Vecné odôvodnenie odporu
Podľa aktuálne platnej a účinnej legislatívy - zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov – musí odpor proti platobnému rozkazu obsahovať vecné odôvodnenie. Vo vecnom odôvodnení by mal žalovaný uviesť argumenty závažne spochybňujúce žalobcom uplatnený nárok a predložiť listiny a iné dôkazy, ktoré majú preukázať jeho tvrdenia. Pri absencii vecného odôvodnenia súdy žalovaného nevyzývajú na doplnenie odporu, resp. jeho opravu. Z praxe podľa predkladateľa vyplynula skutočnosť, že požiadavka vecného odôvodnenia môže byť problémom pre spotrebiteľov najmä v situáciách, kedy majú krátky čas na vyhľadanie právnej pomoci, a z toho dôvodu si odpor vyhotovia sami na základe vlastných znalostí práva, ktoré však nemusia byť dostatočné. Súd tak odpor odmietne ako nedostatočne odôvodnený a pre žalovaného to znamená prehru sporu – takýto platobný rozkaz sa stáva exekučným titulom a má účinky právoplatného rozsudku.
Cieľom novej úpravy je zaviesť povinnosť súdu nahliadať na žalovaného ako na spotrebiteľa a z toho dôvodu posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie.
Neprijateľné zmluvné podmienky
Upomínacie konania a konanie o platobnom rozkaze sú skrátené konania, t. zn., že v nich rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník. Novelou sa má zabezpečiť posúdenie a právny názor sudcu v tých veciach, kde sa predpokladá posudzovanie spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacich zmluvných dokumentov s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zatiaľ neboli posudzované v inom právoplatne skončenom konaní. Zavádza sa povinnosť, podľa ktorej bude mať vyšší súdny úradník povinnosť predložiť vec na posúdenie sudcovi. Takýmto postupom sa dosiahne kontrola neprijateľnosti zatiaľ neposúdených zmluvných podmienok a zlepší sa prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov.
Účinnosť by mala nová právna úprava nadobudnúť 1. júla 2021.
Odborný názor k predloženej novele nám poskytol Mgr. Ján Kutan z advokátskej kancelárie KUTAN & PARTNERS, ktorému sme položili nasledovné otázky:
Aké pozitívne zmeny prináša novela do praxe?
JK: Pôvodný návrh Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR) bol odlišný oproti tomu, aký je aktuálne predložený v parlamente. Navrhovalo sa odstránenie povinnosti vecne odôvodniť podaný odpor proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného pre všetky fyzické osoby (bez ohľadu či sa malo jednať o podnikateľa alebo nepodnikateľa). Viaceré subjekty zapojené do Medzirezortného pripomienkového konania (MPK), vrátane Slovenskej advokátskej komory, nesúhlasili s takouto úpravou. Pravdepodobne aj v dôsledku výsledku rozporového konania prekladateľ ustúpil čiastočne od svojho pôvodného legislatívneho zámeru, nakoľko aktuálne sa navrhuje takmer kozmetická zmena s dôrazom na spotrebiteľa, kedy v prípade spotrebiteľa má súd posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Pri vydávaní platobného rozkazu, pokiaľ má byť predmetom posúdenia aj existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v rámci spotrebiteľskej zmluvy, musí takéto posúdenie urobiť sudca, a takýmto posúdením má byť súdny úradník pri (ne)vydaní platobného rozkazu viazaný. Súdnemu úradníkovi zákon odoberá možnosť rozhodnúť o zrušení platobného rozkazu zo zákonných dôvodov (bude tak môcť urobiť len sudca).
Budú pohľadávky po novom ťažšie vymožiteľné alebo práve naopak?
JK: Osobne si myslím, že „miernejšie“ posudzovanie vecného odôvodnenia odporu, ak je žalovaný spotrebiteľ, práve naopak, vnáša neistotu do rozhodovacích procesov čo do predvídateľnosti rozhodnutia (aspoň kým sa nezastabilizuje rozhodovacia prax, čo nejaký čas potrvá). Účelom je zrejme chrániť spotrebiteľa ako slabší prvok v spore, je však otázka, či toto bol problém ktorý bolo potrebné riešiť legislatívne (nemyslím si to). Výsledkom, podľa môjho názoru bude, že návrhy na vydanie platobného rozkazu podané po 1.7.2021 (odkedy sa predpokladá účinnosť zákona), budú jednak pomalšie vybavované, nakoľko pri akomkoľvek rozhodovaní o čo i len potenciálne neistej právnej otázke, či sa jedná o spotrebiteľa a/alebo o spotrebiteľský vzťah či spotrebiteľskú zmluvu, súdny úradník bude musieť vec predložiť sudcovi, aby vec posúdil. Taktiež prax ukáže, no z dôvodu opatrnosti budú pravdepodobne aj zjavne neodôvodnené odpory podané zo strany spotrebiteľov z dôvodu „miernejšieho“ posudzovania, plošne pripúšťané a vyhodnocované ako vecne odôvodnené, a teda sudcovia budú platobné rozkazy tejto „kategórie“ rušiť. Záverom a odpoveďou na otázku je, že áno, podľa môjho názoru budú pohľadávky po novom z vyššie uvedených dôvodov ťažšie vymožiteľné a sudcom pribudne viacej agendy.
Je táto nová úprava podľa Vášho názoru dostatočná alebo by ju bolo vhodné doplniť? Ak áno, tak o aké inštitúty/nastavenia?
JK: Ako som už naznačil vyššie, neexistoval podľa môjho názoru dôvod alebo spoločenská objednávka nato, aby sa otváral pojem „vecne“ odôvodnený odpor, resp. aby sa dopĺňalo „miernejšie“ posudzovanie odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu podávaného spotrebiteľom. Odklon od pôvodne plánovaného zámeru novely do aktuálne predkladanej novely do parlamentu naznačuje, že ani sám predkladateľ nemôže vedieť a nemôže byť pripravený na budúci priebeh a rozhodovaciu prax po 1.7.2021 (ak návrh zákona parlament schváli). Som presvedčený, že doterajšia úprava si našla svoje pevné miesto v súdnom systéme platobných rozkazov a v žiadnom prípade netrpela takým nedostatkom, ktorý by odôvodňoval potrebu legislatívnej zmeny.
