Rekordné pokuty pre čiernych pasažierov
Táto otázka bola predmetom sporu v prípade belgickej Národnej železničnej spoločnosti (NŽS) voči viacerým cestujúcim, ktorí zvykli cestovať vlakom bez platného cestovného lístka. Prichyteným trom čiernym pasažierom bolo umožnené zaplatiť si lístok aj s príplatkom na mieste alebo do 14 dní s príplatkom až vo výške 75 eur. V prípade, že ani do 14 dní neboli ochotní túto „pokutu“ uhradiť, príplatok sa zvýšil až na 225 eur a následne k nemu pribúdali úroky.
Ani jeden z cestujúcich bez lístka nevyužil žiadnu z týchto možností, a preto spoločnosť NŽS na nich podala žalobu. NŽS v žalobe tvrdila, že žaloba je podaná na základe regulačného vzťahu medzi BNŽS a cestujúcimi. Takýto typ vzťahu sa podľa NŽS začal tým, že nastúpili do vlaku bez platného cestovného lístka napriek tomu, že s využitím verejnej dopravy sú spojené regulácie, ako napríklad tá, že cestujúci je oprávnený nastúpiť do vlaku len s platným cestovným lístkom. Keďže od prichytenia ubehlo už dosť času, čierni pasažieri boli povinní uhradiť 880 eur, 103 eur a 2 394 eur, keďže k pôvodným sumám sa pripočítavali úroky.
Zmluvný či zákonný základ prepravy
Lokálny súd, ktorému bol pridelený tento prípad sa zaoberal najmä otázkou či skutočne ide v tomto prípade o regulačný vzťah. Pretože pokiaľ by išlo o vzťah zmluvný, na situáciu by sa uplatňovalo Nariadenie EÚ o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave. Nariadenie totižto pozná pojem zmluva o preprave a v prípade, že vzťah medzi NŽS a cestujúcimi je zmluvou o preprave a v tejto zmluve sa nachádzajú neprijateľné podmienky, ako napríklad neprimerane vysoké pokuty, súd by mal právo moderácie, a teda túto pokutu znížiť. Túto otázku adresoval Súdnemu dvoru EÚ.
Súdny dvor bližšie posúdil náturu pravidiel zavedených NŽS, ktoré umožňujú do vlaku vstup len cestujúcim s platným cestovným lístkom spolu s pokutami za porušenie tejto povinnosti. Tieto pravidlá sú súčasťou všeobecných podmienok prepravy spoločnosti NŽS a navyše sú publikované v oficiálnej štátnej zbierke právnych predpisov. Na základe týchto skutočností možno usúdiť, že charakter týchto povinností je skôr regulačný ako zmluvný, a teda by sa na ne nemalo uplatňovať zmienené európske nariadenie.
Žiadna zmluva, žiadne neprijateľné zmluvné podmienky
Súd tiež uviedol, že na to, aby mohli byť prepravné podmienky vyňaté spod právomoci nariadenia musia spĺňať dve základné podmienky, a to, že podmienky musia byť podmienkami zákonnými či regulačnými, a po druhé, musí ísť o povinnosť, teda nemôže ísť o dobrovoľné splnenie. To či prepravné podmienky NŽS spĺňajú obidve kritéria je už na posúdení lokálneho súdu. Ak však rozhodne o tom, že sa nariadenie na tieto podmienky nevzťahuje, súd nebude môcť hodnotiť či ide o neprijateľné zmluvné podmienky a nebude môcť ani výšku pokút znižovať.
Aj keď prípad ešte nie je rozhodnutý, samotný výklad nariadenia európskym Súdnym dvorom môže viacerým dopravcom ukázať, ako predchádzať znižovaniu nimi uložených pokút. To či aj toto rozhodnutie prispeje k zníženiu počtu čiernych pasažieroch bude už na samotných cestujúcich.
Zdroj: Curia
