# Najvyšší kontrolný úrad
Ministerstvo hospodárstva ešte v roku 2013 iniciovalo vybudovanie vlastného informačného systému pre krízové riadenie – ISKRA. Použitie bezmála 24 miliónov eur nebolo odôvodnené a ani posúdené žiadnou pracovnou skupinou či odbornou analýzou. Systém ISKRA bol podľa názoru národnej autority pre oblasť externej kontroly budovaný nad rámec zákonnej pôsobnosti a kompetenčnej zodpovednosti rezortu hospodárstva.
Princíp jeden krát a dosť pri komunikácii občana so štátnymi či verejnými inštitúciami stále nefunguje a odstraňovanie byrokratických prekážok s využívaním informačných systémov je nedostatočné.
Odstraňovanie byrokratických prekážok v komunikácii medzi občanom a miestnou samosprávou či štátnou správou je jedným z cieľov vlády SR nielen v predchádzajúcich rokoch, ale i v súčasnosti. Cestou k napĺňaniu tohto cieľa je využívanie moderných informačných systémov a referenčných údajov z databáz, ktoré s podporou národných i európskych finančných prostriedkov budujú a prevádzkujú zodpovedné ministerstvá či verejné inštitúcie.
V priebehu augusta sa nám naskytla príležitosť nazrieť do fungovania nezávislej slovenskej inštitúcie, Najvyššieho kontrolného úradu SR. Počas príjemného rozhovoru s jeho predsedom Karolom Mitríkom sme pre vás zistili viacero informácií o procesoch, vnútornej štruktúre aj zmenách, ktoré sa na úrade za posledné roky vykonali. Rovnako nás zaujímala kariéra predsedu úradu, ktorý nám prezradil aj niečo zo súkromia.
Ochranu osobných údajov komplikuje nezrozumiteľná legislatíva. Podľa kontroly, ktorá bola vykonaná Najvyšším kontrolným úradom vo verejnej správe na 62 subjektoch, až 45% z nich považuje legislatívu o ochrane osobných údajov za málo zrozumiteľnú.
Najvyšší kontrolný úrad si v poslednej dobe posvietil na ďaľšiu oblasť - správnu kontrolu európskych projektov a to či už pri ich schvaľovaní, alebo aj samotnej realizácii. Zo zistených informácií dokonca usudzuje, že existuje šanca miliónového prepadnutia financií určených pre Slovensko. Prečítajte si všetky zistenia vyplývajúcej z tejto kontroly.
Kontrolóri NKÚ SR už v minulosti odhalili neštandardné vykazovanie údajov v účtovných závierkach hlavného mesta SR Bratislavy. Kontrolou účtovníctva zistili, že mesto nevymáhalo pohľadávky, nemalo k nim potrebné doklady a v konečnom dôsledku ich nekorektným spôsobom z účtovníctva odpísalo. Celkovo išlo o sumu viac ako 60 mil. eur.