# islamské právo

Sukuk je často označovaný ako islamský dlhopis. Toto porovnanie je síce do veľkej miery nepresné, ale vychádza z toho, že sukuk je najvyššou vrstvou finančnej štruktúry, ktorá umožňuje participáciu veľkého množstva investorov (vrátane verejnosti) na financovaní kapitálovo náročných aktív a projektov.

Bai salam a istisna’a sú kúpnopredajné zmluvy s dodávkou predmetu v budúcnosti, ktoré umožňujú financovať výrobu komodít alebo akvizíciu aktív na objednávku, pričom zákaz neistoty/nadmerného rizika gharar je stále rešpektovaný, keďže riziko vyplývajúce z povahy týchto zmlúv sa považuje za nevyhnutnú súčasť príslušnej podnikateľskej činnosti.

Murabaha a tawwaruq predstavujú štruktúry podobné lízingu, prostredníctvom ktorých sa realizuje predovšetkým akvizičné financovanie, a to formou odloženia splatnosti kúpnej ceny a jej navýšenia prirážkou, ktorá je odmenou pre veriteľa stojaceho medzi predávajúcim a dlžníkom.  

Zákazy riba a gharar, ktoré sú v protiklade k princípom konvenčného finančného sektoru, možno pri islamskom financovaní rešpektovať použitím jednej alebo kombináciou viacerých pomenovaných zmlúv. V tejto časti sa pozrieme na zmluvné štruktúry mušaraka a mudaraba, ktoré reprezentujú formu obchodného partnerstva medzi veriteľom a dlžníkom.

Zatiaľ čo o islamskom práve (šaría) počúvame v našich končinách len v súvislosti s niektorými kontroverznými náboženskými, rodinnoprávnymi alebo trestnoprávnymi inštitútmi, vo svete existuje finančné odvetvie s aktívami vo výške viac ako 2 biliónov amerických dolárov, ktoré je založené na rešpektovaní zásad a pravidiel šaríe.