# rozsudok pre zmeškanie

Z ustanovenia § 278 Civilného sporového poriadku vyplýva, že na pojednávaní súd rozhodne o žalobe na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. V nasledujúcom prípade súdy nižších inštancií nepovažovali ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní hospitalizáciu jedného z konateľov spoločnosti, nakoľko druhému konateľovi nič nebránilo svoju neúčasť včas ospravedlniť. Prečítajte si, ako o uvedenom prípade rozhodol Najvyšší súd SR.

Prijatím Civilného sporového poriadku autori daného zákona ale aj zákonodarca samotný očakávali a zároveň avizovali zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní s kumulatívnym zachovaním zákonitosti procesu rozhodovania. Za jeden z nástrojov, ktorý má prispievať k danému účelu môžeme jednoznačne považovať aj rozsudok pre zmeškanie, ako žalobcu tak žalovaného. 

Ústavný súd Českej republiky vydal nález, v ktorom sa zaoberal posúdením ústavnosti inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý je zakotvený v § 153b zákona Občánskeho soudního řádu. Obdobne je tento inštitút upravený aj v slovenskom právnom poriadku. V čom by mohol byť tento inštitút protiústavný a na základe akých kritérií Ústavný súd Českej republiky rozhodol?