# inflacia na slovensku

Výsledok prezidentských volieb pri prvých dvoch miestach potvrdil očakávania vyplývajúce z  redvolebných prieskumov. Do druhého kola tak postúpili kandidáti Robert Fico a Andrej Kiska. Z makroekonomického hľadiska má prezident pomerne obmedzené možnosti ako priamo ovplyvňovať ekonomiku. Prezident síce môže vetovať zákony, avšak jeho veto môže byť prelomené jednoduchou väčšinou všetkých poslancov NRSR. Okrem toho môže ovplyvňovať podnikateľské prostredie prostredníctvom personálnych nominácií sudcov či predstaviteľov niektorých úradov, ktorých menuje. Zaujímavým momentom z ekonomického pohľadu by však bolo aj prípadné víťazstvo Roberta Fica, ktoré by malo za následok vznik novej vlády. Ten by automaticky spustil dočasné pozastavenie sankcií plynúcich zo Zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Ministerstvo financií minulý týždeň predstavilo novú makroekonomickú prognózu – ktorá následne poslúži ako podklad pre prognózu daňových príjmov. Oproti predchádzajúcej prognóze zo septembra minulého roka ministerstvo mierne navýšilo očakávaný ekonomický rast a výrazne znížilo svoje odhady inflácie. Nižšia inflácia oproti predchádzajúcej prognóze bude mať za následok aj nižší rast nominálneho HDP – čo sa prejaví aj na daňových príjmoch. Tie by mohli byť revidované nadol, avšak revízia by nemala byť príliš výrazná (t.j. v radoch niekoľkých desiatok miliónov). Celkovo hodnotíme prognózu MFSR ako realistickú. Vnímame však negatívne riziká najmä pokiaľ ide o trh práce, kde na rozdiel od ministerstva predpokladáme, že nezamestnanosť začne klesať až v roku 2015 (teda nie tento rok ako očakáva ministerstvo). Navyše, prehlbovanie prebytku obchodnej bilancie bude zrejme pomalšie než predpokladá prognóza ministerstva. Okrem toho očakávame mierne pomalší reálny rast ekonomiky – pre rok 2014 na úrovni 1,7 %.

Ekonomika Spojených štátov rástla vo 4. kvartáli 2013 podľa prvého štatistického odhadu tempom 3,2 % (anualizovaný rast), čo predstavuje oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalenie (4,1 %). Napriek tomu sa však jedná o solídny výsledok – keďže krajina čelila až 16 dňovej odstávke vlády, počas ktorej fungovali iba základné štátne služby. To sa prejavilo aj na vládnej spotrebe, ktorá výrazne klesla. Naopak, rast bol aj naďalej ťahaný súkromnou spotrebou, ktorá zaznamenala dokonca zlepšenie. Pozitívne prispievali aj investície. Darilo sa aj britskej ekonomike, ktorá vo 4. kvartáli vykázala silný rast na úrovni 0,7 % q/ q. Za celý rok dosiahol rast 1,9 % a bol tak najvyšší od roku 2007. Rýchly rast už predtým naznačovali predstihové indikátory (najmä PMI).

Priemyselná výroba v novembri pozitívne prekvapila, keď jej medziročný rast  v novembri zrýchlil až na 12,6 % z októbrových 6,8 %. Výsledok tak výrazne prekonal náš odhad ako aj odhad trhu (6,5 % a 6,8 %). Sentiment v priemysle pritom naznačoval skôr spomalenie produkcie. Po sezónnom očistení vzrástla priemyselná produkcia na medzimesačnej báze až o 2 %.

Spotrebiteľské ceny v decembri zaznamenali ďalší pokles a pokračovali tak v trende z predchádzajúcich mesiacov, pričom sa v medzimesačnom porovnaní znížili o 0,1 %. Medziročná miera inflácie tak klesla z novembrových 0,5% na 0,4 %. 

Dnes vyšla na verejnosť správa o miere inflácie na Slovensku. V medzimesačnom porovnaní ceny dokonca klesli a to hlavne vďaka potravinám motorovým palivám. 

Prinášame Vám ďalší týždenný prehľad ekonomických noviniek z 50. týždňa tohto roku v ktorom sa, okrem iného, pozrieme na vývoj trhu práce v USA, úrokové sadzby ECB, či najnovšie udalosti na akciových trhoch.