Nesplatenie pohľadávky a jej daňový odpis

Podnikateľ má jednoducho smolu, ak mu jeho obchodný partner nezaplatí faktúru. Aj bez zaplatenia faktúry totižto musí uhradiť DPH štátu, čo má prirodzene negatívny dopad na jeho likviditu, v horšom prípade solventnosť.

Pri dani z príjmov je ten hrubokrký mafián o čo si ľudskejší. V podvojnom účtovníctve sa o pohľadávkach účtuje do výnosov pri ich vzniku, a teda nečaká sa na inkaso pohľadávky. To znamená, že neuhradená faktúra sa vám do výnosov započíta v období kedy vznikla, zvyšuje tak výsledok hospodárenia, a teda základ dane. Kedy dôjde aj k zaplateniu faktúry je v tomto momente z hľadiska dani z príjmov jedno. Podnikateľ tak zaplatí daň z príjmov aj zo sumy, ktorá mu nebola ešte vyplatená – zo sumy uvedenej na nezaplatenej faktúre.

Ten hrubokrký mafián s menom daň z príjmov však nie je úplne bez citov. Zákon o dani z príjmov totižto pozná inštitút odpisu pohľadávky. Daňovníkovi je umožnené menovitú hodnotu pohľadávky alebo jej nesplatenú časť považovať za daňový výdavok, respektíve považovať za daňový výdavok výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti tejto pohľadávky. Zákon o dani z príjmov však taxatívne vymedzuje v akých prípadoch je toto možné urobiť. Ide o prípady, kedy zaplatenie pohľadávky dlžníkom je viac menej už právne nemožné, čo je v týchto prípadoch:

• súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
• to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,
• dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,
• exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,
• súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkov.

Ak teda nenastane jedna z horeuvedených možností, pohľadávku nie je možné odpísať pre daňové účely.

Absurdná situácia môže vzniknúť pri reštrukturalizácii. Predstavme si, že máte dlžníka, ktorý vám dlhuje 1 000 000 EUR. Dlžník je v reštrukturalizácii, kde vy máte túto pohľadávku prihlásenú. Výsledkom reštrukturalizácie je rozhodnutie na základe ktorého vám dlžník uhradí 50 000 EUR a zvyšok mu jednoducho musíte odpustiť. Počas samotnej reštrukturalizácie môže vzniknúť pohľadávka dlžníka voči vám, napríklad vo výške 100 000 EUR. Keďže táto pohľadávka dlžníka nie je zahrnutá v reštrukturalizácii, výsledkom je, že dlžníkovi, ktorý vám dlhuje odpustených 950 000 EUR dlhujete vy 100 000 EUR, ktoré jednoducho musíte zaplatiť. V takej situácii vám bude pripadať priateľský aj ten hrubokrký mafián s menom daň z príjmov, keďže dovolí tých 950 000 EUR aspoň odpísať ako daňový výdavok.