# ochrana osobnosti

Najvyšší súd Českej republiky sa v jednom zo svojich rozsudkov zaoberal otázkou, kto nesie zodpovednosť za zásah do osobnostnej sféry fyzickej osoby, ku ktorému došlo uvedením nepreukázaných tvrdení v článku zverejnenom v internetových novinách.

Európsky súd pre ľudské práva zverejnil svoje rozhodnutie v prípade sťažnosti Harabin proti Slovenskej republike. Prípad sa týkal namietaného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru v konaní pred Ústavným súdom SR.

Český Ústavný súd sa vysporiadal v jednom zo svojich posledných nálezov k otázke hanlivých označení verejne známych osôb médiami. Či si novinári robia len svoju prácu, ku ktorej využívajú slobodu prejavu, alebo išlo o neprimeraný zásah do základných ľudských práv, zistíte v článku. K tejto téme sme sa na názor pýtali aj odborníka na ľudské práva doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD. a pohľad psychologičky k téme prináša Mgr. Viera Cviková PhD.

Komentáre na sociálnej sieti Facebook predstavujú živú platformu, na ktorej sa plne uplatňuje sloboda prejavu. S právom na ochranu osobnosti je to na sociálnych sieťach ťažšie. Ako sa možno brániť proti ohováraniu a hanobeniu na sociálnych sieťach?  Postačí  upozorniť Facebook na nezákonný komentár? Či dokonca možno Facebook-u nariadiť, aby sám mazal podobné komentáre? Dnešný článok rozšíri váš obzor v otázke ochrany vašich práv na sociálnych sieťach.

Nesúhlasím so spôsobom, akým sú spracovávané moje osobné údaje získané z verejného registra v súkromných databázach na internete. Ako sa môžem brániť?

Odcudzenie mobilného telefónu predstavuje poškodenie jeho vlastníka nielen po ekonomickej stránke, ale ide aj o protiprávne konanie, ktoré môže mať charakter priestupku alebo trestného činu. V našom trestnom zákone o tejto hranici rozhoduje výška škody, ktorá bola konaním páchateľa spôsobená, a teda v zásade o kvalifikácii tohto skutku rozhoduje hodnota mobilného telefónu.

Súčasná právna úprava poskytuje dve základné formy ochrany osobnostnej sféry jednotlivca. Prvou je pomerne zastaraná právna úprava ochrany osobnosti ustanovená Občianskym zákonníkom a druhou je v súčasnosti už pomerne notoricky známa úprava ochrany osobných údajov označovaná skratkou GDPR. Hoci ide o dva autonómne prvky súvisiace s ochranou osobnosti a súkromia jednotlivca, sme nútení rozlišovať medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi.

Určite jedna z najzaujímavejších otázok na poriadnu diskusiu právnikov je otázka, či má prednosť právo na slobodu prejavu alebo právo na ochranu osobnosti. Prečítajte si zaujímavé rozhodnutie Ústavného súd ČR, ktorého obsahom sú tieto práva.

Skutočnosti opísané v tomto článku sú jedným z najdôležitejších súdných rozhodnutí ostatných 20 rokov. Hovoríme totiž o ochrane súkromia a osobnostnej sféry každého človeka.

Úloha médií je v demokratickej spoločnosti nenahraditeľná. Média prinášajú informácie o dianí v štáte, hoci nemusia byť vždy pravdivé, to však vždy ani nie je možné. Ich hlavným poslaním je poukazovať na rôzne kauzy v spoločnosti, kontrolovať štátnu moc, jednoducho, aby občania vedeli o skutočnostiach, v ktorých tkvie je verejný záujem. Samozrejme aj sloboda prejavu médií má isté hranice. V zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon slobody prejavu zahŕňa povinnosti, ale aj zodpovednosť. Skúmajú slovenské všeobecné súdy slobodu prejavu médií jednotlivo alebo je ich prístup viac automatizovaný?