#Námietka zaujatosti

Námietka zaujatosti predstavuje dôležitý procesný inštitút, ktorý umožňuje účastníkom konania spochybniť nestrannosť sudcu, pokiaľ existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti vzhľadom na jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom. Sledujeme právnu úpravu tohto inštitútu, dôvody zaujatosti a postupy pri ich posudzovaní.

Prinášame informácie o formálnych náležitostiach námietky, analýzy rozhodovacej praxe súdov a hodnotenia efektívnosti tohto procesného nástroja. Naši redaktori vysvetľujú postupy pri včasnom uplatnení námietky zaujatosti.

Informujeme tiež o vylúčení iných súdnych osôb, samovylúčení sudcov a európskych štandardoch nestrannosti súdneho rozhodovania. Vďaka našim článkom získate ucelený obraz o zabezpečení práva na nestranný súd.

Právo

Námietka zaujatosti: okamih, kedy sa strana dozvedela o dôvode vylúčenia

Ustanovenie § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku stanovuje dôvody, ktoré musia byť uvedené v námietke zaujatosti. V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na náležitosť námietky zaujatosti, ktorou je uvedenie okamihu, kedy sa strana o dôvode vylúčenia dozvedela, a kedy súd môže prejednať námietku aj v prípade absencie tejto náležitosti.

Právo

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky posudzovalo podania JUDr. Štefana Harabina týkajúce sa volieb prezidenta

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí pléna 12. júna 2019 (včera) rokoval o návrhoch na začatie konania a súvisiacich procesných návrhoch JUDr. Štefana Harabina (ďalej len „navrhovateľ“) týkajúcich sa prezidentských volieb.

Z tlačovej správy Najvyššieho súdu SR Právo

Z tlačovej správy Najvyššieho súdu SR

Prečítajte si tlačovú správu predsedníčky Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva potreba pre zmenu súčasnej zákonnej úpravy.

Spravodlivosť Občianske právo

Vylúčenie sudcu v civilnom procese

Záruka nestranného konania je jedným zo základných práv každého účastníka konania pre súdom Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o civilný alebo iný druh procesu. Zaujatosťou sudcu môže totižto veľmi ľahko a priamočiaro dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, v dôsledku čoho sa jeden z účastníkov konania dostáva do nevýhodnej procesnej pozície, ktorej dôsledkom môže byť vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci samej. Otázke zaujatosti a nestranného konanie sudcu je preto potrebné venovať náležitú pozornosť.