ZAISŤOVANIE MAJETKU
Potreba prijať funkčný mechanizmus v oblasti zaisťovania majetku sa ukázala najmä v mediálne známych prípadoch, kde bežnou súčasťou bolo prepisovanie majetku na rodinu. U podozrivých osôb, ktorým reálne hrozí trest prepadnutia majetku, nie je takéto konanie vôbec výnimočné. „Aj podľa platného právneho stavu je možné zaistiť majetok páchateľa. Problematické sú však niektoré aspekty platnej právnej úpravy, a to konkrétne nastavenie zákonných podmienok zaisťovania a otázka správy zaisteného majetku. Pokiaľ ide o platné zákonné podmienky zaisťovania majetku na účely výkonu trestu prepadnutia majetku a trestu prepadnutia veci, problematicky je vnímaná podmienka existencie obavy, že výkon týchto trestov bude zmarený alebo sťažený. To znamená, že bez takto preukázanej reálnej obavy budúceho marenia alebo sťaženia výkonu týchto majetkových trestov nie je možné zaistiť majetok páchateľa na tieto účely. Uvedené spôsobuje problémy v aplikačnej praxi, nakoľko preukazovanie dôvodnosti takejto obavy je viazané zväčša na úkony páchateľa, ktorými už napr. previedol svoj majetok na tretie osoby za účelom vyhnúť sa ich prípadnému prepadnutiu v trestnom konaní. Táto podmienka sa preto v novej právnej úprave vypúšťa,“ priblížil hovorca MS SR Mgr. Peter Bubla.
Návrh zákona zároveň rieši aj výkon trestu prepadnutia majetku, ktorý je upravený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii – uvedené reflektuje na aplikačné problémy v trestnej veci odsúdeného Ladislava Bašternáka.
Podstatu nového návrhu zákona tvoria najmä tieto oblasti:
a) Správa zaisteného majetku
Navrhuje sa, aby sa zriadil nový úrad pre správu majetku, ktorý by bol rozpočtovou organizáciu MS SR a preberie správu zaisteného majetku. Túto aktuálne vykonávajú orgány činné v trestnom konaní, čo MS SR nepovažuje za vhodné, nakoľko tieto orgány majú za úlohu riešiť odhaľovanie trestnej činnosti a stíhanie páchateľov. „Ešte problematickejšie sa javí otázka zabezpečenia správy zaisteného majetku, ktorá je v platnom právnom stave zverená orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, ktorý o zaistení rozhodol. S ohľadom na rôznorodosť povahy majetku páchateľov sa tak tieto orgány často dostávajú do právne a technicky zložitých situácií s cieľom zabezpečenia adekvátnej správy zaisteného majetku, čo nepochybne neprimerane zaťažuje tieto orgány nad rámec ich hlavných zákonných právomocí a súčasne znižuje motiváciu týchto orgánov majetok zaisťovať. Novou právnou úpravou sa navrhuje zriadiť osobitný štátny orgán, ktorý bude zabezpečovať správu zaisteného majetku, a to nie len vo vzťahu k majetku zaisteného v trestnom konaní, ale aj pri správe daní, výkonu medzinárodných sankcií a v rámci aplikácie zákona o preukazovaní pôvodu majetku,“ doplnil pre našu redakciu hovorca MS SR.
Okrem nového úradu sa zavádzajú nové postupy najmä s ohľadom na zachovanie hodnoty zaisteného majetku, napr. ak pôjde o majetok podliehajúci rýchlej skaze alebo o majetok, ktorého správa bude neprimerane nákladná. Zaistený majetok bude možné v takomto prípade predať aj bez súhlasu vlastníka.
b) Zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní
Zefektívnenie sa aplikuje prostredníctvom úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku. Dopĺňajú sa zaisťovacie inštitúty vo vzťahu k nehnuteľnosti, obchodnému podielu, inej majetkovej hodnote alebo náhradnej hodnote. Zaisťovacie úkony sa budú môcť vykonať ešte pred vznesením obvinenia, čo eliminuje veľkú časť špekulatívnych prevodov majetku.
Zaistenie majetku bude mať prednosť pred inými zaisťovacími prostriedkami, ktorými sú napr. exekúcia, konkurz, záložné právo. Obmedzí sa tak konanie páchateľov, kedy fiktívnymi pohľadávkami dokázali zmenšiť svoj majetok. „Zamedzí sa tak napríklad situáciám, kedy si páchateľ trestného činu, ktorý zistí, že sa „niečo ide diať“, zriadi povedzme záložné právo na nehnuteľnosť, začne si cez fiktívnu pohľadávku toto záložné právo uplatňovať a zoberie si vlastne takýmto spôsobom späť ten dom, ktorý je z „čiernych“ peňazí,“ uviedlo konkrétny príklad MS SR.
OHÝBANIE PRÁVA
Trestný čin zneužitia práva – špecifikom tohto trestného činu je jeho subjekt, ktorým môže byť sudca alebo rozhodca (rozhodcovský súd). Podstatou ohýbania práva je rozhodnutie v zjavnom rozpore so zákonom či už v prospech alebo neprospech účastníka konania na základe úmyselného konania. Ak príde k porušeniu práva konaním sudcu, neznamená to automaticky, že sa sudca dopustil trestného činu. Na naplnenie skutkovej podstaty je potrebné dokázať, že sudca konal úmyselne a vedel o skutočnosti, že zneužíva legislatívu spôsobom, ktorým niekomu poskytol neoprávnenú výhodu, resp. spôsobil neoprávnenú ujmu.
PRIKRMOVANIE
Nakoľko aktuálne je možné trestať len tie prípady, v ktorých je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi prijatím/poskytnutím úplatku a určitým konaním, MS SR navrhlo prijať novú úpravu. Jej podstatou je také konanie, prostredníctvom ktorého dochádza k motivácii určitej osoby – verejného činiteľa, konať v rozpore s povinnosťami. Pre lepšiu predstavu – ide o nevinné prijímanie (dávanie) rôznych výhod, darčekov a pozorností, pozvaní na rôzne podujatia a pod. V jednoduchosti povedané, ide o prijatie akejkoľvek výhody verejným činiteľom oceniteľnej nad 100 eur, pričom nie je podstatné, či tento za výhodu niečo urobil alebo neurobil. Už samotné prijatie výhody sa považuje za prikrmovanie. Zároveň sa vyžaduje úmyselné konanie, čo vystihuje dôvodová správa k návrhu zákona: „Prijatím výhody musí byť takto konajúcej „prikrmovanej“ osobe zrejmé, že v prípade akéhokoľvek rozhodovania, či iného konania, bude naklonená pozitívnemu vybaveniu veci.“
Predložený návrh musí prejsť celým legislatívnym procesom, ktorý môže ovplyvniť jeho finálnu podobu. O schválenom znení zákona Vás budeme informovať.
