#právo

Školenia zodpovedných osôb a povinnosti podľa nového zákona o ochrane osobných údajov
Nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2013 zvýšil nároky na výkon funkcie zodpovednej osoby. Vzhľadom na to, že v minulosti sa dala povinnosť odborne vyškoliť zodpovednú osobu v oblasti dohľadu nad ochranou osobných údajov účinne obísť napr. obyčajným čestným vyhlásením podpísaným štatutárom organizácie, že sa tak aj naozaj stalo, nie je prekvapujúce, že nová právna úprava je striktnejšia a prísnejšia. Ten, kto bude chcieť vykonávať funkciu zodpovednej osoby pre akéhokoľvek prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v rámci Slovenskej republiky bude musieť úspešne absolvovať skúšku, ktorú bude organizačne i obsahovo zastrešovať samotný štátny dozorný orgán (Úrad na ochranu osobných údajov SR). Skúška by mala zaručiť mieru odbornej spôsobilosti, ktorá sa na tieto fyzické osoby kladie.

Prísnejšie sankcie podľa nového zákona o ochrane osobných údajov
Podľa Európskej komisie sa každodenne stane obeťou počítačovej kriminality na celom svete viac než milión ľudí. Celosvetové škody spôsobené týmto druhom kriminality môžu dosahovať celkovú výšku až 388 mld. USD. Osobné údaje sú v dnešnej dobe cennou komoditou na čiernom trhu, kde sa predávajú celé „hacknuté“ databázy s desiatkami tisíc rôznych identifikátorov. Aj z toho dôvodu bol prijatý nový zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zavádza prísnejšie sankcie pri porušení práv na ochranu osobných údajov.

Osobný bankrot ako cesta z dlhov?
Osobný bankrot, označovaný aj ako oddlženie, je inštitút slúžiaci dlžníkovi na to, aby sa mohol zákonnou cestou pod dozorom súdu zbaviť svojich dlhov v prípade, ak sa dostane do finančných problémov. Právna úprava oddlženia je obsiahnutá v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), konkrétne v § 166 až § 171, ktorý upravuje problematiku konkurzov, reštrukturalizácií a ďalšie súvisiace otázky.

Príjem z predaja nehnuteľnosti – platiť daň alebo nie?
Ľudia sa ma často pýtajú ako a kedy zdaňovať nehnuteľnosti. Aby som sa nemusel stále opakovať, pripravil som si pre vás krátky článok k tejto problematike. Budem sa obmedzovať iba na zdaňovanie príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľnosti.

Záväzné daňové stanoviská Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
Daňové právo je vo všeobecnosti považované za zložité právne odvetvie s množstvom rôznych nástrah, ktoré môže vyústiť do nepríjemných daňových konsekvencií. Napriek tomu, že existujú daňové zákony, ktoré by mali dávať odpoveď na akúkoľvek daňovú otázku, nie vždy je tomu tak. Právna istota častokrát naráža práve na vágnosť a nejednoznačnosť právnych predpisov, daňové právo nevynímajúc. Pre podporu právnej istoty preto Ministerstvo financií SR na podnet predstaviteľov súkromného sektora plánuje zaviesť inštitút tzv. záväzných stanovísk.

Viacnásobné záložné právo a prednosť záložných veriteľov
V praxi sa je možné často stretnúť s prípadom, kedy je určitý predmet najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti zaťažený viacerými ťarchami, ktoré vznikli nezávisle od seba a svojich oprávnených. Je preto v záujme všetkých, aby boli takéto situácie zákonom upravené.

Potvrdenie banky o splatení vkladu pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným
V súčasnosti sa pripravuje novela Obchodného zákonníka, ktorá so sebou prináša veľmi významnú zmenu týkajúcu sa základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným pri jej založení a vzniku. Ak by novela Obchodného zákonníka prešla v navrhovanom znení, znamenalo by to, že založenie s.r.o. by pre niektorých podnikateľov predstavovalo väčšiu investíciu ako doteraz.

Zmeny legislatívnych pravidiel de lege ferenda
Legislatívny proces je pre spoločnosť veľmi dôležitý, dokonca, zo všetkých rozhodovacích procesov ovplyvňujúcich ľudské životy, ten najdôležitejší. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Pretože svojimi dôsledkami má dopad na najvyšší počet osôb a stanovuje pravidlá ostatných procesov. V poslednej dobe však negatívne dôsledky prevyšujú nad pozitívnymi. Medzi negatívne dôsledky možno zaradiť nasledovné: občania a už aj odborníci sa ťažko orientujú v právnych predpisoch, znižuje sa vážnosť zákonov, zvyšuje sa byrokracia, štát zaťažuje okrem občanov aj obce či kraje.