V prvostupňovom konaní súd určil, že žalobca (otec) je vlastníkom stavby, vecné bremeno v prospech žalovanej 1/ (dcéry) spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností a stavby neexistuje a žalovaným (matke a dcére) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Súd mal preukázané, že žalobca darovacou zmluvou daroval svojej v tom čase maloletej dcére - žalovanej 1/ rodinný dom a pozemok. Dom bol na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu odstránený a na jeho mieste bol postavený nový rodinný dom, na ktorého výstavbu vydal príslušný stavebný úrad žalobcovi ako stavebníkovi stavebné povolenie a ktorého užívanie bolo povolené na základe kolaudačného rozhodnutia. Súd z pripojeného spisu o schválení právneho úkonu maloletou žalovanou 1/ zistil, že žalobca ani žalovaná 2/ ako rodičia žalovanej 1/ vo veci konajúcemu poručenskému súdu neoznámili skutočnosť, že počas súdneho konania bol pôvodný rodinný dom zbúraný a žalobcovi bolo vydané stavebné povolenie pre výstavbu nového rodinného domu, a tak poručenský súd rozsudkom z 5. novembra 1996 schválil rodičmi predložený právny úkon (darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena v prospech žalobcu spočívajúcom v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností) k v nej uvedenej a v tom čase už neexistujúcej stavbe - pôvodnému rodinnému domu. Uvedenú skutočnosť rodičia neoznámili ani príslušnej správe katastra, ktorá tak na základe rozhodnutia v zmysle predložených listín zapísala žalovanú 1/ ako výlučnú vlastníčku predmetných nehnuteľností do katastra. Po tom, ako bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pre užívanie novopostaveného rodinného domu, príslušný poručenský súd na návrh žalovanej 2/ rozsudkom z 19. januára 1999 schválil právny úkon maloletej žalovanej 1/ prejavený v tomto kolaudačnom rozhodnutí a následne príslušná správa katastra vykonala o uvedenej skutočnosti zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaná 1/ po tom, ako dovŕšila plnoletosť, tento rodinný dom spolu s pozemkami kúpnou zmluvou previedla na svoju matku - žalovanú 2/ za kúpnu cenu 1 000,- eur.
Z takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetom darovacej zmluvy, ktorá bola ako právny úkon žalovanej 1/ schválená poručenským súdom, bol v čase zápisu vkladu do katastra nehnuteľností už neexistujúci dar - zbúraný pôvodný rodinný dom. Novopostavený rodinný dom žalovanej 1/ nikdy darovaný alebo inak na ňu prevedený nebol, z čoho vyplýva, že žalovaná 1/ nemá k nemu žiadny platný nadobúdací titul, a preto zápis vlastníckeho práva v jej prospech do katastra bol nedôvodný. Ak žalovanej 1/ nesvedčilo vlastnícke právo k novému rodinnému domu, nemohla ho ani ďalej previesť kúpnou zmluvou na žalovanú 2/. Z týchto dôvodov súd uzavrel, že vlastníkom novopostaveného rodinného domu je žalobca, ktorý ako stavebník a zhotoviteľ vlastnícke právo k nemu nadobudol originárnym spôsobom, a to jeho zhotovením (vytvorením).
Súd prvej inštancie za dôvodnú považoval žalobu aj v časti o určenie neexistencie vecného bremena v prospech žalovanej 1/, ktoré spočíva v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností, a žalobe v tejto časti vyhovel, keďže kúpnu zmluvu, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti žalovanou 1/ prevedené na žalovanú 2/ a ktorou bolo uvedené vecné bremeno v prospech žalovanej 1/ zriadené, vyhodnotil za neplatnú, ktorá preto nemohla vyvolať zamýšľané právne účinky.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hoci žalobca mal záujem užívať novopostavený dom, nestaval ho s úmyslom byť jeho vlastníkom, a preto k nemu nenadobudol vlastnícke právo originárnym spôsobom (zhotovením novej veci), ale nadobudla ho osoba, v prospech ktorej stavbu zhotovoval, teda jeho dcéra - žalovaná 1/. S týmto stavom bol žalobca uzrozumený, čo jednak vyplýva z jeho vlastných tvrdení, ako aj z jeho tvrdení v konaní, v ktorom sa domáhal určenia, že k predmetnému rodinnému domu mu svedčí vecné bremeno, čo zároveň vylučuje, že by bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, a jednak túto skutočnosť podporuje aj to, že v kolaudačnom rozhodnutí bola ako stavebníčka uvedená žalovaná 1/ a poručenským súdom bol tento úkon maloletej žalovanej 1/ v kolaudačnom konaní schvaľovaný so súhlasom žalobcu.
„Pokiaľ by aj bolo spochybnené originárne nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou 1/ zhotovením veci, uvedenú nehnuteľnosť nepochybne nadobudla jej vydržaním, keďže podľa názoru odvolacieho súdu niet žiadnych dôvodov, pre ktoré by jej držba (resp. jej výkon rodičmi) nemala byť dobromyseľná, teda že dom bol stavaný pre ňu. Z týchto dôvodov žalovaná 1/ bola oprávnená kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú 2/, a preto pokiaľ sa žalobca domáhal vrátenia predmetných pozemkov ako daru, hoci žalovaná 1/ ako obdarovaná ich už v čase jeho výzvy na ich vrátenie nevlastnila, z objektívnych dôvodov tak nemohla urobiť a žalobca tak mohol požadovať len peňažnú náhradu za ne podľa ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia.“
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Za relevantnú právnu otázku v zmysle uvedeného ustanovenia nastolil, či môže maloleté dieťa nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe originárnym spôsobom, t. j. zhotovením veci, ak takýto úkon - zámer postaviť stavbu pre maloleté dieťa - nebol schválený poručníckym súdom v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka.
Samotná otázka, či maloletá mohla nadobudnúť vlastnícke právo k rodinnému domu, ak poručnícky súd neschválil zámer postaviť tento dom pre ňu, sa v kontexte vykonaných dôkazov a ich zhodnotenia nejaví ako významná, pretože pokiaľ by nadobudnutie vlastníckeho práva k novopostavenej stavbe v prospech maloletej nebolo v jej záujme, poručnícky súd by právny úkon prejavený v kolaudačnom rozhodnutí neschválil.
„Z uvedeného teda vyplýva, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva k zhotovenej stavbe maloletou nie je právne významné, či poručnícky súd schválil zámer rodiča zriadiť novú stavbu v prospech maloletej, príp. každú zmenu tohto zámeru počas jej výstavby, ani zmluvu o dielo, predmetom ktorej má byť výstavba domu, zmeny tejto zmluvy, či uzavretie novej zmluvy s iným alebo ďalším zhotoviteľom počas jeho výstavby. Z tohto dôvodu teda žalobcom nastolená právna otázka nebola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej, rozhodnutie odvolacieho súdu od jej vyriešenia nezáviselo, a preto nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku a z uvedeného dôvodu preto dovolací súdu dovolanie žalobcu v tejto časti odmietol.“
Zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/194/2018 zo dňa 18.10.2019
