Aká je platná právna úprava nesporových konaní?
V súčasnosti sú nesporové konania upravené v piatej hlave tretej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov („OSP“). Keďže toto usporiadanie nie je dôsledné, vznikajú ohľadne toho dôvodné pochybnosti. Mimosporové konania nechávajú širsí priestor pre integritu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. Ako už bolo konštatované, napriek tomu, že aj keď pre tieto konania nie je charakteristický spor o právo, nie je vylúčené, že v rámci konania vzniknú medzi účastníkmi rozpory týkajúce sa predmetu konania. Nemožno teda v tejto súvislosti hovoriť o konaniach v ktorých spor neexistuje, ale o konaniach, ktoré sa vyznačujú osobitnou povahou.
Civilný mimosporový poriadok
Nová právna úprava bude obsahovať taxatívny výpočet mimosporvoých konaní podľa nemeckého a rakúskeho vzoru. Z toho vyplýva, že pod matériu sporových konaní budú patriť tie, ktoré nebudú výslovne zaradené medzi konania nesporové. Nakoľko je tento druh konania ovládaný vyhladávacím princípom, je potrebné aby procesnoprávna úprava poskytovala dostatok priestoru pre súd, ktorého povinnosťou je zistiť stav veci. V tejto súvislosti môže a musí zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Ústavný súd vo veci uplatňovania vyšetrovacej zásady uviedol nasledové:
„V nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje v celom rozsahu súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti, nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní atď.“(Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 78/03 z 24.apríla 2003)
Aké zmeny prinesie nový kódex?
Nesporové konania majú preventívnu funkciu, ktorej účelom je poskytnúť ochranu právam a záujmom ešte predtým, ako nastane ich porušenie či ohrozenie. Okrem vyšetrovacej zásady sa v nich uplatňuje zásada ochrany verejnéhon záujmu, oficiality a materálnej pravdy. Naďalej sa na účastníkov konania bude vzťahovať druhá a tretia definícia účastníctva. Mimosporový poriadok stanoví konania, v ktorých bude mať prokurátor právo podať návrh na začatie konania a konania, do ktorých bude môcť vstúpiť. Pre mimosporové konania je charakteristické, že sa začínajú aj bez návrhu. Podľa nového kódexu by sa konanie malo začínať na návrh účastníka konania, pričom taxatívne budú stanovené veci, ktoré začnú vydaním uznesenia súdu o začatí konania. Súd môže v týchto konaniach rozhodnúť aj ultra petitum - tu nastáva prelomenie zásady ne ultra petitum uplatňujúcej sa v občianskom súdnom konaní. Ďalej bude súd môcť zmeniť rozhodnutie aj po jeho právoplatnosti v súlade zo zásadou rebus sic stantibus za predpokladu, že v zákonom stanovených veciach dôjde k zmene pomerov. Významná zmena nastane v úprave opravných prostriedkov, ktoré budú v kódexe konkrétne uvedené. Avšak ich primárna úprava bude zakotvená v Civilnom sporovom poriadku, mimosporový poriadok bude obsahovať iba výnimky. Napriek tomu však bude takáto úprava prehľadnejšia a prijateľnejšia aj pre aplikačnú prax. Osobitná časť CMP obsahuje úpravu konkrétnych konaní upravených týmto predpisom, dôraz je kladený hlavne na špecifikáciu inštitútov ako miestna príslušnosť, začatie konania, účastníci konania, nariadenie pojednávania, rozhodnutie súdu vo veci samej, opravné prostriedky a možnosť zmeny rozhodnutia. Súdy odbremení skutočnosť, že konanie pred súdom prvého stupňa v dedičských veciach, vrátane vydávania všetkých rozhodnutí bude zverené notárom ako súdnym komisárom. Sprehľadní sa úprava účastníkov dedičského konania, likvidácia dedičstva je upravená novým spôsobom. V celom kódexe sa nachádzajú ustanovenia odkazujúce na aplikáciu Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vládny návrh zákona sa skladá z piatich častí, obsahuje 397 paragrafov a vláda navrhuje jeho účinnosť k 1. júlu 2016.
Systematika a novoty Civilného mimosporového kódexu
Preambula
Obsahuje základné princípy, na ktorých má samotný zákon ako taký stáť. Tvoria rámec výkladových pravidiel, podľa kotrých majú byť aplikované a interpretované právne normy obsiahnuté v kódexe. Subsidiárne sa majú používať aj základné princípy úpravené v Civilnom sporovom poriadku. Princípy CMP sú princíp ochrany verejného záujmu, rovnosti účastníkov konania, oficiality, hospodárnosti konania, materiálnej pravdy, vyšetrovací, zásada posudzovania každého právneho úkonu podľa jeho obsahu, princíp ústnosti, verejnosti, voľného hodnotenia dôkazov, legality, priamosti a bezprostrednosti a napokon princíp voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci európskeho priestoru. Preambula obsahuje aj základné interpretačné pravidlá, napr. analógiu legis a analógiu iuris, gramatický výklad a objektívny teleologický výklad.
Prvá časť – Všeobecná časť
Prvá hlava – základné ustanovenia – upravuje tzv. taxatívnu výlučnú právomoc v mimosporových veciach. Tiež je v tejto časti vyjadrená subsidiarita k CSP, ktorá spočíva v tom, že CMP upravuje len odlišnosti a tam, kde odlišnosti stanovené nie sú, uplatní sa Civilný sporový poriadok ako lex generalis. Uvedenému je prispôsobená aj systematika kódexu. Nachádza sa tu aj výkladové pravidlo, ktoré stanovuje, že rozdielna terminológia sporového a nesporového konania sa z výkladového hľadiska zjednocuje.
Druhá hlava – konanie v prvej inštancii – táto časť upravuje ustanovenia o súdnej príslušnosti, pričom platí, že v mimosporových konaniach sa uplatňuje výlúčná miestna príslušnosť, stanovená v jednotlivých konaniach a ak takéhoto ustanovenia niet, príslušným súdom bude všeobecný súd navrhovateľa. K uplatneniu výlučnej miestnej príslušnosti uviedol Ústavný súd SR, že na prejednanie dedičstva po poručiteľovi je príslušný súd podľa miesta jeho bydliska. Ide o výlučnú príslušnosť súdu na konania podľa § 88 ods. 1 písm. l (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 29/2012-47 z 24.apríla 2013). V prípade delegácie majú účastníci konania, ktorí sú v čase začatia konania známi právo vyjadriť sa k nej. Odlišnosť od Civilného sporového poriadku predstavuje povinnosť súdu skúmanť všetky druhy príslušnosti počas celého konania. Následne obsahuje úpravu ustanovení účastníkov konania, na ktorých sa vzťahuje 2. a 3.-tia definícia účastníctva. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol, že účastníkom konania je ten, komu svedčí jedna z definícií účastníctva podľa občianskeho súdneho poriadku (Rozsudok Najvyššíeho súdu SR, sp.zn. 2 Cdo 247/2002, z 23. februára 2013.). Druhá definícia účastníctva stanovuje, že účastníkom konania je te, koho zákon za účastníka označuje. Podľa tretej definície účastníctva je účastníkom konania (v konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu) ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Naopak, ak podá návrh na začate konania osoba, ktorej ani jedna z týchto definícií nesvedčí, súd tento návrh uznesením zamietne. Ak však z takéhoto odmietnutého návrhu súd zistí skutočnosti, ktoré by mohli oddôvodňovať konanie vo veci samej, ex offo takéto konanie zaháji. Súd môže tiež uznesením pribrať do konania Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže v zákonom stanovených veciach ale aj iné subjetky, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V súvislosti s prokurátorom upravuje, že môže vstúpiť už do začatého konania, okrem konania o rozvod manželstva. Do takéhoto konania môže vstúpiť iba za predpokladu, že je toto konanie spojené s úpravou práv manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Podať návrh na začatie konania môže v tých konaniach, ktoré je možné začať aj bez návrhu a ak je tak ustanovené mimosporovým kódexom alebo osobitným predpisom. Táto hlava obsahuje aj úpravu zápisnice ako procesného úkonu a inštitút súdneho komisára. Ustanovenie upravujúce inštitút súdneho komisára hovoria, že rozhodnutia a procesné úkony vykonané notárom na základe súdneho poverenia sú rozhodnutiami a procesnými úkonmi súdu prvej inštancie. Takáto komplexná právna úprava je oddôvodnená zvýšenou ingerenciou notára v nesporových konaniach. Napokon je v tejto hlave obsiahnutá úprava o priebehu konania v prvostupňovom konaní, niektoré ustanovenia o dokazovaní, rozhodnutiach a trovách konania. Ohľadne ustanovení upravujúcich priebeh konania je potrebné poukázať na ustanovenie upravujúce späťvzatie návrhu, osobitosť ktorého spočíva v tom, že súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Špecifikum predstavuje náhrada trov konania. V týchto konaniach nemá žiadny z účastníkov nárok na ich náhradu, okrem konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov. K naplneniu týchto dvoch výnimiek môže dôjsť len za predpokladu, že účastník konania mal vo veci úspech. Obdobné pravidlo platí v konaniach so sporovým prvkom z ktorých aj bolo do tohto kódexu prevzané. Aj Najvyšší súd SR konštatoval, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7 MCdo 1/2014, z 29. apríla 2014). Keďže právomoc prokurátora na začatie konania a na vstup doň mu vyplýva zo zákona a predstavuje protektívny inštutút, jeho osobe nie je možné uložiť povinnosť k náhrade trov konania.
Tretia hlava – opravné prostriedky – ako už bolo uvedené, opravné prostriedky budú v mimosporovom kódexe upravené iba ako odchýlky od všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku. Príkladom je možnosť podať odvolanie proti všetkým uzneseniam, ktorými sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia. V dedičskom konaní je odvolanie prípustné, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije alebo ak bolo zrušené rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho. Keďže v mimosporových konaniach sa uplatňuje princíp úplnej apelácie, dispozícia s návrhom na začatie konania je prípustná aj v rámci odvolacieho konania. „Z princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania je odvodená aj zásadná neviazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania i odvolacími dôvodmi. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. O vady konania podľa § 67 pôjde vždy, ak sa vyskytne vada, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.“ V prípade výskytu procesnej vady, ktorá však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na takúto vadu neprihliada. Takáto úprava predstavuje zmenu v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, nakoľko podobné výslovné ustanovenia doposial Občiansky súdny poriadok neobsahoval. Obdobné ustanovenia však možno nájsť v rámci celého kódexu, nakoľko ide o prvú komplexnú úpravu tejto problematiky. Ani v prípade podania dovolania súd nie je viazaný dôvodmi dovolania uvedenými v podaní. Navrhuje sa zaviesť osobitný mimoriadny opravný prostriedok a to dovolanie generálneho prokurátora. Z dôvodnej správy k vládnemu návrhu vyplýva, že generálny prokurátor ako osobitný orgán ochrany práva je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostiredku tam, kde to vyžaduje verejný záujem či ochrana práv a nápravu nemožno dosiahnuť inak. Dovolanie ale nie je prípustné proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR a to z dôvodu zachovania zásady právnej istoty. Dovolanie môže podať aj bez podnetu v tých veciach, v ktorých môže prokurátor vstúpiť do konania, podáva sa na Najvyššom súde a v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Druhá časť – Osobitná časť
Prvá hlava – konania v niektorých rodinnoprávnych veciach – konania spadajúce do tejto hlavy sú konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o rozvod manželstva, konanie o určenie neplatnosti alebo určenie neexistencie manželstva, konanie vo veciach určenia rodičovstva, konanie vo veciach starostliivosti súdu o maloletých (v tomto konaní rozhoduje súd o mene a priezvisku maloletého, úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého, styku s maloletým, poručníctve, opatrovníctve maloletého, odovzdaní maloletého, veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, schválení právneho úkonu maloletého, zastupovaní maloletého, správe majetku maloletého, ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach, ochranných opatreniach, pestúnskej starostlivosti, zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, iných veciach ak to vyplýva z osobitného predpisu), konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, konanie vo veciach osvojenia (zákon taxatívne určuje, že pod tento druh konania budú patriť konanie o osvojteľnosti, konanie o osvojenie a konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti) a napokon konanie vo veciach výživného plnoletých osôb. Už v prvej hlave osobitnej časti kódexu je možné všimnúť si konania, ktoré doposiaľ Občiansky súdny poriadok neupravoval, taktiež sa prevzala úprava konaní, ktoré boli obsiahnuté v zákone o rodine.
Druhá hlava – konanie o dedičstve – novinkou bude úprava príslušnosti súdu na dodatočné konanie o dedičstve a to súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Oddôvodnenie takejto výslovnej úpravy vyplýva z praxe, keďže z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov museli účastníci absolvovať viaceré konania na rôznych súdoch a dedičské spisy po jednom poručiteľovi boli rovnako vedené na viacerých súdoch. Rozširuje sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve, ktorý po poverení súdom začne vo veci konať a rozhodne. Výnimky ustanovuje ods. 2. Ďalšou novinkou je ustanovenie o správcovi dedičstva, ktorým môže byť aj iný notár ako notár prejednávajúci dedičstvo. Navrhuje sa tento inštitút využívať hlavne vtedy, keď bol poručiteľ jediným konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo v prípadoch, kedy by bez odbornej správy došlo k zániku alebo zníženiu majetku poručiteľa. Novokoncipovaným je aj upovedomenie o dedičskom práve, ktorého účelom je zvýšenie protektívnej funkcie. Navrhuje sa zaviesť tzv. ukončenie účastníctva o dedičstve, ako osobitný procesný režim rozhodovania o spornosti dedičského práva potencionálneho dediča. Tento úkon má byť posledným uznesením doručeným osobe, ktorá už ďalej nebude účastníkom dedičského konania. Nespokojný účastník bude mať možnosť navrhnúť súdu aby rozhodol spor o dedičskom práve. Po podaní tejto žaloby nebude potrebné preukazovať naliehavý právna záujem na taktomto určení, pretože to vyplýva z ustanovenia § 194. Zmena nastáva aj po prejednaní dedičstva, osvedčenie o dedičstve bude po novom uznesenie o dedičstve. Veľký význam predstavuje rozsiahlejšia úprava likvidácie dedičstva. Napríklad na prax bude mať táto zmena dopad v tom, že nariadením likvidácie sa ex offo zastaví do tej doby vedené exekučné konanie. Ďalej ak bola v exekúcii vykonaná dražba nehnuteľnosti a došlo k schváleniu exekučného príklepu exekučným súdom, exekútor je povinný vydať výťažok dražby notárovi, samozrejme po odpočítaní trov exekúcie. Ak k schváleniu príklepu exekučným súdom ešte nedošlo, rozhodne v tejto veci exekučný súd. Členstvo Slovenskej republiky v EÚ oddôvodňuje transponovanie nariadenia do nášho právneho poriadku, výsledkom čoho je zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve.
Tretia hlava – konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb – konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o spôsobilosti na právne úkony (súd v tomto konaní rozhoduje o obmedzení, zmene obmedzenia a navrátení sposobilosti fyziskej osoby na právne úkony) – nové ustanovenie predstavuje spojenie konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony s konaním o ustanovení opatrovníka. Ďalej do tejto hlavy patria konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení – v tomto konaní sa zavádza osobitná manudukčná povinnosť súdu, spočívajúca v poučení o jeho procesných právach a povinnostiach a práve zvoliť si zástupcu. Z dôvodu špecifickej povahy tohto konania súd umožní z psychologických dôvodov umiestnenému prizvať si do konania dôverníka. Posledným konaním je konanie o ustanovení opatrovníka.
Štvrtá hlava – konania vo veciach obchodného registra – medzi tieto konania patrí konanie o zápise, zosúladenie a zrušenie zápisu údajov do obchodného registra. Všeobecná úprava týchto konaní je upravená zákonom č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava mimosporovým poriadkom je špeciálnou úpravou a problematika v ňom neupravená sa bude naďalej spravovať zákonom o obchodnom registri.
Piata hlava – konania v niektorých veciach právnických osôb – týmito konaniami sú konanie o zrušení právnickej osoby a nariadení jej likvidácie, vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie o odmene likvidátora, návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné, neplatnosti obchodnej spoločnosti, vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti, poverení zvolať valné zhromaždenie, poskytnutí informácie podľa predpisov obchodného práva, práve akcionára na primeraný peňažný doplatok, preskúmanie návrhu zmluvy určujúcej výmenný pomer akcií a konanie o preskúmanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií. Na konania nachádzajúce sa v tejto hlave sa bude aplikovať doterajšia právna úprava, ktorá sa preberá. Zároveň však nadväzuje na inštitúty upravené v Obchodnom zákonníku.
Šiesta hlava – konanie o umorenie listiny – nóvum v tomto konaní predstavuje ustanovenie § 312 Civilného mimosporového kódexu, podľa ktorého v konaní o umorenie listiny súd poverí notára, aby vo veci konal a rozhodol. Predkladaná úprava dáva navrhovateľovi možnosť vybrať si notára v rámci územného obvodu súdu. Upravuje aj možnosť nariadenia pojednávania za predpokladu vzniku sporných skutočností. Doterajšia právna úprava túto otázku neobsahovala. Zmena nastane aj v tom, že po uplynutí jednoročnej lehoty nebude potrebné podávať opätovný návrh na umorenie listiny, čo zjednodušený procesný postup.
Siedma hlava – konanie vo veciach notárskych úschov – rozširuje sa decízna právomoc notára, za účelom odbremenenia súdnej sústavy. Týmito konaniami sú konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku, konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu. Konanie týkajúce sa výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy je novým konaním, ktoré reaguje na praktické problémy, keď bol výťažok z predaja zálohu zložený notárovi a skutočnosti rozhodujúce pre vydanie výťažku sú pre veriteľov sporné. Upravená je aj možnosť podať námietky, o ktorej rozhodne súd.
Tretia časť – niektoré konania o neodkladných a iných opatreniach súdu
V mimosporových konaniach je možné nariadiť neodkladné opatrenie. Tento osobitný procesný režim je prispôsobený charakteru tohto typu konania. Zároveň upravuje možnosť nariadenia neodkladné opatrenie aj v prípadoch, kedy si to vyžaduje verejný záujem. Uvedeným sleduje zákonodarca zvýšenú protektívnu funkciu nesporových konaní. Konania uvedené v tejto hlave sú neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, o povolení súdu na výkon opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
Štvrtá časť – výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
Ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy, nastupuje postup upravený pod touto hlavou. Novokoncipované ustanovenia sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú aj v otázkach personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fázu druhú. Medzi uvedenými fázami prebieha fáza zmierovacia, alebo mediačná, ktorá doteraz prebiehala pred uvedenou prvou fázou. Zaradením mediačnej fázy do tohto konania sa napĺňa výchovná funkcia nesporových konaní. Nóvum tejto právnej úpravy je zavedenie odvolania bez suspenzívneho účinku. V tomto je ponechané na uvážení súdu, kedy zakročí, hlavne v prípadoch, kedy je dieťa ohrozené. Táto právna úprava umožňuje okamžité nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia je možné doručiť až pri jeho uskutočnení, kedy je možné dieťa hneď aj odobrať. Novotou je aj ustanovenie § 381, podľa ktorého ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Zavádza sa uloženie pokuty do výšky 1.000 € pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti, s opakovanou možnosťou jej uloženia.
Piata časť – spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
Podrobnosti o výkone rozhodnutia v týchto veciach ustanoví všeobecný právny predpis vydaný Ministerstvom. Nová právna úprava dodržiava princím okamžitej aplikability procesno právnych noriem, podľa ktorého sa má nová procesná úprava použiť na všetky konania, tzn. aj na tie, ktoré sa začali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zároveň ustanovuje aj výnimky z aplikácie tohto pravidla a to v oddôvodnených prípadoch.
Záver
Ako uvádza doc. JUDr. Marek Števček, PhD., že doposiaľ sa vývoj súkromného a procesného práva v Slovenskej republike neuberal správnym smerom. V minulom storočí sme sa značne odklonili od línie vývoja demokratických právnych poriadkov. V snahe dostať sa zo socialistického režimu sme sa dopracovali do akéhosi „legislatívneho provizória“, ktoré je nevyhnutné odstrániť. Ak by sme zotrvali pri tradícii jednotného Občianseho súdneho poriadku, zotrvali by sme pri stieraní do očí bijúcich rozdielov medzi vedením sporového a nes
