# firma
Napriek rastu tržieb, zaznamenali slovenské firmy v minulom roku významný pokles ziskov.
Slovo kartel asi poznáte v spojení s prívlastkom "mexický". Avšak na Slovensku ho poznáme tiež vo viacerých formách, o ktorých sa dočítate v tomto článku.
Čo znamená "zneužívanie dominantného postavenia na trhu"? Je to praktika, proti ktorej zasahuje práve Protimonopolný úrad SR.
Európska únia posilní kompetencie národných úradov dohliadajúcich nad hospodárskou súťažou prostredníctvom novej Smernice, ktorá bola práve uverejnená.
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.
Inštitút krízy obchodnej spoločnosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Obchodného zákonníka prevedenou zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnou od 1. januára 2016.
Ustanovenie § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Ide o všeobecné ustanovenie aplikovateľné na všetky právne formy obchodných spoločností.
Jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.) je vslovenskej právnej úprave od roku 2001 prvou právnou formou obchodnej spoločnosti, ktorá bola vytvorená slovenským zákonodarcom bez toho, aby sa inšpiroval európskou legislatívou, ato vtom zmysle, že jednoduchá spoločnosť na akcie nepredstavuje produkt transpozície európskych smerníc týkajúcich sa korporačného práva.[1]
Predaj zabehnutej firmy (tzv. exit) je v našich zemepisných šírkach ešte stále niečím novým. Súvisí to nielen s históriou, kedy u nás bolo na niekoľko dekád obmedzené súkromné vlastníctvo a takmer vyhynul podnikateľský duch, ale aj s konzervatívnym prístupom postkomunistických podnikateľov. Predaj firmy je však bežnou súčasťou biznisového cyklu a netreba sa ho obávať.
V Obchodnom a Občianskom zákonníku sú upravené právne vzťahy, v ktorých nadobúda právny význam skutočnosť, či sú ich účastníci blízke osoby. Je možné tieto ustanovenia aplikovať aj vo vzťahu medzi právnickými osobami alebo medzi fyzickou osobou a právnickou osobou?