Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby Okresný súd v Rakovníku (Okresný súd) uložil žalovanej povinnosti uhradiť sumu vo výške 58.000,00 Kč spolu s úrokom z omeškania. Okresný súd však jej žalobu zamietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa a svedok, ktorý bol v rámci konania vypočutý, boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku a stavby. Od začiatku roka 2017 do polovice roka 2019 žalovaná pozemok a stavbu užívala v celom rozsahu sama. Svedok so žalovanou uzatvoril dve nájomné zmluvy. Predmetom prvej nájomnej zmluvy bolo prenechanie užívania pozemku a stavby do užívania žalovanej, predmetom druhej nájomnej zmluvy bolo prenechanie užívania spoluvlastníckeho podielu svedka do užívania žalovanej. Žalovaná však po celý čas mala prístup k celým nehnuteľnostiam.
S prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (Najvyšší súd) vo veci vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo nadužívaním spoluvlastníckeho podielu jedným zo spoluvlastníkov, Okresný súd uviedol, že žalobkyňa nie je oprávnená žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktorá nie je v spore pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná totiž nehnuteľnosti užívala so súhlasom svedka, ktorý bol ich podielovým spoluvlastníkom.
Žalobkyňa sa proti rozhodnutiu Okresného súdu odvolala. Krajský súd v Prahe (Krajský súd) rozhodnutie Okresného súdu zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 58.000,00 Kč s úrokom z omeškania. Krajský súd doplnil vykonané dokazovanie a následne vychádzal z toho, že žalobkyňa udelila svedkovi ako podielovému spoluvlastníkovi plnomocenstvo na rokovania o predaji sporných nehnuteľností. Pri uzatvorení prvej nájomnej zmluvy svedok žalovanú informoval, že na tento právny úkon bol splnomocnený žalobkyňou. Žalovaná mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko mala záujem ich kúpiť. Žalobkyňa sa o tom, že žalovaná nehnuteľnosti užíva, dozvedela až v roku 2017 v súvislosti so žiadosťou o prípadné odkúpenie nehnuteľností.
Krajský súd uviedol, že spoluvlastníctvo k veci neoprávňuje spoluvlastníka užívať bez ďalšieho spoločnú vec nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Následkom nadužívania spoluvlastníckeho podielu dochádza na strane spoluvlastníka k užívaniu cudzej hodnoty, čím vzniká bezdôvodné obohatenie.
Žalovaná voči rozhodnutiu Krajského súdu podala dovolanie. Odôvodnila ho tým, že rozhodnutie Krajského súdu závisí od vyriešenia otázky hmotného práva, pri riešení ktorej sa Krajský súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe, prípadne od otázky hmotného práva, ktorá v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu doposiaľ nebola vyriešená.
Najvyšší súd uviedol, že dovolanie žalovanej je prípustné, nakoľko v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu doposiaľ nebola riešená otázka vecnej pasívnej legitimácie v konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu za stavu, kedy je táto nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve dvoch osôb, pričom do užívania tretej osoby bola táto nehnuteľnosť zverená len jedným z podielových spoluvlastníkov, a to bez vedomia a súhlasu druhého podielového spoluvlastníka.
Po preskúmaní dovolania však Najvyšší súd dospel k názoru, že dovolanie nie je opodstatnené. Judikatúra Najvyššieho súdu stojí na tom, že plnenie bez právneho dôvodu, prípadne z dôvodu neoprávneného užívania cudzej hodnoty, je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia aj vtedy, ak je cudzia nehnuteľnosť užívaná subjektom odlišným od jej vlastníka bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu. V tomto prípade prospech vzniká tomu, kto nehnuteľnosť užíva bez úhrady a komu sa jeho majetkový stav nezmenšil, aj keď by sa tak za obvyklých okolností stalo.
Najvyšší súd sa najskôr zaoberal rozhodovacou praxou súdov v čase platnosti a účinnosti zákona č. 46/1940 Sb. Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že v Českej republike je od 01. januára 2014 účinný zákon č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník (tzv. nový občiansky zákonník).
Práve v režime právnej úpravy nového občianskeho zákonníka sa však otázka vecnej pasívnej legitimácie v konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia v prípade nadužívania spoluvlastníckeho podielu neuplatní. Je tomu tak preto, lebo judikatúrou doposiaľ prijaté pravidlo vylučujúce zodpovednosť faktického užívateľa predmetu bezdôvodného obohatenia je modifikované § 2994 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. januára 2014). Týmto ustanovením sa sleduje prekonanie vývoja doterajšej judikatúry, podľa ktorej väčšinový podielový spoluvlastník nemá právo na náhradu proti nájomcovi, ktorý vec prevzal do nájmu od menšinového podielového spoluvlastníka neoprávnene. Dôležitá je tiež dobrá viera nájomcu, a to, že má k užívaniu riadny titul.
V súčasnej dobe platí, že vlastník alebo podielový spoluvlastník je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od osoby, ktorá neoprávnene vec dala inej osoby do užívania. Neoprávnený užívateľ preto aj naďalej, rovnako ako podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013, zodpovedá za vznik bezdôvodného obohatenia, keďže neoprávnene užíval cudziu majetkovú hodnotu.
V tejto súvislosti je dôležitá aj dobrá viera užívateľa majetku. V prípade, ak užívateľ majetku bol v dobrej viere, že majetok užíva oprávnene, vlastník ani podielový spoluvlastník nemá priame právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.
Z toho dôvodu preto aj napriek tomu, že Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nepoužil úvahy o dobrej či zlej viere žalovanej, z bodu č. 28 a č. 29 odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná o prekročení dispozičného oprávnenia svedka vedela. Bolo tomu tak v čase, keď žalovaná užívala celú nehnuteľnosť, aj keď mohla vedieť, že svedok nebol na prenechanie užívania celej nehnuteľnosti do užívania v prospech žalovanej splnomocnený žalobkyňou.
Je teda zrejmé, že rozhodnutie Krajského súdu je správne. Dovolanie žalovanej bolo preto Najvyšším súdom zamietnuté.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. júna 2021, sp. zn.: 28 Cdo 1519/2021
