Podstatu reflexnej škody vyjadril Najvyšší súd Českej republiky v uznesení zo dňa 24.06.2009, sp. zn. 29 Cdo 3180/2008, keď uviedol, že hodnota podielu v spoločnosti sa odvíja od hodnoty čistého obchodného majetku spoločnosti. Čistým obchodným majetkom spoločnosti je obchodný majetok (všetok majetok spoločnosti) po odpočítaní všetkých záväzkov. Skutočná škoda spôsobená spoločnosti sa prejaví aj na znížení hodnoty obchodného podielu spoločníka, v dôsledku čoho utrpí (reflexne) spoločník ujmu. Táto ujma je však vo svojej podstate odvodená od škody vzniknutej na majetku spoločnosti, jej existencia je teda závislá na existencií škody na majetku spoločnosti.
Ak je teda nahradená škoda spôsobená spoločnosti, je tým odstránená aj ujma, ktorá vznikla spoločníkom v dôsledku zníženia hodnoty ich obchodných podielov. Z toho možno sumarizovať, že ak konaním štatutárneho orgánu bola porušená ich povinnosť s následkom vzniku škody na majetku spoločnosti, spoločníci nemôžu žalovať priamo štatutárny orgán o náhradu škody (reflexnej škody), ktorá im vznikla znížením hodnoty ich obchodného podielu, ale môžu podať derivatívnu žalobu – actio pro socio, v mene spoločnosti o náhradu škody spoločnosti (čím vlastne dosiahnu reflexne aj náhradu škody v ich majetkovej sfére tým, že s zvýši hodnota ich obchodného podielu).
Actio pro socio
Ide o derivatívnu žalobu, ktorá sleduje ochranu oprávnených záujmov spoločníkov obchodnej spoločnosti, t.j. najmä ochranu ich investícií vložených do spoločnosti.
Actio pro socio je upravená v slovenskom právnom poriadku v § 81a Obchodného zákonníka pre verejnú obchodnú spoločnosť, použiteľná podľa § 97 ods. 5 Obchodného zákonníka aj pre komanditnú spoločnosť, v § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka pre spoločnosť s ručením obmedzeným a v § 182 ods. 1 Obchodného zákonníka pre akciovú spoločnosť.
Túto žalobu môže podať len osoba, ktorá je v čase podania žaloby spoločníkom danej obchodnej spoločnosti. Z gramatického výkladu vyššie označených ustanovení teda vyplýva, že takúto žalobu by nemohol podať napríklad bývalý spoločník.
V prípade, že účasť spoločníka v spoločnosti zanikne počas konania, aktívna legitimácia by mala prejsť spolu s obchodným podielom na nadobúdateľa obchodného podielu. Tento záver platí pre prípad zániku účasti spoločníka prevodom obchodného podielu.
V prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti bez nástupcu, vzniká zaujímavá situácia, nakoľko jeho obchodný podiel by sa uvoľnil a prešiel by na obchodnú spoločnosť, ktorá samú seba zastupovať nemôže.
Bývalý spoločník a jeho možnosti využitia sanácie vzniknutej škody
V prípade zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti bez právneho nástupcu, vzniká takému spoločníkovi právo na vyrovnací podiel. Pokles majetku spoločnosti má dopad aj na výšku vyrovnacieho podielu, nakoľko jeho výška závisí od hodnoty čistého obchodného majetku.
V prípade, že bývalý spoločník nevyužil actio pro socio, pretože v čase existencie jeho účasti napríklad o vzniku škody na majetku spoločnosti nevedel, má možnosť domáhať sa doplatenia vyrovnacieho podielu z dôvodu, že výška jeho vyrovnacieho podielu nebola správne vypočítaná z účtovnej závierky, ktorá v danom čase nezohľadňovala existenciu nároku na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu spoločnosti. Bývalý spoločník by sa tak mohol dostať do pozície veriteľa spoločnosti a využitím § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatniť nárok na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet.
V prípade, že účasť bývalého spoločníka zanikla v dôsledku prevodu obchodného podielu, a teda do hry nevstupuje vyrovnací podiel, má takýto spoločník len veľmi obmedzené možnosti ako sanovať vzniknutú škodu, ktorá sa prejavila v hodnote jeho obchodného podielu. Jednou z možností je dojednanie výšky odplaty za prevod obchodného podielu, ktorá zohľadňuje potenciálne zvýšenie hodnoty majetku spoločnosti. To však za predpokladu, že v čase prevodu spoločník vie o vzniku reflexnej škody.
Záver
V tomto príspevku sme sa venovali možnosti spoločníkov obchodnej spoločnosti ochrániť vložené investície. Actio pro socio je prípustné počas trvania účasti spoločníka v spoločnosti, po jej zániku sú jeho možnosti limitované a závisia aj od toho, akým spôsobom jeho účasť v spoločnosti zanikla.