Trestnú imunitu poslancov Národnej rady SR (NR SR) si poslanci zrušili pred 10 rokmi. Napriek tomu v Ústave SR nachádzame tzv. „poistku“ v podobe čl. 78 ods. 3, ktorý znie:
„Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.“
A teraz prichádza (s)právna otázka – ide o poistku pred čím? Podstatou a zmyslom odsúhlasenia väzobného stíhania poslanca parlamentom má byť ochrana výkonu poslaneckého mandátu a zákonodarného zboru za tým účelom, aby tento orgán mohol nerušene plniť svoju funkciu. Takéto vysvetlenie možno považovať samozrejme za logické – samotný poslanecký klub, príp. koalícia alebo opozícia môžu (majú) mať záujem na tom, aby sa ich hlasovacia sila v parlamente neoslabila, ak poslanec vzatý do väzby nebude môcť vykonávať svoj mandát. Aj napr. v rámci politického boja môže ísť o taktiku, ktorú si poslanci zvolia.
Skutočne však dôjde k oslabeniu hlasovacej sily?
Podľa čl. 78 ods. 5 Ústavy SR mandát poslanca v čase, kedy je vo výkone väzby, nezaniká, iba sa v tomto čase neuplatňuje. A v tomto momente narážame na argumenty o znížení hlasov daného poslaneckého klubu a ďalšie podporné argumenty pre to, aby poslanci naďalej vydávali súhlas k väzobnému stíhaniu poslanca NR SR.
Stačí sa však pozrieť do zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov, ktorý v § 10 ods. upravuje aj nástup náhradníka. V písm. b) sa ustanovuje, že náhradník nastupuje, ak sa mandát poslanca neuplatňuje podľa čl. 77 ods. a čl. 78 ods. 5 Ústavy SR, čiže v čase neuplatňovania mandátu. V takomto prípade strácajú všetky argumenty o tom, aby parlament mohol plnohodnotne vykonávať svoju funkciu, zmysel. Mandát väzobne stíhaného poslanca sa dočasne nebude uplatňovať a na jeho miesto nastúpi náhradník.
NAKA začala trestné stíhanie pre zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa a pre opakovaný zločin ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. V rámci tejto akcie boli vyšetrovateľom NAKA 19. apríla 2022 vznesené obvinenia viacerým osobám, medzi ktoré patrí aj poslanec NR SR.
Vyšetrovateľ požiadal Generálneho prokurátora SR, aby dal podnet NR SR, a ten poveril na tento úkon zástupcu špeciálneho prokurátora, ktorý takýto podnet podal[1]. Následne dňa 27. apríla 2022 mandátový a imunitný výbor NR SR prijal uznesenie a odporučil poslancom parlamentu vydať tohto poslanca na väzobné stíhanie. Takéto uznesenie má len odporúčací charakter a poslanci ním nie sú viazaní. Do debaty k bodu o vydaní poslanca sa písomne prihlásilo až 35 poslancov za stranu SMER-SD. Podľa podpredsedu parlamentu Gábora Grendela, ak by všetci využili celý svoj časový priestor, diskusia potrvá vyše 12 hodín – a potom sa môžu poslanci prihlasovať aj ústne. Podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ladislava Masára pre poslanca žiadajú väzbu len na nevyhnutný čas, a to počas výsluchov svedkov, aby sa zabránilo ich prípadnému ovplyvňovaniu. Vypočúvania svedkov sú naplánované na máj.
V čom teda spočíva vyjadrenie súhlasu, resp. nesúhlasu k vydaniu poslanca NR SR na väzobné stíhanie? Nedovolím si tvrdiť, že inštitút súhlasu parlamentu na vydanie poslanca na väzobné stíhanie je prežitok, avšak za aktuálnych okolností nemožno konštatovať, že táto právomoc NR SR napĺňa svoj účel. Rozhodovanie o väzobnom stíhaní prináleží iba súdom a postup v prípade poslancov NR SR je (v tomto aktuálnom prípade) na jednej strane možné podľa môjho názoru považovať za upieranie právomoci súdu. Ten má k dispozícii spisový materiál s dôkazmi, na základe ktorých má posúdiť, či u obvineného hrozí niektorý z väzobných dôvodov a patrične podľa toho rozhodnúť. Argument o preventívnej funkcii pred bezhlavým väzobným stíhaním poslancov NR SR, ktorý podporuje mechanizmus schválenia poslancov o väzobnom stíhaní poslanca NR SR, naozaj nemožno považovať za relevantný. Procesy trestného konania, od obvinenia, cez väzbu, obžalobu atď. sú v rukách orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Tento argument si niektorí v praxi predstavujú veľmi jednoducho – ak nebude existovať podmienka vydania súhlasu NR SR na stíhanie jej poslanca, vyšetrovatelia budú posielať do väzby jedného poslanca za druhým. Nezabúdajme, ako trestný proces funguje a už vôbec neopomínajme skutočnosť, že o väzbe rozhoduje súd na základe dôkazov, po ich riadnom posúdení.
Ako sa hovorí v známej českej komédii, „rozmohl se nám tady takový nešvar“. Viacerí poslanci NR SR, či už koaliční alebo opoziční, sa začali k tejto téme vyjadrovať a to spôsobom, že hodnotia, či stíhanie tohto poslanca je zákonné, dôvodné, či majú vyšetrovatelia dostatočné dôkazy alebo či skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nebol v rámci obvinenia nadkvalifikovaný. Toto však nie je úlohou poslancov NR SR ani s ohľadom na ich hlasovanie o súhlase/nesúhlase o väzobnom stíhaní ich poslaneckého kolegu. Je potrebné, aby si poslanci uvedomili, že ich úlohou v tomto hlasovaní nie je posudzovať trestnú zodpovednosť poslanca ani postup orgánov činných v trestnom konaní. Poslanci NR SR nemajú rozhodovať a ani nerozhodujú o tom, či je poslanec vinný alebo nie – a od tohto posúdenia sa ani nesmie odvodzovať ich hlasovanie pri vydaní poslanca na väzobné stíhanie. Nemenej dôležitý je aj fakt, že aj keby poslanci NR SR dali súhlas, neznamená to, že poslanec automaticky putuje do väzby. Nie, po vydaní súhlasu bude postavený pred súd, ktorý o väzbe rozhodne.
Ťažko posúdiť, ako hlasovanie poslancov dopadne a či v čase, kedy reálne k hlasovaniu dôjde, budú dôvody väzby stále aktuálne. Rokovanie o tomto bode trvá už týždeň. Poslanci NR SR by mali o žiadosti prokuratúry na súhlas s vydaním hlasovať dnes (4. 5.) o 17.00 h, v pléne NR SR to včera 3. mája oznámil predseda parlamentu Boris Kollár.
Aktualiizované 4.5.2022
Parlament nakoniec s vydaním poslanca R. Fica nesúhlasil. Na rokovaní parlamentu poslanci neodsúhlasili žiadosť Generálnej prokuratúry SR. Za vydanie hlasovalo 74 zo 150 prítomných poslancov. Proti bolo 49, 19 sa zdržali, 8 poslancov nehlasovalo.
