# dedenie

Generálnu úpravu dedenia nájdeme obsiahnutú v Občianskom zákonníku.[1] Z nej vyplýva, že okrem iných je jedným z predpokladov dedenia aj existencia dedičstva, ktoré môže pozostávať z rozmanitých aktív (vo všeobecnosti pozemky, stavby, byty, nebytové priestory, cenné papiere, niektoré pohľadávky, rôzne hnuteľné veci, niektoré vecné práva k veci cudzej, či podiel v obchodnej spoločnosti) i pasív (najmä dlhy).

Právna úprava dedičského práva je v súčasnosti uvedená v ustanoveniach § 460 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V zmysle jeho § 460, sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, pričom oprávnení dediči musia byť známi. Núka sa teda otázka: „Má právo dediť aj dieťa, ktoré sa narodí umelým oplodnením až po smrti poručiteľa?“

Tento príklad najnovšieho rozhodnutia Ústavného súdu SR svedčí o tom, že aj prieťahy v nesporovom konaní sa môžu vyšplhať do extrému, ktorý by naozaj nemal prichádzať v úvahu.

Dedenie, je bezpochyby jednou z najväčších skúšok súdržnosti a rodinných vzťahov. Majetok bol totiž neraz príčinou rozvratu súrodeneckých, ale aj iných príbuzenských vzťahov. Sú však aj prípady, kedy samotný rodič, ako budúci poručiteľ, cíti zo strany svojich potomkov krivdu a rozhodne sa pre radikálne riešenie, v podobe vydedenia. Je takýto postup vôbec v zmysle našej právnej úpravy možný?

Bývam v byte, ktorý je v mojom osobnom vlastníctve, avšak príde ku mne bývať priateľ, ktorému poskytnem trvalý pobyt. Bude mať môj priateľ po mojej smrti nárok na môj byt, ak tam bude mať trvalé bydlisko?

Prečítajte si bližšie informácie o predloženom poslaneckom návrhu.