Zamestnávateľ (supermarket v Španielsku) evidoval v priebehu niekoľkých mesiacov značné straty na zisku ako následok nezrovnalostí medzi tržbami a zásobami tovaru, škodu vyčíslil až na 80 000 eur. Po uvedených zisteniach nainštaloval v priestoroch supermarketu kamery viditeľné aj skryté a informoval zamestnancov o ich monitorovaní. Následne boli zamestnanci monitorovaní 10 dní, počas ktorých boli na nahrávkach zachytení, ako odcudzujú z predajne tovar a zároveň aj ako pomáhajú kradnúť tovar zákazníkom. Spolu 14 zamestnancov bolo prepustených.
Bývalí zamestnanci sa rozhodli obrátiť na tzv. „pracovný tribunál“ so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a tvrdili, že použité kamerové záznamy zo skrytých kamier boli získané nezákonným spôsobom a nemohli tak byť proti nim použité ako dôkazy, nakoľko došlo k porušeniu ich práva na súkromie. Tribunál rozhodol, že neprišlo k porušeniu práva na súkromie, zamestnávateľom predložené dôkazy neboli získané nezákonným spôsobom a ukončenie pracovného pomeru bolo v súlade s platnou legislatívou. Žalobu skupiny zamestnancov, ktorí so zamestnávateľom podpísali dohodu o vyrovnaní, zamietol.
Sťažovatelia sa rozhodli obrátiť na ESĽP a namietali porušenie práva na:
- spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru - z dôvodu pripustenia kamerových záznamov ako dôkazného materiálu,
- rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru – použitie monitorovacích zariadení na pracovisku bez vedomia zamestnancov.
Podľa ESĽP použitie záznamov nebolo porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko sťažovatelia nikdy nerozporovali autentickosť obsahu záznamov a okrem nich získali vnútroštátne súdy aj iné dôkazy, ako napr. výpovede, ktoré potvrdzovali skutočnosti zachytené kamerami.
Pre posúdenie porušenia čl. 8 Dohovoru musel vziať ESĽP (a rovnako aj vnútroštátne súdy) do úvahy kritériá zákonnosti kontrolného mechanizmu zamestnávateľa, ktoré stanovil prípad Bărbulescu proti Rumunsku:
- zamestnanci musia byť vopred informovaní o zavedení kamerového dohľadu zamestnávateľom, rovnako aj o rozsahu a miere zásahu do súkromia,
- či mal zamestnávateľ legitímne dôvody pre monitorovanie – ako v tomto prípade bolo závažné podozrenie z krádeže a pod.,
- či bolo možné zaviesť taký kamerový, resp. iný monitorovací systém, ktorý by menej invazívne zasahoval do súkromia zamestnancov,
- akým spôsobom zamestnávateľ naložil s kamerovými záznamami,
- či mali zamestnanci možnosť obrátiť sa na nestranný orgán.
Po riadnom posúdení ESĽP stanovil, že čl. 6 ods. 1 ani čl. 8 Dohovoru neboli porušené. Sťažovatelia nevyužili všetky opravné prostriedky, ktoré im španielsky právny poriadok garantuje a podľa ESĽP vnútroštátne orgány správne posúdili, že zásah do práv sťažovateľov boli proporcionálne a legitímne vzhľadom na podmienky danej situácie. Okrem toho, že boli zamestnanci upozornení na monitorovanie miesta výkonu práce, pre inštaláciu kamier mal zamestnávateľ legitímny dôvod a to podozrenie z krádeže, čím sa snažil zabezpečiť ochranu svojho majetku.
Monitorovanie prebiehalo iba v niektorých priestoroch a jeho trvanie neprekročilo nevyhnutnú dobu, počas ktorej zamestnávateľ zabezpečoval dôkazy. Monitorovaním počas 10 dní nebol dosiahnutý vysoký stupeň závažnosti zásahu do súkromia sťažovateľov. Zamestnávateľ kamerové záznamy poskytol iba právnemu zástupcovi zamestnávateľa a zástupcovi odborov, nijakým spôsobom ich neprimerane nešíril. Podľa ESĽP by informovanie zamestnancov o skrytých kamerách viedlo k zmareniu zabezpečenia dôkazov na protiprávnu činnosť zamestnancov a rovnako, zavedenie mäkších opatrení ako je monitorovanie by nenaplnilo očakávania zamestnávateľa vo veci ochrany svojho majetku.
