vo veci základného práva na spravodlivý proces. Prečítajte si ako rozhodol Ústavný súd Českej republiky.
Väzba predstavuje jeden z najciteľnejších zásahov do práv a slobôd jednotlivca. Väzba obmedzuje osobu, na ktorú sa v zmysle princípu prezumpcie neviny hľadí stále ako na nevinnú, na jednom z jej základných slobôd, na osobnej slobode. K takýmto zásahom môže dochádzať len v nevyhnutných prípadoch, na nevyhnutný čas a len v prísnom súlade s dikciou zákona. Väzba je prostriedkom ultima ratio, ktorý môže byť použitý len, ak miernejšie zásahy do integrity jednotlivca nemôžu byť použité alebo by boli neúčelné.
V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 562/2013 bolo konštatované porušenie práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), a zároveň porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu všeobecným súdom a jeho ústavne neakceptovateľným hodnotením dôkazu.