Odvážny projekt miestnej samosprávy. Karlova Ves prinesie ECO budovy a ochranu živočíchov.

Mestská časť zmení verejné budovy na budovy s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré vyprodukujú cez obnoviteľné zdroje, objem energie, ktorý si spotrebujú. Zároveň počíta so zachytávaním a využívaním zrážkovej vody.

Redakcia 19. 06. 2018 3 min.
    Foto: MiÚ KV Foto: MiÚ KV

    Hĺbkové rekonštrukcie budov vspráve mestskej časti, prírode blízke riešenia na zachytávanie zrážkovej vody azmiernenie letných horúčav, pilotná obnova verejných priestranstiev saktívnym zapojením obyvateľov, ako aj návrhy, ako postupovať pri obnove panelových domov. To všetko zrealizuje mestská časť Bratislava-Karlova Ves na svojom území, aby zmiernila dopady klimatickej zmeny. Európska komisia prispeje Karlovej Vsi na tieto kroky grantom vo výške 1,5 milióna eur.

    photo starostka

    Foto: MiÚ KV

    „Naše sídliská sa v lete menia na rozhorúčenú púšť, inokedy nás prekvapia nezvyčajne silné veterné smršte alebo prívaly dažďa. Ak sa nechceme obávať budúcnosti, musíme už dnes prevziať zodpovednosť. Aj malé kroky majú svoj veľký význam,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

    Karlova Ves zapojí do tohto priekopníckeho projektu dve školy ahĺbkovo ich zrekonštruuje. Pôjde onajväčšiu školu na Dlhých dieloch – Základnú školu Alexandra Dubčeka amaterskú školu na Kolískovej ulici. Tieto verejné budovy by sa mali zmeniť na budovy s takmer nulovou spotrebou energie(čo vyprodukujú cez obnoviteľné zdroje, to si spotrebujú), zároveň sa počíta so zachytávaním avyužívaním zrážkovej vody. Odskúšajú sa aj ďalšie progresívne prototypové riešenia, ktoré prispejú k pasívnemu energetickému štandardu.

    Hlavným cieľom projektu snázvom “Deliver: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy”je zvyšovať odolnosť sídlisk na dopady klimatickej zmeny, ale aj znížiť hodnotu uhlíkovej stopy v Karlovej Vsi. Ako nás informovala Zuzana Hudeková, vsúčasnosti je uhlíková stopa vKarlovej Vsi 4,35 ton / rok. Vzorom pri jej znížení sú mestá, ktoré si už stanovili nulovú uhlíkovú stopu.

    Dopady v dôsledku zmeny klímy zmierni aj výsadba drevín, zachytávanie zrážkovej vody, vytváranie zelených striech a zelených stien, budovanie úkrytov pre drobné živočíchy, ochrana dážďovníkov či podpora opeľovačov. „Sídliská patria medzi najzraniteľnejšie časti mesta, nielen pre panelovú bytovú zástavbu, ale aj zdôvodu nízkej kvality verejných priestorov anedostatku zelene,“informovala odborná garantka projektu Zuzana Hudeková.

    Jedným z cieľov projektu je aj výrazne zlepšiť kvalitu školského prostredia.„Zlepšia sa ajpodmienky výučby, ako je optimálna teplota v triedach, dostatočné a zároveň úsporné vetranie či osvetlenie, prispejú k znižovaniu chorobnosti detí, ale aj k zlepšovaniu ich školských výsledkov,” uviedla vedúca referátu riadenia projektov Lenka Nemcová.

    V rámci projektu je naplánované otvorenie unikátneho Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, kde sa budú môcť deti, ale aj dospelí dozvedieť viac o témach spojených s ochranou klímy a dôležitosti zachovania rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov.

    Projekt je naplánovaný na päť rokov, od júna 2018 do júna 2023.Na realizáciu projektu získala Karlova Veszfinančného nástroja pre životné prostredie LIFE Európskej komisie prostriedky vo výške 1467 913 eur, ztoho mestská časť ako hlavný koordinátor projektu získala sumu 943284 eur. Do projektu prispeje čiastkou 78607 eur zvlastných zdrojov.

    Doprojektu sú zapojení ďalší štyria asociovaní partneri: Karpatský rozvojový inštitút, expertná inštitúcia na oblasť zmeny klímy, CI2, o.p.s. – nezisková organizácia zameraná na udržateľný rozvoj, vzdelávanie, publikačnú činnosť avedu avýskum, IEPD – Inštitút pre pasívne domy, združenie fyzických aprávnických osôb, s cieľom podporovať uplatnenie princípov pasívnych domov a udržateľnej architektúry anapokon BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie, zamerané na ochranu aobnovu prírody najmä vBratislavskom regióne.

    Zdroj: MiÚ KV