Redakcia Právnych Novín sa ráno vydala na cesty, aby včas dorazila na banskobystrický Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR). Ten ako ústredný orgán štátnej správy vykonáva štátnu správu v oblasti patentov, dodatkových ochranných osvedčení, úžitkových vzorov, dizajnov, ochranných známok, topografií polovodičových výrobkov a onačení pôvodu výrobkov a zemepisných označení.
Vylepšenia úradu
Hneď na úvod nášho dňa v úrade nás privítal jeho predseda Mgr. Matúš Medvec, MBA. Ako vyzerá pracovný deň predsedu a čo je náplňou jeho práce?
„To nie je úplne najľahšia otázka – tým, že náš úrad sídli v Banskej Bystrici a ako ústredný orgán štátnej správy vykonávame úkony aj voči iným orgánom sídliacim v Bratislave, priamo na úrade som v priemere štyri z piatich dní, ale je to rôzne. Ak som v úrade, ráno sa zvítame s kolegami, prejdeme si dennú agendu a potom sa venujem podpisovaniu dokumentov. Raz za dva týždne, v čase, kedy nám vychádza vestník, mám na podpis prichystané stovky priemyselných práv. S kolegami sa stretávam aj na pracovných operatívnych stretnutiach na úrovni jednotlivých odborov, súčasťou mojej práce je aj príprava konceptov strategických úloh. Externé stretnutia sa viac odohrávajú v Bratislave, keďže tam sa život týkajúci sa vynálezov a priemyselného vlastníctva viac kumuluje.“
Takže sa dá povedať, že každé to priemyselné právo prejde Vašimi rukami?
„Áno, doslova áno. Mám samozrejme možnosť túto úlohu delegovať, ale je to moja zodpovednosť a týmto spôsobom získavam detailný obraz o práci úradu aj vo vzťahu k výstupom, čo pokladám za dôležité."
Ako by ste zhodnotili svoj prínos pre ÚPV, odkedy ste nastúpili do funkcie?
„Jednou z priorít určite bolo skrátenie konaní, aby konania na strane úradu trvali kratšie, aby sme viac vychádzali v ústrety našim klientom. Inak povedané, aby sme tú klasickú predstavu bežného občana ,na tých úradoch nič nerobia´ nepočuli na ÚPV a myslím, že v tomto sa nám podarilo urobiť veľa. Aj keď musím povedať, že pri mojom nástupe na úrad bol stav dobrý a my sme ho ešte vylepšili. Napríklad pri ochranných známkach, ktorých ročne dostaneme cez 3 000 – to je 3 000 samostatných správnych konaní – sme konanie z pôvodných 60 dní skrátili na 30 dní. Pri patentoch sme skrátili dĺžku konania zo 4 a pol roka na 2 roky. Samozrejme za predpokladu, že klient chce, nakoľko sú rôzne prístupy, niektorí klienti chcú svoje konania predlžovať, čo je legitímna taktika.
Druhá veľká priorita bola otvoriť sa laickej aj odbornej verejnosti, povedať, čo ÚPV robí, lebo predsa len, sme špecifický úrad. Aj keď obslúžime ročne v priemere 5 000 klientov a tisícky dopytov, napriek tomu sa bežná laická verejnosť s našou prácou nestretáva tak intenzívne. A to bola naša vízia, otvoriť sa širšej verejnosti a vysvetliť, prečo úrad zamestnáva v Banskej Bystrici viac než sto ľudí, aký majú mandát a čo vykonávajú pre spoločnosť.
Tretia priorita bola byť transparentnejší a efektívnejší. Takže všetky zákazky, aj tie, ktoré nemusíme, zverejňujeme na webovej stránke a snažíme sa získavať viac ponúk, ako nám zákon ukladá. Darí sa nám tak šetriť od 10% do 50%, obstarávame efektívnejšie a nakupujeme lacnejšie.“
Ďalšia zastávka – generálny tajomník
Následne nás prijal pán PaedDr. Jaroslav Ivančo, ktorý zastáva funkciu generálneho tajomníka služobného úradu, to znamená, že je najvyšším nadriadeným všetkým zamestnancom.
Hovorili sme spolu najmä o klientskych službách, ktoré úrad poskytuje prihlasovateľom priemyselných práv. Klientske služby majú tri hlavné časti, kam spadajú elektronické služby, portál s elektronickými formulármi týchto služieb a samozrejme slovensko.sk, ktoré „komunikuje“ so službami úradu. Podstatou prístupu úradu je, aby boli všetky informácie vyhľadateľné – teda služby, ktoré poskytuje. Úrad prevádzkuje aj tzv. webregistre, kde je možné nájsť životopis všetkých predmetov, ktoré už požívajú ochranu.
Aktuálne úrad testuje nový portál elektronických služieb, ktorý by mal nahradiť ten pôvodný. Mal by byť užívateľsky prijateľnejší. So zjednodušením prístupu k službám súvisí aj zníženie počtu formulárov pre klientov, ktorých je aktuálne až 327, na počet 48, čo je výrazný rozdiel.
ÚPV má zavedenú elektronizáciu aj po podaní prihlášky, kde je klient notifikáciami informovaný o každom jednom kroku, čo sa s jeho prihláškou, resp. spisom deje, komu bol pridelený na vybavenie, v akom štádiu sa nachádza. Formu notifikácie si klient vyberá z dvoch možností, ktorými sú buď SMS alebo e-mail. Klient vie takýmto spôsobom sledovať aj to, či úrad plní lehoty v zmysle zákona.
„Väčšine ľudí sa konanie zdá dlhé. Priemerné konanie pri ochranných známkach trvá mesiac – niekedy to bolo aj 2 – 3 mesiace, ale podarilo sa nám to zrýchliť. Pri patentoch je to od 2 rokov viac. Keďže je patentové právo súčasťou medzinárodných zmlúv, sú tam rôzne lehoty, ktoré my ako úrad nevieme ovplyvniť. Súvisia s tým, aby si celý svet mohol zistiť, na čo konkrétne si niekto podáva patentovú prihlášku,“
upresnil nám pán Ivančo. V roku 2022 by ÚPV chcel spustiť možnosť využívať všetky služby úradu prostredníctvom mobilných telefónov a špeciálne prispôsobenému webu.
Pán Ivančo nám dokonca prezradil, že úrad pripravuje zmenu úradných hodín od 1. novembra tak, aby sa klient mohol na informačné centrum obrátiť až do 18tej hodiny. Striedaním zamestnancov by tak nemalo dôjsť k ich zaťaženiu, do roka na 1 zamestnanca pripadnú približne 3 predĺžené služby.
Pýtali sme sa aj na vplyv pandémie na fungovanie úradu. Vďaka elektronizácii úradu nemala koronakríza vplyv na lehoty a chod úradu napriek tomu, že počas najhoršieho obdobia fungoval úrad 3 mesiace formou homeoffice. Až 68% zamestnancov možnosť pracovať z domu využívalo, ÚPV im zabezpečil notebooky, prístup na internet, prepojenie hovorov a vzdialený prístup k serverom.
„Dokonca sme činnosti ešte aj zrýchlili. Treba však povedať, že naši zamestnanci majú na pracovisku slušné podmienky. Až 90% zamestnancov má kanceláriu sami pre seba, predsa len tá práca vyžaduje kľud na štúdium konkrétnej prihlášky alebo žiadosti.“
Práca z domu bola na ÚPV bežná v rozsahu 1 deň týždenne aj pred koronakrízou, čo je skutočne moderný prístup v štátnej správe.
ÚPV raz ročne dokonca poskytuje zamestnancom anonymný dotazník spokojnosti, kde môžu vyjadriť svoj názor na fungovanie úradu a pracovné podmienky.
Rešerš a prediagnostika
Od pána generálneho tajomníka sme sa presunuli za pani vedúcou oddelenia komunikácie Ing. Luciou Bockovou, ktorá má na starosti klientské centrum, činnosti oddelenia komunikácie a prediagnostiku. Ako nám pani vedúca vysvetlila v úvode, klientské centrum nemá na starosti iba prepínanie hovorov, ale je skôr odborným pracoviskom prvého kontaktu. Telefonicky, elektronicky alebo osobne počas stránkových hodín poskytuje konzultácie k priemyselným právam, stavom konaní, poplatkom a možnostiam medzinárodnej ochrany. Klientské centrum a jeho pracovníci nie sú úzko špecifikovaní ako ostatní zamestnanci, práve naopak, musia mať vedomosti zo všetkých oblastí. Samozrejme pri veľmi špecifických otázkach odkazujú klienta na konkrétne oddelenie, ktoré sa danou oblasťou zaoberá.
Čo nás zaujalo sú tzv. rešeršné služby. Pani Bocková nám vysvetlila, že rešeršné služby sa robia patentové, dizajnové a známkové. Ako to funguje? Klient si vymyslí napr. logo alebo značku a potrebuje zistiť, či niekomu nezasahuje do práv a či je takéto logo alebo značka voľné. Rešeršou mu pracovníci takéto informácie získajú a klient tak získa lepšiu predstavu, ako postupovať. V prípade technických riešení, ak bude výsledkom rešerše, že takýto vynález niekde na svete existuje, klient ušetrí na poplatkoch za prihlášku, ktorú by podával zbytočne, pretože vynález nie je nový. Treba však upozorniť, že táto rešerš je len informatívna a napriek absolvovaniu takejto rešerše povinná rešerš v konaní neodpadá.
ÚPV robí aj audit (prediagnostiku) priemyselných práv pre malé a stredné podniky. Ide o bezplatné poradenstvo na mieru pre firmy, ktoré sa realizuje buď v úrade alebo priamo v podniku, kam pracovníci ÚPV vycestujú. Pracovníci zhodnotia, aké možnosti priemyselnej ochrany podnik má a odporučia podnikateľovi ďalší postup.
„Podnikatelia prediagnostiku oceňujú a kvitujú, že je to konečne niečo bezplatné, čo je robené pre nich. Dostanú balík informácií a keď aj následne navštívia patentového zástupcu, tak už téme rozumejú a vedia o nej lepšie komunikovať. Takýchto prediagnostík urobíme desiatky za rok,"
priblížila pani Bocková. Akýkoľvek výrobca, ktorý vymyslí niečo inovatívne, niečo nové, by sa určite mal obrátiť na ÚPV a zistiť, aké sú jeho možnosti ochrany priemyselných práv. Nie všetko je o nových vynálezoch a patentoch, možností ochrany je oveľa viac.
Mediálna propagácia
Kto sa stará o mediálnu propagáciu ÚPV? Táto práca zamestnáva viacero ľudí na úrade, ktorí za svoju odbornú oblasť pripravujú obsah na sociálne siete. O tie sa už konkrétne starajú pani Spišiaková (Linkedin), pani Presperínová (Instagram) a pani Bocková (Facebook). Ako jeden z mála ústredných orgánov štátnej správy funguje ÚPV na sieti Linkedin, kde ich hlavné publikum tvoria patentoví zástupcovia a odborníci na duševné vlastníctvo, prostredníctvom tejto siete dokážu zacieliť aj na región V4. Celkový ročný rozpočet úradu na mediálnu kampaň prostredníctvom sociálnych sietí je len 600 eur, takže veľká väčšina príspevkov je neplatených. Facebook okrem propagácie slúži aj na komunikáciu, mnoho ľudí kladie otázky priamo tu.
Dozvedeli sme sa, že ÚPV chystá aj spustenie podcastov na tému priemyselných práv, na ktoré sa my v redakcii Právnych Novín veľmi tešíme a o realizácii budeme našich čitateľov určite informovať.
Patenty
Ďalšou zastávkou bol patentový odbor, ktorý nám predstavila pani riaditeľka Ing. Lukrécia Marčoková. Na tomto odbore vykonávajú prieskum prihlášok, ktorými sa žiada o ochranu technických riešení - tie môžu byť chránené patentom, úžitkovým vzorom, dodatkovým ochranným osvedčením alebo môžu žiadatelia podať aj prihlášku topografie polovodičových výrobkov. Hlavné, čo pracovníci skúmajú pri patentoch, je novosť, vynálezcovská činnosť a priemyselná využiteľnosť na ochranu prihlásených vynálezov, ktorými môžu byť napríklad nové výrobky, technológie alebo zariadenia. Pani riaditeľka nám dovolila nahliadnuť aj do patentových spisov, ktoré obsahujú detailný popis riešenia a aj rozsah ochrany, ktorú prihlasovateľ požaduje. Posúdenie takéhoto spisu nie je vôbec jednoduché, pracovníci musia byť vyštudovaní v príslušnej technickej oblasti, ktorej sa následne pri svojej práci venujú. Ak prihláška nespĺňa požiadavky, úrad ju zamietne a patentovú ochranu neprizná.
Pani Marčoková nám počas spoločne stráveného času poskytla veľké množstvo cenných informácií o patentoch a forme ochrany vynálezov, nielen tuzemskej, ale aj európskej a medzinárodnej. Preto sme sa rozhodli, že viac informácií o patentoch prinesieme v samostatnom rozhovore s pani riaditeľkou.
Čas nám od rána ubiehal veľmi rýchlo a zrazu bolo 12:00 hod., tak sme sa spolu so zamestnancami úradu presunuli na obed, kde sme ďalej pokračovali v priateľských rozhovoroch.
Ochranné známky
Po obede sme sme navštívili pani riaditeľku Ing. Zdenku Hajnalovú, s ktorou sme sa rozprávali o ochranných známkach a dizajnoch. Pani riaditeľka pracuje na ÚPV už od roku 1996 a jej pracovná pamäť je nenahraditeľná. Hneď v úvode nám vysvetlila, že registrácia ochrannej známky nie je vôbec jednoduchá – nepostačuje niečo vymyslieť, podať žiadosť a myslieť si, že ÚPV známku zapíše. Podľa zákona o ochranných známok musí takáto známka spĺňať rozlišovaciu spôsobilosť a nesmie byť opisná – nie je možné zapísať ochrannú známku „topánky“ pre topánky. Aj z dlhoročnej praxe však pani riaditeľka zhodnotila, že ľudia sú v tejto dobe viac rozhľadení, majú k dispozícii rôzne registre a vedia sa v nich sami zorientovať a dohľadať si potrebné informácie.
Spomenula, že v minulosti často klienti žiadali prihlásenie ochrannej známky bez uvedenia konkrétnych tovarov a služieb, pretože chceli ochrannú známku používať na všetko, čo samozrejme nie je realizovateľné. Ochranná známka sa vždy viaže na službu alebo tovar. Po podaní prihlášky sa už tento zoznam tovarov a služieb nemôže rozšíriť, preto je potrebné si dobre rozmyslieť, čo všetko prihlasovateľ do prihlášky uvedie. Podstatou uvedeného je zachovanie práv tretích osôb, ktoré hneď po podaní prihlášky môžu rešeršou túto prihlášku nájsť a predísť tak prípadne zbytočnej snahe o prihlásenie rovnakej alebo podobnej ochrannej známky.
Ochranné známky zapísané v slovenskom registri požívajú teritoriálnu ochranu na území Slovenska. Ak podnikateľ podniká aj v iných krajinách ako na Slovensku, mal by zvážiť ochranu aj v týchto iných krajinách. Na to môže využiť niekoľko spôsobov. Jedným z nich je spôsob prostredníctvom multilaterálnej medzinárodnej dohody, pričom takúto žiadosť slovenské subjekty podávajú na ÚPV SR, ktorý ju spracuje v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi a postúpi na registráciu na medzinárodný úrad pri Svetovej organizácii duševného vlastníctva v Ženeve.
Pani riaditeľka nám odhalila aj zaujímavosti zo zákulisia práce jej odboru. Označenie je nezapísateľné do registra a nie je možné mu poskytnúť ochranu, ak je v rozpore s verejným poriadkom, napr. vulgárne slová. Takýchto žiadostí prichádza na ÚPV množstvo a pracovníci sa s rôznymi zneniami musia vysporiadať, obvykle však bývajú prihlášky zamietnuté. Dozvedeli sme sa, že v jednej zo zamietnutých prihlášok žiadal výrobca nápojov prihlásiť ochrannú známku „Kofotiny“, čím chcel odlíšiť podobné nápoje obdobnej farby a chuti, ako je ten jeho. Nakoľko však uvedené označenie na prvý pohľad evokovalo vulgarizmus, úrad sa rozhodol prihlášku zamietnuť.
Zaujímavé situácie nastanú, keď sa pri určitom prihlásenom označení kolegovia z odboru ochranných známok rozdelia na dve skupiny – časť kolegov považuje označenie za humorné a druhá časť naopak za vulgárne. Po spoločných diskusiách a analýze označenia v súlade s praxou úradu ako aj praxou vytvorenou v rámci EÚ na základe rozhodnutí a rozsudkov súdnych inštitúcií nakoniec dospejú k dohode a rozhodnú, ako s označením naložiť. Pri posudzovaní označenia je nevyhnutné brať do úvahy pohľad verejnosti, ktorá sa s ním v praxi môže stretnúť a predísť situáciám, v ktorých by sa niekto mohol cítiť byť pohoršený alebo urazený.
Okrem štandardných označení (slovných, obrazových, priestorových) možno už aj na Slovensku registrovať neštandardné druhy ochranných známok, ako sú známky zvukové, pohybové, multimediálne, holografické, pozičné, známky vzoru, ako aj známky jednej alebo kombinácie viacerých farieb. Od 20. októbra tohto roka je na Slovensku registrovaná aj prvá zvuková ochranná známka. Ňou môže byť hudba, hovorené slovo, ich kombinácia, alebo iný zvuk.. Prihlasuje sa vo formáte mp3 alebo graficky vo forme notového zápisu.
Zemepisné označenia a označenia pôvodu
Poobede sme sa presunuli za pani Mgr. Janou Oravcovou, ktorá nám porozprávala o chránených označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Keďže táto oblasť nie je všeobecne veľmi známa, pani Oravcová sa podujala vysvetliť nám rozdiel medzi týmto dvomi označeniami. Označenie pôvodu znamená, že všetky suroviny pochádzajú z jedného územia a príprava, resp. výroba určitého výrobku prebieha na tomto území. Ideálnym príkladom je stupavské zelé, ktoré je špecifické z dôvodu jedinečných pôdnych podmienok. Tie majú vplyv na zvýšenú koncentráciu živín v kapuste a tým pádom aj na jej špecifickú chuť, ktorá má vplyv na výrobu kvasenej kapusty.
Pri zemepisnom označení surovina nemusí pochádzať z toho vymedzeného územia alebo vlastnosti toho výrobku nemusia byť dané pôvodnými klimatickými podmienkami územia. V tomto prípade je dôležitá známosť a dobré meno výrobku alebo postupu výroby. Ako príklad môžeme uviesť tradičnú výrobu oravských korbáčikov – pri veľkej výrobe korbáčikov však výrobcom nepostačuje ich lokálna produkcia mlieka a preto mlieko alebo hrudku nakupujú z celého územia Slovenska. Pôvod mlieka v tomto prípade (na účely chráneného označenia) nie je dôležitý, podstatný je postup výroby.
Žiadosti o prihlásenie sa podávajú na ÚVP, či už ide o ochranu národnú, európsku alebo medzinárodnú. Žiadosti sa kontrolujú po formálnej stránke, v ideálnom prípade možno označenie do registra ÚPV SR zapísať do jedného, maximálne dvoch mesiacov. Doba platnosti je neobmedzená, samozrejme dokiaľ existujú podmienky výroby. Napr. pri minerálnej vode doba platnosti trvá do času, kým sa nevyčerpá jej zdroj. Za označenie sa neplatia žiadne udržiavacie poplatky.
Tieto práva nie sú individuálne, takže žiadosť nepodáva jednotlivec, ale združenie, cech a pod., práva totiž patria konkrétnej oblasti. Označenie následne môže používať každý, kto vo vymedzenej oblasti, za dodržania podmienok, výrobok vyrába.
Na záver zhodnotenie dňa
Náš deň v úrade sme ukončili a spoločne zhodnotili s podpredsedom JUDr. Marekom Samošom. Jeho úlohou je byť odborným garantom pre odbory, ktoré zároveň organizačne vedie. Spolu s predsedom a generálnym tajomníkom vytvoria určitý rámec a následne si z toho vyplývajúce povinnosti podelia podľa jednotlivej agendy. Okrem toho nám pán podpredseda priblížil odbor sporových konaní, ktorý rieši podané námietky ku konaniam alebo návrhy na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti priemyselných práv.
Ako novinku pripravuje ÚPV aj spoluprácu s univerzitou Komenského v Bratislave s názvom „inkubátor“:
„My ako úrad poskytneme vedomostný background pre pracovníkov univerzity, ktorý oni následne odovzdajú ďalej pre tímy vedeckých inštitúcií, ktoré plánujú patentovať, čím sa lepšie zabezpečí právna ochrana vynálezu,“
vysvetlil nám podpredseda.
A ako pôsobil úrad na nás? Pri príchode sme boli milo prekvapení z moderne pôsobiacej budovy úradu, ktorá prešla rekonštrukciou exteriéru aj interiéru. Skutočne bolo počas celej našej návštevy cítiť, že sme na úrade zaoberajúcim sa priemyselnými právami – na chodbách aj v kanceláriách je množstvo fotografií patentov, známe ochranné známky a pod.
Každý z odborov ÚPV vykonáva zaujímavú praktickú prácu, zamestnanci prichádzajú do kontaktu s reálnymi patentmi, kreatívou pri ochranných známkach alebo skutočnými výrobkami, ktoré sú jedinečné a krásne. Proklientský prístup ÚPV je citeľný a my v redakcii Právnych Novín sme veľmi radi, že sme mohli stráviť príjemný deň na takomto modernom úrade a priniesť našim čitateľom informácie z prvej ruky. ÚPV a všetkým zúčastneným v mene redakcie Právnych Novín ďakujeme za ústretový prístup a možnosť prísť nahliadnuť do diania v úrade.
