#analýza

Inštitút volebného moratória a jeho komparácia
Inštitút volebného moratória vyvoláva v odbornej aj laickej verejnosti rozporuplné názory. V prípade Slovenskej republiky jeden zákon predvolebnú kampaň pred voľbami zakazuje (napr. § 27 zákona č. 303/2001 Z. z.o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v znení neskorších predpisov), druhý ju s malými obmedzeniami pripúšťa (napr. § 24 ods. 14 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Konsenzus na uplatnenie tohto inštitútu nenachádzame ani medzi politikmi, politológmi, a dokonca ani analytici nemajú rovnaký názor, či by sa mala krátko pred voľbami agitácia zastaviť.

Má UBER právo nerešpektovať právo?
„Ostáva nám len dúfať, že si poštári nevšimnú, že ľudia si posielajú e-maily.“ Aj toto satirické porovnanie je dnes jedným z hlavných argumentov zástancov UBERu. Dôvody, pre ktoré kritická časť vodičov UBERu (ak nie všetci) podniká ilegálne som opísal v minulom článku. O tom, že sa UBERu otvára aj západný, európsky front, zasa nedávno písal generálny advokát Súdneho dvora EÚ Szpunar. Ak dá Súdny dvor EÚ jeho argumentácii za pravdu, UBER bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou, okrem regulačných povinností, na Slovensku platiť aj dane. A keďže spoločenská debata k téme UBER na Slovensku postavila taxikárov veľmi neférovo a kolektívne doslova na pranier, nedá mi nereagovať.

Aké sú skutočné náklady interného podvodu a čo to vlastne znamená?
V nadväznosti na nedávno novelizovaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa otázka efektivity nákladov spojených s prevenciou vynára čoraz častejšie. Zákon spoločnostiam nepriamo ukladá povinnosť implementovať do vnútorných štruktúr taký systém preventívnych opatrení, aby dochádzalo k výraznému obmedzeniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla mať za následok trestný skutok. Interný podvod nie je nová téma. Uvedenou novelizáciou však nabrala podstatne iný obsah. Aké sú skutočné náklady interného podvodu a aký je obsah pojmu interný podvod?

Princíp zodpovednosti podľa GDPR – compliance 2.0
Článok je o praktickom význame tzv. princípu zodpovednosti za súlad s GDPR, ktorý významne presúva dôkazné bremeno z dozorných orgánov na právom regulované subjekty (prevádzkovateľov, sprostredkovateľov). Správny compliance prístup a jeho robustná dokumentácia sa tak po účinnosti GDPR stane kĺúčovým prvkom právnej ochrany každej spoločnosti spracúvajúcej osobné údaje.

Prvý vážny zásah pre UBER udelený právom EÚ
UBER je síce americká aplikácia, avšak jej názov nachádza vyjadrenie aj v nemčine. Vo voľnom preklade Über znamená „super“. Pri pohľade na tento názov som sa však nikdy neubránil pocitu, akoby za ním ešte niečo chýbalo. V tejto analýze si preto vysvetlíme, či aplikácia UBER je über "nápad" alebo über "problém".

Zmenia sa pravidlá pre spamovanie?
Článok sa venuje problematike nevyžiadanej elektronickej pošty z hľadiska právnej regulácie, ktorá tento jav najviac zasahuje, pričom de lege ferenda poukazuje tiež na niektoré podstatné zmeny, ktoré prinesie nové e-Privacy nariadenie od mája 2018.

Islamské financie a bankovníctvo IV.: murabaha a tawwaruq
Murabaha a tawwaruq predstavujú štruktúry podobné lízingu, prostredníctvom ktorých sa realizuje predovšetkým akvizičné financovanie, a to formou odloženia splatnosti kúpnej ceny a jej navýšenia prirážkou, ktorá je odmenou pre veriteľa stojaceho medzi predávajúcim a dlžníkom.

Podniká UBER na Slovensku legálne? Právny a daňový pohľad.
Slovensko je asi príliš moderná krajina na to, aby tu mladý človek nepoznal UBER. Platforma, ktorá sa mnohým môže zdať ako share economy popri Airbnb alebo Fon, funguje na Slovensku približne dva roky. Za túto dobu získala množstvo zákazníkov a podporovateľov. Vstup UBER na Slovensko bol dokonca v absolútnych číslach za 1. polrok výraznejší ako v ľudnatejšej Prahe alebo Varšave. Ako to však vo všeobecnosti pri úspechoch býva, UBER má aj svojich kritikov. Okrem taxikárov by však kritikom mal byť aj štát. Slovensko je asi príliš moderná krajina na to, aby tu mladý človek nepoznal UBER. Platforma, ktorá sa mnohým môže zdať ako share economy popri Airbnb alebo Fon, funguje na Slovensku približne dva roky. Za túto dobu získala množstvo zákazníkov a podporovateľov. Vstup UBER na Slovensko bol dokonca v absolútnych číslach za 1. polrok výraznejší ako v ľudnatejšej Prahe alebo Varšave. Ako to však vo všeobecnosti pri úspechoch býva, UBER má aj svojich kritikov. Okrem taxikárov by však kritikom mal byť aj štát.