# dovolanie
Sťažovateľka vo veci podala naraz ústavnú sťažnosť spolu s dovolaním. Vzhľadom na skutočnosť, že Ústavný súd SR môže o ústavných sťažnostiach rozhodovať až keď už sťažovateľovi nemôže poskytnúť ochranu iný súd, musel najprv posúdiť, či vôbec má právomoc o sťažnosti sťažovateľky rozhodovať.
K prípustnosti dovolania v civilnom sporovom konaní sa vyjadril Ústavný súd SR (ÚS) v aktuálnom náleze. Podľa neho vytvoril Najvyšší súd SR nový dôvod prípustnosti dovolania, a to že nesprávne právne posúdenie sa musí týkať otázky, ktorá svojou povahou musí byť judikatórne stabilizovateľná, resp. že musí v sebe skrývať potenciál byť predmetom judikatúrneho ustálenia.
Témou dnešného článku je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa zaoberal otázkou posúdenia platnosti udelenia splnomocnenia na zastupovanie v dovolacom konaní, ako aj otázkou, v akej forme musí byť plnomocenstvo na zastupovanie v dovolacom konaní súdu predložené.
Najvyšší súd SR odmietol dovolanie žalovanej z dôvodu, že dovolacie otázky položené dovolateľkou nemali znaky zásadného právneho významu. Vyžaduje aktuálna právna úprava takúto podmienku prípustnosti dovolania? Odpoveď si môžete prečítať v nižšie spracovanom náleze Ústavného súdu SR.
V dnešnom článku sa pozrieme na to, ako súd posúdil návrh žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného ako podielového spoluvlastníka parcely v správnom konaní na stavebnom úrade. Dôvodom nahradenia prejavu vôle bola skutočnosť, že spoluvlastníci medzi sebou navzájom nekomunikovali. Zároveň sa v tomto prípade pozrieme aj správne uplatnenie dovolacích dôvodov.
Ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku obmedzuje prípustnosť dovolania majetkovým cenzom v tom zmysle, že predmetom dovolacieho prieskumu môže byť len suma vo výške desaťnásobku minimálne mzdy, v prípade sporov s ochranou slabšej strany vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Nižšie uvedený individuálny pracovnoprávny prípad síce patrí do kategórie sporov s ochranou slabšej strany, dovolanie však v tomto prípade podal zamestnávateľ, ktorý v pozícii slabšej strany nie je. Ako v tomto prípade posúdil prípustnosť dovolania Najvyšší súd SR sa dočítate v dnešnom článku.
Právna teória, zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov a zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, upravujú problematiku zmeniek a ich vymožiteľnosti. Zmenku ako cenný papier na rad môžeme jednoznačne označiť ako dokonalý a abstraktný cenný papier. Dokonalosť zmenky spočíva v tom, že právo zmenkového veriteľa je priamo uvedené v zmenke (listine), a preto je so zmenkou spojený jej vznik, prevod alebo zánik. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že vznik tohto typu záväzku a jeho uplatnenie sa viaže len na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych náležitostí určených príslušnými právnymi predpismi. Uvedené skutočnosti však popisujú zmenky v teoretickej rovine. V praxi sa pri vymáhaní práva zo zmenky často vyskytujú rôzne špecifiká slovenskej aplikácie práva či už zo strany konajúcich sudcov Slovenskej republiky alebo aj v tomto prípade zo strany zákonodarcu – Národnej rady Slovenskej republiky. Slovenská aplikačná prax zmenkového práva tak pravdepodobne znehodnocuje funkciu zmenky ako takej a tiež jej právnu silu.
Najvyšší súd rozhodol vo veci dovolania obvineného tak, že jeho návrh zamietol. Pozrime sa prečo.
Civilný sporový poriadok priniesol zmeny aj do mimoriadnych opravný prostriedkoch, o ktorých sa môžete dozvedieť viac práve v tomto článku.