Čo sú to právne služby?
Právne služby definuje zákon č. 586/2003 Z. z. zákon o advokácii (zákon o advokácii) nasledovne:
„Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).“[1]
Tie môžu poskytovať advokáti zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (SAK). Na to, aby sa človek stal advokátom, však nepostačuje mať vyštudovanú právnickú fakultu. K získaniu statusu advokáta vedie dlhá cesta – ten, kto sa chce stať advokátom, musí splniť oveľa viac, napr.:
- absolvovať trojročnú prax ako advokátsky koncipient vrátane vzdelávania určeného SAK,
- zložiť advokátsku skúšku,
- byť bezúhonný a spoľahlivý,
- mať uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie (limit poistného plnenia nesmie byť nižší ako 100 000 eur).
V skratke možno zhrnúť, že nie každý právnik je advokát, ale každý advokát je právnik. Advokát je oprávnený v rámci výkonu advokácie poskytovať právne služby a za to nesie disciplinárnu aj hmotnú zodpovednosť.
O nezákonnom poskytovaní právnych služieb nekvalifikovanými osobami, tzv. pokútnikmi, sme už písali v samostatnom článku. [2] Služby poskytujú pokútnici v porovnaní s advokátmi lacnejšie a pre ľudí je tento faktor dôvodom ich výberu. Pri pokútnikovi však nikdy nemáte istotu o kvalite jeho vedomostí a preto je takýto výber nebezpečný. Ak dostanete zlú právnu radu od neadvokáta, v dôsledku ktorej napr. prídete o majetok alebo zmeškáte dôležitú lehotu, nemáte priestor, kde by ste sa mohli sťažovať a od koho by ste žiadali náhradu škody. SAK nemá disciplinárnu právomoc nad subjektmi, ktoré nie sú zapísané v zozname advokátov.
Nová skupiny poskytovateľov právnych služieb
Aktuálne sa v parlamente nachádza poslanecký návrh novely zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Ním sa navrhuje zaviesť nová viazaná živnosť „právne poradenstvo“. Tú by mohol vykonávať ktokoľvek, kto má absolvované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore právo, čiže ktorýkoľvek absolvent právnickej fakulty.
„Podnikateľ oprávnený na poskytovanie právneho poradenstva môže poskytovať právne rady, spisovať listiny o právnych úkonoch, spracúvať právne rozbory, vykonávať právne poradenstvo v oblasti tvorby práva, konzultačnú činnosť v oblasti tvorby práva a poskytovať ďalšie formy právneho poradenstva, nemôže však poskytovať služby, ktoré môžu poskytovať len advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby podľa osobitného predpisu.“[3]
Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že účelom zavedenia tejto novej právnej úpravy je zlepšiť prístup k právnej pomoci a zvýšiť transparentnosť poskytovaných služieb s ohľadom na to, že mnoho podnikateľov už teraz poskytuje obdobné služby (avšak nezákonne). Podľa názorov odbornej verejnosti sa týmto krokom pristúpi k legalizácii pokútnictva.
Noví právni poradcovia by sa nezdružovali v komore a výkon ich činnosti by nebol regulovaný. To znamená, že predkladateľ nijakým spôsobom nemyslel napr. na zodpovednosť za škodu tak, ako je to pri advokátoch, ani na prípadný disciplinárny postih zo strany profesnej komory.
Okrem toho by sa úprava nových poskytovateľov právnych služieb musela vysporiadať aj s § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí o zastupovaní pokútnikmi:
„Ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.“
Stanovisko SAK
Návrh na zavedenie nových poskytovateľov právnych služieb prekvapil aj SAK, ktorá zverejnila nasledovné stanovisko:
„Poslanecký návrh, ktorého predmetom je zavedenie novej skupiny poskytovateľov právnych služieb – právnych poradcov, nás prekvapil a považujeme ho za individuálnu iniciatívu jedného poslanca. Vecou sa intenzívne zaoberáme a predseda SAK Viliam Karas zvolal mimoriadne zasadnutie predsedníctva komory na utorok 18. januára.
Na túto iniciatívu budeme reagovať. Vnímame množiace sa útoky na advokátsku obec a cítime silný mandát advokátov chrániť predovšetkým ľudí, ako príjemcov právnych služieb, ktorí by týmto krokom utrpeli najviac.
Namiesto budovania právneho štátu, čo by malo byť prvoradou úlohou našich ústavných činiteľov, návrhy tohto druhu svojimi dôsledkami právny štát poškodzujú. Kvalita právneho prostredia by výrazným spôsobom utrpela, súdom by to sťažilo prácu z dôvodu nekvalitnej právnej dokumentácie tvorenej bez akýchkoľvek pravidiel a regulácie a bez akejkoľvek zodpovednosti poskytovateľa poradenstva.“
Návrh zákona by mal nadobudnúť účinnosť už 1. mája 2022. Legislatívny proces pozorne sledujeme a o výsledku budeme našich čitateľov informovať.
