Navrhované zmeny a ich dopad na podnikateľské prostredie
Prvou zaujímavou zmenou je transponovanie článku 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Od 1. januára sa navrhuje zmena pravidla pre určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Od budúceho roku bude miestom dodania týchto služieb to miesto, kde má príjemca služby, nezdaniteľná osoba, sídlo, bydlisko, alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Pôjde v podstate o tzv. „princíp miesta usadenia zákazníka“. K zmene miesta dodania služby dôjde v súlade s týmto princípom napríklad u podnikateľa so sídlom na Slovensku, ktorý dodáva zákazníkom usadeným na území EÚ elektronické služby podľa § 16 ods. 18 zákona o DPH. Napríklad, ak je dodávateľom výučby cudzieho jazyka online platiteľ dane so sídlom v Slovenskej republike a zákazníkom, ktorý za službu platí, občan Maďarskej republiky, od januára 2015 určí členský štát miesto dodania služby podľa bydliska zákazníka, bude ním teda Maďarsko. Podľa legislatívy platnej v súčasnosti by bolo miesto dodania služby určené podľa sídla dodávateľa, bolo by ním tým pádom Slovensko.
Druhou vybranou zmenou je úprava jedného kontaktného miesta, tzv. „mini one stop shop“ model. So zámerom zamedziť dodatočnej administratívnej záťaži sa rozširuje pôsobnosť osobitnej úpravy tzv. jedného kontaktného miesta. Táto úprava sa v súčasnosti využíva len ak sú poskytovateľmi elektronických služieb osoby neusadené na území SR. Od budúceho roka by sa mala rozšíriť aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania a budú ju môcť uplatniť aj poskytovatelia usadení na území SR, nie však v členskom štáte spotreby. Členským štátom spotreby je pre tento účel členský štát, v ktorom sa poskytovanie vyššie uvedených služieb považuje za uskutočnené, t.j. členský štát, v ktorom má prijímateľ uvedenej služby sídlo, bydlisko, alebo sa v ňom obvykle zdržiava. Poskytovatelia takýchto služieb budú podávať len jedno daňové priznanie elektronicky a DPH platiť len v jednom členskom štáte – tzv. členskom štáte identifikácie. Ten potom zaplatenú DPH a daňové priznanie elektronicky odošle príslušnému členskému štátu, ktorému daň patrí.
Ďalšou zmenou dôležitou z pohľadu daní a odvodov je lehota na podanie kontrolného výkazu. Cieľom je zrušiť nadväznosť uplynutia lehoty na jeho podanie a dňa podania daňového priznania k DPH. Návrh počíta s novým ustanovením, podľa ktorého bude platiteľ dane povinný podať kontrolný výkaz do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia bez ohľadu na to, kedy za príslušné zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie.
Novinkou je aj online napojenie elektronických registračných pokladníc na systém finančnej správy. Podmienky budú neskôr presnejšie ustanovené vyhláškou MF SR. Pozmeňovací návrh zároveň vyzýva dovozcov a distribútorov registračných pokladníc, aby na trh uvádzali už len také pokladnice, ktoré toto pripojenie zabezpečia. Podľa bývalého štátneho tajomníka MF SR Petra Pellegriniho už prebieha diskusia s výrobcami a predajcami, aby výmena klasických pokladníc za tie, ktoré sú schopné komunikovať online, prebehla hladko a bez komplikácií. Zmena by sa mala dotknúť aj tzv. zoznamu „nespoľahlivých“ platiteľov. Aktualizovaný zoznam platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody zrušenia registrácie podľa zákona o DPH, uverejňuje na svojej webstránke Finančné riaditeľstvo SR. Osoby v ňom uvedené budú okrem identifikačných údajov ako tomu bolo doposiaľ, identifikované už aj prostredníctvom IČO, ak im bolo pridelené.
Malou zmenou je i skrátenie sledovaného obdobia, v ktorom je platiteľ DPH zverejnený v zozname nespoľahlivých subjektov z 12 na 6 mesiacov. Záverom dodávame, že od 1.10.2014 sa podľa novely zákona o DPH navrhuje zníženie hranice pre uplatnenie štvrťročného obdobia na podávanie súhrnného výkazu na 50 000 EUR, pričom momentálne je hranica stanovená na sumu 100 000 EUR.
